Śviet

Junyja, biednyja, miortvyja. Žurnalisty skłali partrety zabitych rasijskich vajskoŭcaŭ

Vajna z Ukrainaj paskoryła vymirańnie Rasii. Śmiarotnaść maładych mužčyn u rehijonach užo vyrasła ŭ razy. «Važnyja historyi» apublikavali daśledavańnie.

Fota: AR

Vajna Rasii suprać Ukrainy idzie ŭžo treci miesiac. Za hety čas rasijskaje Ministerstva abarony adčytałasia ab stratach svaich vajskoŭcaŭ tolki dvojčy. Apošni raz — 25 sakavika, bolš za miesiac tamu Hienštab paviedamiŭ pra 1351 zahinuŭšaha. Z taho času ad aficyjnaj Maskvy ni słova ab stratach. Pry hetym Vialikabrytanija paviedamlaje ŭžo pra 15 tysiač zahinuŭšych rasijskich sałdat. A pa danych ukrainskaha boku na 30 krasavika, Rasija straciła ŭžo bolš za 23 tysiačy vajskoŭcaŭ.

«Važnyja historyi» skłali svoj śpis, vyvučyŭšy paviedamleńni ŭ telehram-kanale «Horiuško», jaki źbiraje publikacyi pra zahinuŭšych vajennych. Žurnalisty ŭstanavili miescy žycharstva i daty naradžeńnia sałdat. Na momant publikacyi jany paćvierdzili hibiel 1855 čałaviek. Raskazvajem, što pra ich viadoma.

8 z 10 zahinuŭšych byli maładziejšyja za 35 hadoŭ

Za dva miesiacy vajny pra hibiel sałdat paviedamlali ŭsie rehijony Rasii, akramia Jamała-Nienieckaj aŭtanomnaj akruhi. Pry hetym zahinuŭšyja raźmierkavanyja pa rehijonach nieraŭnamierna. Naprykład, z Maskvy, dzie žyvie 9% nasielnictva Rasii, u śpisie «Važnych historyj» usiaho try čałavieki. A ŭ Buracii, dzie žyvie kala miljona čałaviek, ci mienš za 1% rasijan, paćvierdžany ŭžo minimum 91 zahinuŭšy.

Kali suadnieści hetyja straty z kolkaściu mužčynskaha nasielnictva ŭ rehijonach va ŭzroście ad 18 da 45 hadoŭ, to antylidarami stanuć Buratyja, Tuva, Paŭnočnaja Asiecija, Kastramskaja vobłaść i respublika Ałtaj.

Z-za vajny śmiarotnaść maładych ludziej u Rasii ŭžo vyrasła bolš jak na čverć. 

U mirny čas za dva miesiacy ŭ siarednim pamirała 3,4 tysiačy mužčyn va ŭzroście ad 18 da 30 hadoŭ, a za dva miesiacy bajavych dziejańniaŭ zahinuli jašče jak minimum 903 čałavieki taho ž uzrostu. I heta tolki tyja, čyju hibiel udałosia paćvierdzić i ŭstanavić hod naradžeńnia. U realnaści zahinuŭšych moža być značna bolš: pra śmierć sałdat nie zaŭsiody paviedamlajuć navat rehijanalnyja ŭłady, a pra niekatoryja vypadki stanovicca viadoma tolki pa paviedamleńniach rodnych u sacsietkach.

U tych rehijonach, adkul pachodzić najbolš zahinuŭšych, śmiarotnaść maładych mužčyn užo vyrasła ŭ razy. Naprykład, u Buracii paćvierdžanaja hibiel 91 vajennaha, uzrost udałosia ŭstanavić dla 87 ź ich. 54 sałdaty byli maładziejšyja za 30 hadoŭ. Heta pavialičyła kolkaść śmierciaŭ dla mužčyn da 30 hadoŭ u respublicy na 165 pracentaŭ.

Armija — adziny stabilny pracadaŭca ŭ rehijonach

Bolšaść vajskoŭcaŭ, jakija zahinuli na vajnie va Ukrainie, žyli ŭ nievialikich nasielenych punktach. Amal dźvie traciny pamierłych byli rodam z maleńkich rehijanalnych haradoŭ i viosak. Uzrovień žyćcia tam značna nižejšy, čym u siarednim pa Rasii. Naprykład, uzrovień biespracoŭja ŭ Buracii, Tyvie, Paŭnočnaj Asiecii i Dahiestanie składaje ad 10 da 15% — heta ŭ 2-3 razy vyšej za siaredni rasijski ŭzrovień.

U maleńkich nasielenych punktach, adkul čaściej za ŭsio byli zahinuŭšyja rasijskija sałdaty, časta niama navat bazavych vyhod. 

Naprykład, u siołach i vioskach Tyvy tolki 3% ad usich žyłych pamiaškańniaŭ abstalavanyja adnačasova vadapravodam, kanalizacyjaj, aciapleńniem, haračym vodazabieśpiačeńniem i hazam.

Pa apoviedach ukraincaŭ, jakich rasijskija vajskoŭcy trymali ŭ pałonie ŭ padvałach Čarnihaŭskaj vobłaści, rasijanie nie razumieli, adkul u siołach jość asfaltavanyja darohi, śviatło i čamu lažyć plitka ŭ dvarach. Z saboj rasijanie vynosili z ukrainskich damoŭ televizary, pralnyja mašyny, noŭtbuki i chaładzilniki. U tych rehijonach, adkul pachodzić bolš za ŭsio zabitych, nie kožny moža dazvolić sabie bytavuju techniku — tych ža televizaraŭ i pralnych mašyn u hetych abłaściach mienš, čym u siarednim pa Rasi.

«U nas prestyž vajskovaj słužby vielmi nizki i tudy časta iduć ad biezvychodnaści: vakoł biednaść, adsutnaść pierśpiektyŭ, adsutnaść mahčymaści rabić karjeru, zabiaśpiečvać siabie, karmić siamju, — raspaviała «Važnym historyjam» navukovaja pracaŭnica fondu «Svabodnaja Buracija» Maryja Ujuškova. — I pry hetym tam [u rehijonach ź vialikaj kolkaściu zahinuŭšych] situacyja takaja, što vojska — heta adzin z najbujniejšych pracadaŭcaŭ, jakomu ŭvieś čas patrebnyja ludzi. I heta mahčymaść atrymlivać niadrenny pa mierkach rehijona zarobak».

Kamientary

Ciapier čytajuć

Za palityku asudzili šmatdzietnaha baćku-viernika. Jaho žonka pamierła dva hady tamu

Za palityku asudzili šmatdzietnaha baćku-viernika. Jaho žonka pamierła dva hady tamu

Usie naviny →
Usie naviny

U vyniku ŭdaraŭ Izraila pa Iranie likvidavanyja dzieviać viadučych fizikaŭ-jadzierščykaŭ4

Zialenski: Łukašenka baicca i pieraniasie vučeńni dalej ad miažy z Ukrainaj16

Inicyjatyva Maldzis viartaje staradruk Simiaona Połackaha11

Maradona padčas svajho vizitu ŭ Biełaruś nie zachacieŭ sustrakacca z Rumasam1

Łukašenka prakamientavaŭ źbićcio sabaki ŭ Hrodnie i raskazaŭ pra svajo trapiatkoje staŭleńnie da žyvioł10

Drony USU ŭdaryli pa dvuch rasijskich abjektach VPK

Uładalnica biełaruskaha brendu žanočaha adzieńnia Moshe ździviłasia šalonym cenam kankurentaŭ11

Izrail nanosić novy ŭdar pa Iranie3

«Prapanavaŭ hrošy». Biełaruska raspaviała, jak KDB sprabavaŭ jaje vierbavać1

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Za palityku asudzili šmatdzietnaha baćku-viernika. Jaho žonka pamierła dva hady tamu

Za palityku asudzili šmatdzietnaha baćku-viernika. Jaho žonka pamierła dva hady tamu

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić