Śviet

U Katyni i Miednym źniali ściahi Polščy na miemaryjałach, stvoranych u pamiać pra zabojstvy polskich vajennapałonnych

«Smolenskaja hazieta» piša, što z fłahštoka na Katynskim miemaryjale pad Smalenskam źniali polski ściah. Adpaviednaje rašeńnie pryniali ŭ Ministerstvie kultury Rasii. 

Na fłahštoku ŭ Katyni zastaŭsia tolki rasijski ściah

Mer Smalenska Andrej Barysaŭ, kamientujučy rašeńnie Ministerstva kultury, zajaviŭ: «Nie moža być ściahoŭ Polščy na rasijskich miemaryjałach! A paśla adkrytych antyrasijskich zajaŭ polskich palitykaŭ — pahatoŭ. Liču, što Ministerstva kultury RF pryniało adzina pravilnaje rašeńnie — prybrać ściah Polščy. Katyń — heta rasijski miemaryjał, heta rasijskaja historyja».

Taksama polski ściah prybrali i ź miemaryjalnaha kompleksa ŭ Miednym Ćviarskoj vobłaści.

Pry hetym polskija ściahi ŭ Katyni i Miednym prysutničali nie prosta tak. Hetyja miescy viadomyja pieradusim jak miescy masavych rasstrełaŭ balšavikami polskich vajskoŭcaŭ, uziatych u saviecki pałon u 1939 hodzie. Katyń — adzin z suśvietna viadomych simvałaŭ stalinskich złačynstvaŭ suprać čałaviečnaści.

Čytajcie taksama:

Smalenskija budaŭniki pryhrazili źnieści miemaryjał u Katyni

Kamientary

Ciapier čytajuć

Radyjoviadučy raskazaŭ pra ŭnutranuju kuchniu ANT — i pra toje, jak pieratvaryŭsia ŭ palitviaźnia

Radyjoviadučy raskazaŭ pra ŭnutranuju kuchniu ANT — i pra toje, jak pieratvaryŭsia ŭ palitviaźnia

Usie naviny →
Usie naviny

Kerałajn Livit: Mahčyma, u budučyni płanujecca pajezdka Trampa ŭ Rasiju10

«Nie źviazana z vajskovymi vučeńniami». Mintrans Litvy prakamientavaŭ skasavańnie rejsaŭ ź Biełarusi6

Zialenski paviedamiŭ pra «dobryja naviny» i raskazaŭ, što adbyłosia kala Dabrapolla2

«Źmiei paśladoŭna ŭcirajucca ŭ davier». Azaronak nie pakinuŭ kamienia na kamni ad znakavych prarasijskich aktyvistaŭ16

«Nie vypuskaje Litva». Čamu pieravozčyki masava admianili aŭtobusy pamiž Minskam i Vilniaj?5

Zakinuty sanatoryj na Brasłaŭskich aziorach znoŭ trapiŭ na aŭkcyjon. Try hady tamu inviestar kupiŭ jaho za rekordnuju sumu

Z 1 vieraśnia ŭ biełaruskich škołach uviaduć novyja pradmiety8

Linhvistyčny ŭniviersitet ciapier budzie zvacca inačaj. Raniejšuju nazvu Łukašenka paličyŭ «maciernaj»29

Tejłar Śvift abviaściła pra vychad novaha alboma4

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Radyjoviadučy raskazaŭ pra ŭnutranuju kuchniu ANT — i pra toje, jak pieratvaryŭsia ŭ palitviaźnia

Radyjoviadučy raskazaŭ pra ŭnutranuju kuchniu ANT — i pra toje, jak pieratvaryŭsia ŭ palitviaźnia

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić