26 vieraśnia ŭ Irkucku adbudziecca histaryčny viečar, pryśviečany staražytnamu plemieni.
Mastak Aleś Šaternik nadoječy dzialiŭsia z karespandentam NN pra svaju kolišniuju pramovu, źviernutuju da savieckich čynoŭnikaŭ, u jakoj vykazvaŭ metazhodnaść ustalavańnia pomnika staražytnamu plemieni kryvičoŭ la staličnaha ŭniviersamu «Vałhahrad»: maŭlaŭ, našyja prodki, kryvičy, chadzili ažno da Vołhi. Ciapier, jak vyśviatlajecca, kali nie ładździ, dyk, prynamsi, słava pra hetaje ŭschodniesłavianskaje plemia, dakaciłasia jašče dalej: da sibirskaha Irkucka. 26 vieraśnia tam adbudziecca ceły viečar, pryśviečany hetymu praščuram biełarusaŭ.
Arhanizatary viečara — aktyvisty novastvoranaha moładzievaha kłuba «Kryvičy» pry Irkuckim Tavarystvie biełaruskaj kultury imia Jana Čerskaha. «U nas aktyvisty — heta maładziony, čyje prodki try-čatyry pakaleńni tamu mihravali ŭ Sibir, — kaža Aleh Rudakoŭ, kiraŭnik tavarystva. — Viedajecie, dla Irkucka, dzie kožnaha druhi pryznajecca, što jaho dzied ź Biełarusi, pytańnie, ci naviedaje niechta viečar, adpadaje. Ale, spadziajemsia, što buduć usie: ludzi ź biełaruskimi karaniami i biez, buraty, rasiejcy, prosta cikaŭnyja da minuŭščyny ludzi. Čakajem čałaviek tryccać-sorak».
Vystupy na viečary buduć pryśviečanyja historyi paŭstavańnia plemieni kryvičy, ich mifałohii i admietnaściam śvietaŭsprymańnia, a taksama adbudziecca demanstracyja tradycyjnych biełaruskich strojaŭ.
Takim čynam, 26 vieraśnia, Irkuck, kanfierenc-zała pa adrasie vuł. Horkaha, 40. Viečar: «Staražytnaje ŭschodniesłavianskaje plemia Kryvičy: historyja i tradycyi». Pačatak a 17-j. Nie prapuścicie!
Kryvičy. Uschodniesłavianskaje plemia, jakoje žyło ŭ basiejnie vierchniaha Dniapra, Dźviny, Vołhi. Viadomaje pa archieałahičnych pomnikach i piśmovych krynicach. Na dumku adnych navukoŭcaŭ, nazva pachodzić ad słova «kreŭnyja», na dumku inšych ad lehiendarnaha rodapačynalnika Kryva, a mahčyma, uzhorystaj miascovaści (kryvizna), dzie jany žyli.
Kamientary