Hramadstva1616

Ciažka ŭjavić, što «pašpart novaj Biełarusi» budzie chutka pryznany — jeŭradeputat

Niekatory čas tamu Śviatłana Cichanoŭskaja zajaviła ab pracy nad stvareńniem «pašparta novaj Biełarusi» dla tych, chto nie ryzyknie pajechać dadomu dla zamieny staroha dakumienta. Adnak, mohuć uźniknuć prablemy z pryznańniem novaha pašparta ŭ roznych krainach Jeŭrasajuza.

Jakim bačycca rašeńnie hetaj prablemy ŭ deputata Jeŭraparłamienta ad Litvy Piatrasa Aŭštravičusa, pacikaviŭsia «Hołas Amieryki».

«Ja ŭpeŭnieny, što ź jurydyčnaha punktu hledžańnia i ŭsich inšych faktaraŭ, jakija viaduć da pryznańnia taho ci inšaha pašparta, adsutničaje šmat roznych składnikaŭ, u tym liku — suvierenitet i terytaryjalnaść hetaha dakumienta», — ličyć litoŭski palityk.

Jon tłumačyć, što, kali asobnaja kraina Zachadu zachoča pryznać taki pašpart, jana pavinna budzie ŭličyć mnohija aśpiekty, jakija na hety momant nie prapracavanyja.

«Sama ideja mnie vielmi padabajecca, i ja chacieŭ by pryznać hety pašpart jašče ŭčora.

Ale tak jak niama vyraznaha adkazu nakont jaho suvierenitetu, vielmi ciažka ŭjavić, što ŭ chutkim časie možna spadziavacca na pryznańnie takoha pašparta. Ja sam havaryŭ z dypłamatami, z kiraŭnikami apazicyjnaha ruchu i dumaju, što treba iści pa bolš praktyčnym šlachu — vydačy dakumientaŭ dla prośbitaŭ palityčnaha prytułku», — padkreślivaje spadar Aŭštravičus.

Jon taksama zaklikaje biełarusaŭ bolš kankretna pryznać nastupnuju realnaść: «Mnohija, asabliva na prykładzie dakumientaŭ, jakija viartajucca ŭ Biełaruś dla adnaŭleńnia, jašče nie razumiejuć, u jakuju ryzykoŭnuju situacyju jany siabie staviać. Jany ryzykujuć svaim žyćciom, svaim zdaroŭjem i svajoj budučyniaj. Heta ž tatalitarny režym — sačeńnie za ŭsimi idzie kruhłasutačna, tamu takija ryzykoŭnyja pavodziny nie pavinny praciahvacca».

Pa słovach jeŭradeputata, biełarusy taksama pavinny pryznać, što hetaja prablema doŭhaterminovaja, stratehična niebiaśpiečnaja dla inšadumcaŭ i dla ŭsich, chto maje ŭłasnaje mierkavańnie.

«A nam na Zachadzie treba vydavać dakumienty biežancaŭ, i heta najbolš karotkaterminovaje vyrašeńnie prablemy, jakaja niesumnienna isnuje.

Sa skančeńniem dziejańnia paśviedčańnia asoby ŭźnikajuć całkam kankretnyja prablemy, ale ja ŭpeŭnieny, što mnohija krainy hatovyja ich vyrašać vielmi praktyčna», — padsumavaŭ Piatras Aŭštravičus.

Kamientary16

  • Śmiech
    04.01.2024
    A čaho mienavita hetaha deputata zapytali, a nie niemca jakoha? Što bolš nikoha nie znajšli. U hetaha ž zimoj śnieha nie daprosišsia
  • Zrazumieła
    04.01.2024
    Ideja vielmi padabajecca, ale ch*en vam, a nie pašpart, skazaŭ letuviski deputat. Ničoha dziŭnaha nie zaŭvažyli?
  • Pan
    04.01.2024
    Daŭno para było vyjazdžać u Polšču. Nie ździŭlusia, kali Letuva paprosić Śviatłanu i kamandu admovicca ad pahoni jak ad nacyjanalnaha simvała i paprosić z krainy

Ciapier čytajuć

Palitołah Alina Charysava pahadziłasia supracoŭničać z SBU. Akazałasia, heta było KDB20

Palitołah Alina Charysava pahadziłasia supracoŭničać z SBU. Akazałasia, heta było KDB

Usie naviny →
Usie naviny

Biełarusy nikoli nie žyli tak bahata, jak ciapier. Ale jość važny niuans33

Na čempijanat śvietu pa futbole jeduć try byłyja hulcy pieršynstva Biełarusi

Pačobut: Zaraz my z žonkaj tolki sprabujem navučycca žyć razam nanova8

Jość vidavočnaja prykmieta taho, što mužčyna choča z vami sustrakacca26

Izrail i Livan damovilisia ab spynieńni ahniu. Hałoŭnaj umovaj zastajecca admova «Chiezbały» ad abstrełaŭ

Atručeńnie dziaciej u Barysavie adbyłosia ŭ 11 sadkach8

Hiermanija, Francyja i Brytanija raspracoŭvajuć płan dałučeńnia Rasii da pieramovaŭ7

Ryby śpiać značna bolš padobna da ludziej, čym ličyłasia. I navat lubiać dniom padramać5

Litva zajaviła pra hatoŭnaść pryniać amierykanskuju jadziernuju zbroju8

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Palitołah Alina Charysava pahadziłasia supracoŭničać z SBU. Akazałasia, heta było KDB20

Palitołah Alina Charysava pahadziłasia supracoŭničać z SBU. Akazałasia, heta było KDB

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić