Navuka i technałohii

Vyraščany na sušy łasoś nabiraje papularnaść u ZŠA

Abaroncy pravoŭ žyvioł niezadavolenyja.

Fota pixabay.com

Pa ŭsim śviecie nabiraje papularnaść tendencyja raźviadzieńnia ryby ŭ reziervuarach na ziamli. Ale što heta moža značyć dla ŭładalnikaŭ zvykłych nam marskich łasasiovych fierm? I jakija vyniki daść raźviadzieńnie ryby ŭ takich umovach?

U amierykanskim štacie Fłaryda isnuje łasasiovaja fierma Bluehouse. Jaje reziervuary ŭžo ciapier źmiaščajuć piać miljonaŭ ryb, što za hod składaje amal 10 tysiač ton ryby. Ale narviežskaja kampanija Atlantic Sapphire, jakoj naležyć fierma, maje bolš ambicyjnyja mety — zrabić Bluehouse najvialikšaj rybnaj fiermaj u śviecie, piša VVS.

Takija fiermy pracujuć pry dapamozie zamknionaha vodazabieśpiačeńnia — mietadu, jaki byŭ viadomy raniej, ale pačaŭ vykarystoŭvacca ŭ kamiercyjnych maštabach tolki ŭ apošnija hady. Takaja sistema kantraluje ŭsie pakazčyki — ad tempieratury, salonaści i kisłotnaści vady da ŭzroŭniu kisłarodu, štučnych ciačeńniaŭ, aśviatleńnia i vydaleńnia vuhlakisłaha hazu i adkidaŭ. Pakolki sistema pracuje zamkniona, łasosiu na pahražajuć chvaroby marskoha pachodžańnia i parazity, tamu pry raźviadzieńni takoj ryby nie treba prymianiać antybijotyki ci piestycydy.

Ale na prykładzie Bluehouse bačna, što naziemnaje raźviadzieńnie ryby nie zaŭsiody prachodzić bieź ciažkaściej. Naprykład, hod tamu na fiermie ŭźnikli prablemy ź jakaściu vady, praz što šmat ryby mahło zahinuć. U sakaviku inšaja prablema vyklikała hibiel ryb, a ŭ hetym miesiacy try supracoŭniki fiermy apynulisia ŭ špitali praz nastupstvy vykidu nieviadomaha hazu.

Tamu nie dziva, što arhanizacyja abaroncaŭ žyvioł People for the Ethical Treatment of Animals (Peta) maje pretenzii da Bluehouse i jašče prykładna 40 naziemnych rybnych fierm pa ŭsim śviecie. Don Kar (Dawn Carr), dyrektarka karparatyŭnych prajektaŭ Peta ŭ śfiery viehanstva, nazyvaje rybnyja fiermy brudnymi jamami i śćviardžaje, što štučnaje raźviadzieńnie ryby niasie vyklučna žorstki charaktar.

Tym nie mienš, vyrableny ŭ fłarydskaj fiermie łasoś zavajoŭvaje papularnaść u ZŠA, i kolkaść takich fierm raście va ŭsim śviecie. Ci varta chvalavacca ŭłaśnikam zvyčajnych marskich rybnych fierm u Narviehii ci Šatłandyi? Ekśpierty kažuć, što košt vyrablenaha ŭ naziemnych reziervuarach łasosia moža akazacca zanadta vysokim, i dla niekatorych vytvorcaŭ takaja praca akažacca nieprybytkovaj. U dadatak, łasoś, vyrableny ŭ tradycyjnych umovach, maje reputacyju bolš jakasnaha praduktu. 

Kamientary

Ciapier čytajuć

Raman Pratasievič asvoiŭ prafiesiju barmiena i adšukaŭ pracu. Voś u jakim bary možna jaho znajści8

Raman Pratasievič asvoiŭ prafiesiju barmiena i adšukaŭ pracu. Voś u jakim bary možna jaho znajści

Usie naviny →
Usie naviny

U Biełarusi padaražejuć novyja aŭtamabili, a vybar u dyleraŭ stanie bolš ścipłym. Što źmianiajecca1

«Pryjazdžaješ biez ofiera — budzie ciažka». Ajcišnik-sieńjor pracuje ŭ šviejcarskim banku. Voś jak da hetaha išoŭ7

Zahinuŭ kamandzir 155-j bryhady, vajskoŭcaŭ jakoj abvinavačvali ŭ zabojstvach žycharoŭ Bučy8

Stała viadoma, pa jakim miechaniźmie śpisvalisia hrošy z bankaŭskich kartak biełarusaŭ padčas maštabnaha zboju7

U Minsku pradajecca kvatera z realna ŭnikalnym vidam z vanny8

Na MTZ pracujuć 142 zamiežniki z Burundzi, Konha, Kamieruna, Mali i Nihieryi15

Znoŭ da +30. Nadvorje na vychodnyja4

«Ja ŭžo raźvitvałasia z mužam, bajałasia bolš nie pabačycca». U biełaruski ŭ 26 hadoŭ zdaryŭsia insult13

Historyka, jaki pracavaŭ u vajenkamacie ŭ Mastach, asudzili pa cełym pakiecie palityčnych artykułaŭ3

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Raman Pratasievič asvoiŭ prafiesiju barmiena i adšukaŭ pracu. Voś u jakim bary možna jaho znajści8

Raman Pratasievič asvoiŭ prafiesiju barmiena i adšukaŭ pracu. Voś u jakim bary možna jaho znajści

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić