Ułada2525

Jarmošyna: Ja b źmianiła ŭ Kanstytucyi adnu stalinskuju normu

U novaj pieradačy deputata Pałaty pradstaŭnikoŭ Ihara Marzaluka «U abstanoŭcy miru» na telekanale STB hościem była staršynia CVK Lidzija Jarmošyna.

Marzaluk uspomniŭ, što padčas Pasłańnia da naroda i parłamienta Łukašenka skazaŭ, što nie chacieŭ by pakinuć svajmu pierajemniku ciapierašniuju Kanstytucyju. «Što nieabchodna źmianić u Kanstytucyi?» — spytaŭ Marzaluk.

«Ja mahu kazać tolki pra raździeły 3 i 4 ab praviadzieńni vybaraŭ i refierendumaŭ, tam sapraŭdy jość sastarełyja normy. Jany nie zaminajuć pravodzić vybary, ale možna pamianiać. Tam jość normy ź jašče savieckaj sacyjalistyčnaj, navat stalinskaj, Kanstytucyi. Heta norma ab abmiežavańni vybarčych pravoŭ hramadzian, jakija znachodziacca pad aryštam da vyniasieńnia prysudu. To bok farmalna nievinavatyja ludzi nie ŭdzielničajuć u vybarach. Ale paradoks: jany mohuć vyłučacca kandydatami ŭ prezidenty i deputaty, nijakich abmiežavańniaŭ niama», — kaža Jarmošyna.

Sapraŭdy, byŭ vypadak u 2006 hodzie, kali ź SIZA kandydatam u prezidenty sprabavaŭ stać palitviazień Siarhiej Skrabiec.

Staršynia CVK skazała, što sastareła paniaćcie «pracoŭnyja kalektyvy», jakija mohuć vyłučać kandydataŭ u deputaty. «Heta paniaćcie pracoŭnyja kalektyvy adsutničaje całkam u hramadzianskim zakanadaŭstvie. Niama nivodnaha zakona, jaki daje rasšyfroŭku, što takoje pracoŭny kalektyŭ. Uvieś śviet adyšoŭ ad hetaha: vytvorčaść i palityku nie błytajuć», — raskazała ŭ efiry staršynia CVK.

«Kali my chočam pierajści da źmiešanaj vybarčaj sistemy, praparcyjnaj vybarčaj sistemy, to nam treba adychodzić ad instytuta adklikańnia deputataŭ. Pakul jon isnuje, u nas niemahčyma ŭvieści partyjnyja śpisy», — adznačyła Jarmošyna.

U svaju čarhu Ihar Marzaluk skazaŭ, što zakanadaŭčaja ŭłada pavinna ŭ budučyni brać bolšyja paŭnamoctvy na siabie. Taksama jon padkreśliŭ, što parłamient musić być dyskusijnaj placoŭkaj.

«Nam treba pierachodzić na bolš kankretnaje miascovaje samakiravańnie. Ja daŭno vystupaju za toje, kab sielskija i pasiałkovyja saviety byli skasavanyja. Heta čysta dekaratyŭnyja pasady. Ja vystupaju za toje, kab my abirali kiraŭnikoŭ hetych orhanaŭ. Heta budzie adnačasova i vykanaŭčaja, i pradstaŭničaja ŭłada ŭ rehijonie. Davajcie pahladzim, jak heta pojdzie. Kali dobra, to moža my piarojdziem na ŭzrovień rajonaŭ, haradoŭ. I ŭ nas buduć abranyja mery», — adznačyła kiraŭnica Centravybarkama.

Marzaluk padtrymaŭ hetyja słovy Jarmošynaj. Maŭlaŭ, čałaviek budzie lepš pracavać, kali budzie adčuvać, što jon abrany narodam, a nie pryznačany.

Kamientary25

Ciapier čytajuć

Amal usie čaty i supołki kałonij i SIZA Biełarusi pryznali ekstremisckimi farmavańniami. Pad pahrozaj tysiačy čałaviek4

Amal usie čaty i supołki kałonij i SIZA Biełarusi pryznali ekstremisckimi farmavańniami. Pad pahrozaj tysiačy čałaviek

Usie naviny →
Usie naviny

«Masoŭka — heta miasa». Biełarus raspavioŭ pra pracu ŭ masoŭcy ŭ kino1

Ci choča biełaruskaja moładź pierajechać i kudy? Vyniki apytańnia12

KNDR vyprabavała elektramahnitnuju bombu, jakaja zdolnaja vyklikać błekaŭty2

U Litvie raskryli mižnarodnuju hrupu, što płanavała palityčnyja zabojstvy. Siarod złačyncaŭ jość biełarusy4

Junak raskazaŭ, jak kanśpiektavaŭ ruskamoŭnyja lekcyi biełaruskaj łacinkaj. Heta vyklikała damino ŭspaminaŭ z BNTU, BDTU i BDU3

Deficyt rasijskaha biudžetu za pieršy kvartał akazaŭsia bolšy, čym płanavałasia na hod5

Tramp paabiacaŭ adnavić masavanyja abstreły Irana ŭ vypadku nievykanańnia sapraŭdnaha pahadnieńnia1

«Karaleva kietaminu» atrymała 15 hadoŭ turmy pa spravie ab śmierci akciora Mećju Pery

Illa Protas debiutavaŭ u NCHŁ

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Amal usie čaty i supołki kałonij i SIZA Biełarusi pryznali ekstremisckimi farmavańniami. Pad pahrozaj tysiačy čałaviek4

Amal usie čaty i supołki kałonij i SIZA Biełarusi pryznali ekstremisckimi farmavańniami. Pad pahrozaj tysiačy čałaviek

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić