Zdaroŭje44

Vučonyja vyjavili dziŭnuju suviaź pamiž tempieraturaj cieła i depresijaj

Karelacyja pamiž bolš vysokaj tempieraturaj cieła i ciažkimi simptomami depresii adkryvaje novyja mahčymaści jaje lačeńnia šlacham rehulacyi tempieratury.

Depressive man Mužčyna ŭ depresii Mužčina v dieprieśsii
Fota: LordHenriVoton / Getty Images

Novaje daśledavańnie, vyniki jakoha apublikavanyja ŭ časopisie Scientific Reports, vyjaviła, što ludzi z depresijaj majuć bolš vysokuju tempieraturu cieła. Praŭda, vučonyja nie paznačajuć, depresija vyklikaje pavyšeńnie tempieratury ci naadvarot. Taksama nieviadoma, ci źjaŭlajecca bolš vysokaja tempieratura cieła ŭ ludziej z depresijaj prajavaj źnižeńnia zdolnaści arhanizmu da samaachałodžvańnia, vynikam mietabaličnych pracesaŭ ci kambinacyjaj pieršaha i druhoha.

Vučonyja praanalizavali danyja bolš za 20 tysiač udzielnikaŭ, jakija nasili pryładu, jakaja vymiaraje tempieraturu cieła, i taksama štodnia paviedamlali pra svaju tempieraturu i simptomy depresii. Siamimiesiačnaje daśledavańnie pačałosia ŭ pačatku 2020 hoda i achapiła 106 krain.

Vyniki pakazali, što z pavieličeńniem ciažkaści simptomaŭ depresii va ŭdzielnikaŭ pavyšałasia tempieratura cieła. Danyja pra tempieraturu cieła taksama pakazali tendencyju da bolš vysokich acenak depresii ŭ ludziej, čyja tempieratura mienš vahałasia na praciahu 24-hadzinnaha pieryjadu, ale hetaja zakanamiernaść nie była statystyčna značnaj.

Na dumku aŭtaraŭ, ich daśledavańnie pralivaje śviatło na toje, jak moža pracavać novy mietad lačeńnia depresii. Niekatoryja papiarednija daśledavańni pakazali, što haračyja vanny ci sauny mohuć źmienšyć depresiju. Mahčyma, heta adbyvajecca za košt stymulavańnia samaachałodžańnia, naprykład, praz potavydzialeńnie.

Taki mietad pakazaŭ bolšuju efiektyŭnaść, čym pramoje achałodžvańnie z dapamohaj, naprykład, ledzianoj vanny.

Vučonyja spadziajucca, što ŭ budučyni znojduć sposab kantrolu tempieratury cieła ludziej z depresijaj kab svoječasova pravodzić lačeńnie ciepłavymi pracedurami.

Čytajcie jašče:

«Ja sutkami lažała nieruchoma». Ščyraja historyja adnoj pieramohi nad depresijaj

Vučonyja vyjavili, što aptymisty majuć horšyja kahnityŭnyja zdolnaści

Navukoŭcy ŭździejańniem elektratoku zrabili ludziej bolš padatnymi na hipnoz

Kamientary4

  • Paliašuk
    08.02.2024
    Uskosna hetuju teoryju paćviardžaje fakt, što ŭ tych, chto ŭžo astyŭ, depresii nie byvaje.
  • Dr. Ivanoff
    08.02.2024
    Vy eto priekratitie pisať vsiakije biezobrazija. Vied́ hłuposti žie, faki,..oj, feki,..niet, fejki! Dieło nie v tiempieraturie, i dažie nie v tiele. Vot u sobak tiempieratura tieła 39, i nikakoj dieprieśsii ! A oni nie ṕjut! Prosto buchło umieŕtie, choť zadnim čisłom eto i nie vozmožno, no už kak jesť.
  • Tekla
    14.02.2024
    Brachnia! U mianie 35.5. I pry hetym depresija

Ciapier čytajuć

«Ja tak daloka zabrałasia. Škada tolki, što nie mahu pakazać heta tatu». Jak žyvie dačka Paŭła Šaramieta praz 10 hadoŭ paśla jaho hibieli2

«Ja tak daloka zabrałasia. Škada tolki, što nie mahu pakazać heta tatu». Jak žyvie dačka Paŭła Šaramieta praz 10 hadoŭ paśla jaho hibieli

Usie naviny →
Usie naviny

Na poli z cukrovymi burakami pad Puchavičami hulaŭ zubr1

Jakich hryboŭ sioleta ŭ lesie budzie najbolš?3

Na Brasłaŭskich aziorach pabudujuć modny retryt-centr FOTY5

Žychary Staŭrapala pili z unitazaŭ, kab vyjhrać hrošy13

Šmatdzietny baćka-ajcišnik zamoviŭ cacku na markietpłejsie i atrymaŭ chimiju21

SBU atakavała čarhovy karabiel cieniavoha fłotu RF1

11‑hadovy chłopčyk zahinuŭ padčas spusku z Elbrusa5

Try aŭtamabilnyja brendy z najhoršymi kiroŭcami: ci jość vašaja mašyna ŭ śpisie?3

Mintrans padličyŭ siaredni košt pajezdki na taksi ŭ Biełarusi

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«Ja tak daloka zabrałasia. Škada tolki, što nie mahu pakazać heta tatu». Jak žyvie dačka Paŭła Šaramieta praz 10 hadoŭ paśla jaho hibieli2

«Ja tak daloka zabrałasia. Škada tolki, što nie mahu pakazać heta tatu». Jak žyvie dačka Paŭła Šaramieta praz 10 hadoŭ paśla jaho hibieli

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić