Błoh "Novaja Biełaruś"22

Čamu ekanamičnyja nastupstvy karanavirusa dla biełaruskich haradoŭ buduć takimi roznymi 

U karotkaj pierśpiektyvie karanavirus najmacniej bje pa pryvatnym biznesie i bujnych haradach. Ale doŭhaterminova najbolš pacierpiać dziaržaŭny siektar i małyja sieliščy. Piša vykanaŭčy dyrektar Centra novych idej Anton Radniankoŭ

Siońniašni ekanamičny kryzis mocna adroźnivajecca ad minułych. Jon nie źviazany ź pieravytvorčaściu pramysłovaści ci valutnym kałapsam. Naadvarot, da dziaržaŭnaha siektara chvala tolki dachodzić, a ŭ epicentry ŭdaru akazaŭsia pryvatny biznes i siektar pasłuh.

Asnoŭny ekanamičny ŭdar pryjšoŭsia na vialikija harady z raźvitym biznesam

Jak pakazvaje apytańnie, praviedzienaje sacyjołahami SATIO i ekanamistami BEROC, za apošni čas 57% minčukoŭ sutyknulisia z padzieńniem dachodaŭ. I čym mienšy horad — tym mienš ludziej heta zakranuła: u vialikich haradach — 54%, u małych haradach užo 48%, a na vioscy — tolki 36%.

Heta nie dziŭna, bo ŭ małych haradach i sielskaj miascovaści daminuje biudžetny siektar i dziaržpradpryjemstvy. Pryvatny biznes zbolšaha tudy nie dabraŭsia, tam dla jaho nie chapaje rynku i pracoŭnych kadraŭ.

Siońnia kryzis bje ŭ pieršuju čarhu pa małym biznesie, rynku pasłuh, niepraduktovym handli. Dziaržaŭnyja pradpryjemstvy taksama buduć skaračać zarobki i pierachodzić na niapoŭny pracoŭny dzień, ale buduć rabić heta pavolniej i nie hetak maštabna. 

Apytańnie SATIO i BEROC heta dobra pakazvaje. Na dziaržaŭnych pradpryjemstvach tolki 47% respandentaŭ sutyknulisia sa skaračeńniem dachodaŭ, u pryvatnym siektary heta 59%. Minčuki i žychary vialikich haradoŭ vymušanyja ekanomić, ich bolš chvaluje kurs rubla i zarobki. Dla małych haradoŭ bolš istotnyja prablemy ź niedachopam praduktaŭ i rostam cen — im nie da pachodaŭ u abmieńniki. 

U małym biznesie zaniata bolš za miljon pracoŭnych — jany pad najbolšaj pahrozaj

U pieršuju čarhu ryzykujuć indyvidualnyja pradprymalniki. Ich bolš za 240 tysiač čałaviek, a ich pramy ŭniosak u biudžet składaje kala $250 młn. Kali da ich dadać zaniatych u małych i mikraarhanizacyjach, atrymajecca bolš za miljon pracoŭnych. Jany najbolš skancentravany ŭ Minsku, u jakim 41,6% vałavoha rehijanalnaha praduktu ŭ 2018-m było stvorana małym i siarednim biznesam. Hetaksama dosyć značnaja rola pryvatnaha siektara ŭ Minskaj, Bresckaj i Mahiloŭskaj abłaściach. 

HRAFIK 

Kaniešnie, roznyja biznesy zakranie pa-roznamu, ale ŭ lubym vypadku razmova idzie pra sotni tysiač čałaviek. U małym i siarednim biznesie ŭ śfiery handlu pracuje bolš jak 350 tysiač čałaviek, bolš za 110 tysiač u śfiery transpartu, kala 45 tysiač u hatelnym i restarannym biznesie, 40 tysiač zaniata ŭ śfiery arendy, prodažu i kiravańnia nieruchomaściu. 

Ułady pakul źbirajucca padtrymlivać tolki dziaržaŭny siektar. Heta im bližej, jany heta ŭmiejuć rabić, a łabijavać svaje intaresy mały biznes pakul nie navučyŭsia. Pytańnie ŭ tym, ci ryzyknie dziaržava, asabliva pierad vybarami, ihnaravać bolš jak miljon vybarcaŭ, jakija ciapier znachodziacca ŭ składanym ekanamičnym stanie.

Doŭhaterminova bujnyja harady ŭsio roŭna prajhrajuć mienš

Choć ciapier biznes akazaŭsia bolš uraźlivym da ekanamičnaha kryzisu, vyklikanaha karanavirusam, doŭhaterminova najbolšyja prablemy buduć u dziaržaŭnych pradpryjemstvaŭ. Limity dyrektyŭnaha kredytavańnia na 2020-y ŭžo padymalisia niekalki razoŭ i dasiahnuli 1 młrd rubloŭ pry pieršapačatkovym płanie trymać ich na ŭzroŭni 550 młn. Hetyja hrošy buduć nakiravanyja jak na padtrymku pradpryjemstvaŭ (naprykład, cukrovym zavodam vydaduć pa 120 młn rubloŭ), tak i na inšuju «inviestycyjnuju dziejnaść», ź jakoj 400 młn rubloŭ pojdzie na zakupku ajčynnaj techniki.

Kali kryzis zaciahniecca, ułady nie prosta nie zachočuć dalej pavialičvać padtrymku dziaržaŭnych pradpryjemstvaŭ — jany prosta nie buduć mieć na heta srodkaŭ. I kali kryzis minie, to biznesu budzie praściej adnavicca, a šmatlikija dziaržpradpryjemstvy mohuć nie viarnucca da svaich raniejšych mahutnaściaŭ.

Najbolš sumny los čakaje nieefiektyŭnyja dziaržpradpryjemstvy ŭ rehijonach. Tady my pabačym novuju chvalu mihracyi ŭ vialikija harady z bolš raznastajnaj strukturaj ekanomiki, dzie biznes zdolny chutčej stvarać pracoŭnyja miescy i zabiaśpiečvać bolšyja zarobki.

Kamientary2

Ciapier čytajuć

Biełarusaŭ pa viartańni damoŭ na miažy ŭsio čaściej raździavajuć dahała10

Biełarusaŭ pa viartańni damoŭ na miažy ŭsio čaściej raździavajuć dahała

Usie naviny →
Usie naviny

U Mahilovie zvarščyk zahinuŭ, zachacieŭšy spuścicca na hruzavym lifcie

U jaki čas najbolšaja ryzyka narvacca na klašča?

U Hrodnie na bierazie Niomana znajšli trup biez hałavy2

Startap ź biełaruskimi karaniami raspracavaŭ ŠI-instrumient dla prahramavańnia

Na radzimie Kastusia Kalinoŭskaha bura paškodziła staryja mohiłki. Pravasłaŭnaja parafija prosić dapamohi — abo hrašyma, abo chto moža pryjechać ź bienzapiłkaj7

Stała viadomaja pryčyna niadaŭniaha pažaru ŭ centry Minska2

Uładzimir Niaklajeŭ z nahody svajho 80‑hodździa napisaŭ sabie niekrałoh — žartaŭlivy i fiłasofski23

Iranskija dziaržaŭnyja ŚMI ŭpieršyniu pakazali razburanuju rezidencyju Chamieniei paśla ŭdaru ZŠA i Izraila VIDEA

«Dabralisia i da sabak». Mikoła Statkievič raskazaŭ pra śpiecapieracyju suprać jahonych hadavancaŭ5

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Biełarusaŭ pa viartańni damoŭ na miažy ŭsio čaściej raździavajuć dahała10

Biełarusaŭ pa viartańni damoŭ na miažy ŭsio čaściej raździavajuć dahała

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić