Kultura

Stvorana Biełaruskaja niezaležnaja kinaakademija

Biełaruskija kiniematahrafisty jadnajucca ŭ Biełaruskuju niezaležnuju kinaakademiju. Arhanizacyja miarkuje ŭziać na siabie zadaču prasoŭvać intaresy niezaležnych kinatvorcaŭ u tym liku na mižnarodnych placoŭkach.

Ideja stvaryć abjadnańnie naradziłasia paśla pačatku vajny va Ukrainie: tady bolš za 130 biełaruskich filmmejkieraŭ padpisali kalektyŭny stejtment z asudžeńniem vajennaj ahresii Rasii suprać Ukrainy. Salidarnaść kiniematahrafičnaj supolnaści, dzie kožny ŭsio jašče vystupaŭ pierad vyklikami paasobku, padšturchnuła da stvareńnia instytuta, jakaja zmoža vystupać ad imia niezaležnych biełaruskich kinaaŭtaraŭ adnym hołasam.

«Paśla padpisańnia lista našaja salidarnaść stała pašyracca, i my padumali, što ŭ nas pavinna być kinaakademija — abjadnańnie prafiesijnych tvorcaŭ, jakija razam prymajuć rašeńni i razam stajać za siabie. Padobnyja kinaakademii ŭ Jeŭropie isnujuć nie adzin dziasiatak hadoŭ, i dziakujučy im my bolš viedajem pra kino ich krain. Našaja zadača, kab my lepš viedali adno adnaho i razam z tym, kab śviet viedaŭ pra nas», — kažuć siabry inicyjatyŭnaj hrupy, što zasnavała kinaakademiju.

U inicyjatyŭnuju hrupu ŭvachodziać režysiory Darja Žuk, Alaksiej Pałujan i Andrej Kuciła, pradziusarka, režysiorka i dyrektarka kinafiestyvalu «Paŭnočnaje źziańnie» Vola Čajkoŭskaja, kinaekśpiert i fiestyvalny adbornik Ihar Sukmanaŭ, kinakrytyk Irena Kaciałovič. Ciapier kinaakademija prymaje siabraŭ.

Abjadnańnie stvoranaje, uličvajučy dośvied kinaakademij inšych jeŭrapiejskich krain, i ŭžo atrymała padtrymku Jeŭrapiejskaj kinaakademii.

Pavodle stejtmentu kamandy, novaje abjadnańnie pavinna paspryjać tamu, kab hołasam biełaruskaj kinasupolnaści byli mienavita niezaležnyja kiniematahrafisty. Kinaakademija takim čynam składaje alternatyvu kinaabjadnańniam ad aficyjnaha boku i miarkuje metanakiravana łabiravać biełaruski niezaležny kiniematohraf, pašyrać jaho mahčymaści, a taksama prasoŭvać svabodu ad cenzury dy dziaržaŭnaha cisku.

Aficyjna arhanizacyju prezientujuć 17 lutaha na Jeŭrapiejskim filmmarkiecie ŭ miežach Bierlinskaha mižnarodnaha kinafiestyvalu — u Producers & Projects Hub na hałoŭnaj placoŭcy EFM Martin Gropius Bau.

Tut ža buduć prezientavanyja 10 biełaruskich kinaprajektaŭ u pracy dla pošuku partnioraŭ. Na Jeŭrapiejskim filmmarkiecie, u hateli Marriott, taksama budzie pracavać stend Biełaruskaj niezaležnaj kinaakademii, da jakoha dałučycca Leanid Kalicienia jak pradstaŭnik Biełaruskaj sietki filmmejkieraŭ.

Kamientary

Ciapier čytajuć

Maŭrykij, Siejšeły, Šry-Łanka i nie tolki: pahladzieli, kudy źbiehli ad biełaruskich marazoŭ praŭładnyja artysty i viadučyja13

Maŭrykij, Siejšeły, Šry-Łanka i nie tolki: pahladzieli, kudy źbiehli ad biełaruskich marazoŭ praŭładnyja artysty i viadučyja

Usie naviny →
Usie naviny

U Mahiloŭskim zaasadzie pračnuŭsia miadźviedź Fiedzia. Značyć, viasna ŭžo blizka1

U minskaj Malinaŭcy na miescy daŭhabuda pabudujuć novy handlovy centr i parkinh1

Ukrainskija chakiery vyśvietlili, jak apieratary rasijskich dronaŭ vykarystoŭvajuć Biełaruś12

Zamiežnyja dypłamaty, jakija pracujuć u Minsku, na Dzień rodnaj movy padzialilisia niepierakładalnymi słovami sa svaich moŭ3

Siamja z šaści čałaviek atruciłasia hrybnym supam u Vaŭkavyskim rajonie1

Zialenski: ZŠA patrabujuć addać Danbas Rasii48

Da Dnia rodnaj movy «Łuč» vypuściŭ limitavanuju kalekcyju hadzińnikaŭ4

Jochanies Kłeba zavajavaŭ šosty załaty miedal na Alimpijadzie-2026 i 11‑y ŭ karjery

Fica: Słavakija prypynić pastaŭki elektraenierhii va Ukrainu, kali Kijeŭ budzie pieraškadžać pastaŭkam nafty praz «Družbu»3

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Maŭrykij, Siejšeły, Šry-Łanka i nie tolki: pahladzieli, kudy źbiehli ad biełaruskich marazoŭ praŭładnyja artysty i viadučyja13

Maŭrykij, Siejšeły, Šry-Łanka i nie tolki: pahladzieli, kudy źbiehli ad biełaruskich marazoŭ praŭładnyja artysty i viadučyja

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić