Zdaroŭje

Daktary pieraasensoŭvajuć ahresiŭnyja mietady lačeńnia raku

Daśledavańni pakazvajuć, što pacyjenty z rakam šyjki matki i pramoj kiški stanoŭča reahujuć i na mienš ahresiŭnaje lačeńnie.

Siońnia daktary-ankołahi raspracoŭvajuć płany lačeńnia, skiravanyja na źnižeńnie pabočnych efiektaŭ dla pacyjentaŭ, a taksama — na źnižeńnie vydatkaŭ.

Novyja mietady skiroŭvajuć lačeńnie raku ad hrubaha ŭniviersalnaha padychodu ŭ bok indyvidualnych. Lekary namahajucca vyznačyć, kamu patrabujecca najbolš aktyŭnaja dapamoha, a kamu možna abyścisia mienšaj kolkaściu lačeńnia i, adpaviedna, mienšymi pabočnymi efiektami.

Pra što śviedčać daśledavańni

Pavodle daśledavańnia, prezientavanaha na kanfierencyi Amierykanskaha tavarystva kliničnaj ankałohii ŭ Čykaha ŭ minułyja vychadnyja, stan niekatorych pacyjentaŭ z rakam šyjki matki i padstraŭnikavaj załozy moža palapšacca pry mienš invaziŭnaj chirurhii, jak paviedamlaje Wall Street Journal.

Na rańniaj stadyi raku padstraŭnikavaj załozy ŭ pacyjentaŭ, jakija pieranieśli łaparaskapičnuju abo rabatyzavanuju chirurhiju, byli takija ž vyniki, jak i ŭ pacyjentaŭ, jakija pieranieśli bolš invaziŭnuju adkrytuju apieracyju.

Aŭtary jašče adnoj raboty vyjavili, što bolš prostaja histerektamija, pry jakoj vydalajecca tolki matka i šyjka matki, moža być biaśpiečnaj dla niekatorych pacyjentak z rakam šyjki matki ź nizkaj ryzykaj — zamiest bolš składanaj i darahoj radykalnaj histerektamii.

Žančyny, jakija pieranieśli bolš prostuju apieracyju, mieli mienš prablem z mačavym puzyrom i paviedamlali, što lepš usprymajuć svajo cieła, adčuvajuć mienš bolu i majuć bolšuju seksualnuju aktyŭnaść.

Usio zaležyć ad kankretnaha pacyjenta

Inšyja daśledavańni, abmierkavanyja na kanfierencyi, pakazali, što niekatoryja pacyjenty z rakam pramoj kiški abo limfomaj Chodžkina mohuć biaśpiečna atrymlivać mienš apramieńvańnia.

Tak, naprykład, u adnym z daśledavańniaŭ brali ŭdzieł kala 1200 pacyjentaŭ z rakam pramoj kiški, jaki raspaŭsiudziŭsia na blizkija tkanki abo limfatyčnyja vuzły. Kala pałovy z hetych ludziej prajšli standartnuju chimijaterapiju i apramieńvańnie pierad apieracyjaj. Astatnija atrymali bolš ahresiŭnuju chimijaterapiju, ale biez apramieńvańnia, kali tolki ich puchliny nie źmienšylisia chacia b na 20%. Daśledčyki zajavili, što praź piać hadoŭ vyniki pratakołaŭ byli padobnymi. Heta śviedčyć pra toje, što mnohija pacyjenty z rakam pramoj kiški mohuć biaśpiečna prapuskać apramieńvańnie, jakoje pavialičvaje ryzyku pierałomaŭ taza, dysfunkcyi kišečnika, seksualnaj dysfunkcyi i biaspłodździa.

Pacyjenty, jakija paźbiehli apramianieńnia, ale prajšli bolš ahresiŭnuju chimijaterapiju, mieli bolš karotkaterminovych pabočnych efiektaŭ, takich jak strata apietytu, stomlenaść i razłady niervovaj sistemy.

Daśledčyki adznačyli, što niekatoryja pacyjenty ŭsio ž mohuć addavać pieravahu tamu, kab prajści kurs apramieńvańnia.

Pa słovach doktara i staršaha aŭtara daśledavańnia Charvi Mamona, «heta składanaje rašeńnie ź niuansami, ale jano dazvalaje adaptavać vybar lačeńnia da pieravah pacyjentaŭ».

Źmieny ŭ pryjomie lekaŭ

Sioleta Upraŭleńnie pa sanitarnym nahladzie za jakaściu charčovych praduktaŭ i miedykamientaŭ ZŠA vypuściła prajekt dapamožnika dla raspracoŭščykaŭ supraćrakavych preparataŭ pra toje, jak vyznačyć najlepšuju dozu dla novych mietadaŭ lačeńnia. Jany pavinny vybudavać bałans pamiž efiektyŭnaściu i biaśpiekaj. Dahetul dozy tradycyjna vyznačali na maksimalna dapuščalnym uzroŭni, bo leki byli mienš dakładnymi i pacyjenty mieli patrebu ŭ tym, kab atrymać ich chutka.

Pry hetym farmaceŭtyčnyja kampanii, viadoma, nie zacikaŭlenyja ŭ praviadzieńni vyprabavańniaŭ, kab vyśvietlić, ci budzie pracavać mienšaja kolkaść uchvalenaha imi preparatu. Tamu mnohija vyprabavańni mienš intensiŭnaha lačeńnia ŭ ZŠA finansujucca Nacyjanalnym instytutam raku.

Ale ž, jak adznačajuć lekary, kampanii musiać być zacikaŭlenyja ŭ źnižeńni doz, bo mienš ahresiŭnaje lačeńnie palapšaje jakaść žyćcia pacyjentaŭ i, mahčyma, navat padaŭžaje ich žyćcio i, takim čynam, pavialičvaje praciahłaść ich lačeńnia. 

Čytajcie jašče:

Navukoŭcy: Novy mietad vyjaŭleńnia raku pa analizie kryvi daje dobryja vyniki. 2 z 3 dyjahnazaŭ słušnyja

U Biełarusi adkryłasia pieršaja internet-apteka

Helicobacter pylori — niebiaśpiečnaja bakteryja. Jakija simptomy chvarob, jakija jana vyklikaje

Kamientary

Ciapier čytajuć

36-hadovy palitviazień zahinuŭ u Mahiloŭskaj kałonii

Usie naviny →
Usie naviny

«Siońniašni ŭdar pa Kijevie — heta novy pavarot u rasijskich atakach pa Ukrainie»11

Złoŭlenaja na zdradzie ŭ časie kancerta Coldplay top-mieniedžarka kampanii Astronomer razvodzicca z mužam10

Ułady raspaviali, kali adkryjuć Čyrvony kaścioł4

Piać hadoŭ tamu zatrymali Maryju Kaleśnikavu. Voś jak u 2020-m jana vychodziła z domu ŭ dzień vybaraŭ FOTY21

U Afhanistanie z-pad zavałaŭ paśla ziemlatrusu najpierš ratavali mužčyn, a žančyn pakidali13

Źnikłaha ŭ harach Kabardzina-Bałkaryi 26-hadovaha biełarusa znajšli miortvym5

«Tajka pakryŭdziłasia i ŭvieś čas pytałasia: «Dyk ty hiej?» Jak biełarusy za miažoj chadzili na spatkańni ź miascovymi16

Biełaruski futbalist budzie hulać u čempijanacie San-Maryna — samym słabym pieršynstvie Jeŭropy1

Na śviatkavańni Dnia biełaruskaha piśmienstva Piatkievič znajšła dla siabie najlepšy antydepresant10

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

36-hadovy palitviazień zahinuŭ u Mahiloŭskaj kałonii7

36-hadovy palitviazień zahinuŭ u Mahiloŭskaj kałonii

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić