Ułada

«Tut ža niamała, na čale z pasłom, ukraincaŭ. My ž da ich stavimsia pa zakonie» — Łukašenka zavualavana pahražaje

Na pasiadžeńni Rady biaśpieki 7 krasavika Alaksandr Łukašenka zrabiŭ vypad u bok ukraincaŭ.

«Kali ŭ nas tam niedzie adzin-dva-try-piać čałaviek zastalisia, to treba žorstka pastavić umovy, chaj Makiej razmaŭlaje z hetym pasłom Ukrainy, i kali heta nie budzie zroblena, my ŭžo adkažam pa-inšamu. Jany vielmi ryzykujuć. Bo i tut niamała, na čale z pasłom, ukraincaŭ. My ž stavimsia da ich pa zakonie, pa-ludsku. Ale heta nie taja situacyja, viali siabie kiepska, i my vymušanyja byli reahavać», — skazaŭ Łukašenka.

Pakul da kanca nie jasna, što mieŭ na ŭvazie Alaksandr Łukašenka ŭ hetym pasažy. Ën havaryŭ nibyta pra viartańnie ŭ Biełaruś biełarusaŭ-dalnabojnikaŭ z Ukrainy. Ale Ukraina nie pieraškadžała vyjezdu z krainy hramadzian Biełarusi. Tysiačy ich, kali nie dziasiatki tysiač, paśla pačatku vajny vyjechali z Ukrainy ŭ Polšču, Vienhryju, Słavakiju, Rumyniju, niekalki dziasiatkaŭ čałaviek — naŭprost u Biełaruś. Mahčyma, havorka pra ŭdzielnikaŭ niejkaj śpiecapieracyi biełaruskich siłavikoŭ.

U kožnym razie, słovy prahučali jak zavualavanaja pahroza ŭkraincam Biełarusi ci tym, jakija znachodziacca ŭ Biełarusi. Raniej pa sfabrykavanych abvinavačvańniach u raspalvańni sacyjalnaj varožaści byli aryštavanyja aktyvisty polskaj mienšaści ŭ krainie, siarod ich Anžalika Borys i Andrej Pačobut, što pryviało da abvastreńnia varožaści ŭ adnosinach z Polščaj.

Rasija napała na Ukrainu 24 lutaha, u tym liku z terytoryi Biełarusi. Hetaje hrubaje parušeńnie mižnarodnaha prava było asudžanaje Hienieralnaj asamblejaj AAN 140 hałasami suprać piaci, siarod hetych piaci i Biełaruś.

U vyniku ahresii zahinuli ŭžo dziasiatki tysiač vajskoŭcaŭ z abodvuch bakoŭ, a taksama mirnych žycharoŭ. Na akupavanych terytoryjach adbyvajucca sapraŭdnyja źvierstvy, ich maštab staŭ viadomy paśla razhromu rasijskich vojskaŭ pad Kijevam.

Zhodna ź mižnarodnym pravam, Biełaruś ličycca saŭdzielnicaj ahresii, bo pradastaviła svaju terytoryju dla viadzieńnia vajny.

Pierad napadam na Ukrainu Alaksandr Łukašenka ŭ intervju rasijskamu prapahandysckamu TV zajaŭlaŭ, što vajna va Ukrainie praciahniecca 3 — 4 dni. Padčas vajny jon niekalki razoŭ zaklikaŭ kiraŭnictva Ukrainy kapitulavać, pahražajučy, što inakš toje samaje pryjdziecca zrabić paźniej na horšych umovach.

U siońniašnim vystupie na Radzie biaśpieki Alaksandr Łukašenka ŭžo zychodziŭ z taho, što likvidavać i rasčlanić Ukrainu Rasii nie ŭdasca, i patrabavaŭ dla siabie miesca ŭ paślavajennym uładkavańni rehijona.

Kamientary

Ciapier čytajuć

Virtualnyja numary ŭ abjavach. Abarona ad machlaroŭ ci dapamoha dla pierakupaŭ?

Virtualnyja numary ŭ abjavach. Abarona ad machlaroŭ ci dapamoha dla pierakupaŭ?

Usie naviny →
Usie naviny

U biełaruskich kramach źjavilisia tureckija čornyja kavuny. Jakija jany na smak6

Kolkaść achviar vybuchu ŭ maskoŭskim elitnym restaranie na jubilei hienierała, jaki kamandavaŭ nastupam na Kijeŭ ź Biełarusi ŭ 2022-m, vyrasła da piaci čałaviek4

«Łakacyja skača pa zusim roznych miescach, z mašynaj byŭ by pipiec». Što kažuć biełarusy, jakija naviedvajuć Rasiju17

Ispanija admoviłasia ad skandalnaha płana pabudavać pieršuju ŭ śviecie fiermu pa raźviadzieńni vaśminohaŭ9

Staryja karpusy zavoda «Łuč» u Minsku pierabudujuć pad biznes-centr i miedkompleks. Prajekt vyniesieny na abmierkavańnie

Nakolki bolš pomnikaŭ architektury achoŭvajecca ŭ Polščy i Litvie ŭ paraŭnańni ź Biełaruśsiu. Žachlivyja ličby41

Za try miesiacy hruzinskija ŭłady vysłali 16 biełaruskich hramadzian — novy rekord1

U Hrodzienskaj vobłaści prajšoŭ tarnada FOTY2

Dyzajniery prapanujuć adzieńnie, jakoje moža abaranić ad raspaznavańnia tvaru9

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Virtualnyja numary ŭ abjavach. Abarona ad machlaroŭ ci dapamoha dla pierakupaŭ?

Virtualnyja numary ŭ abjavach. Abarona ad machlaroŭ ci dapamoha dla pierakupaŭ?

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić