Hramadstva6969

Šunievič abjadnaje tysiačy kamier videanazirańnia i datčykaŭ va ŭsioj krainie ŭ adzinuju sietku

Respublikanskuju sistemu manitorynhu hramadskaj biaśpieki vyrašana stvaryć u Biełarusi. Pra heta paviedamiŭ siońnia žurnalistam ministr unutranych spraŭ Ihar Šunievič pa vynikach dakładu Alaksandru Łukašenku.

«Kiraŭnik dziaržavy pryniaŭ našu prapanovu ab tym, što takaja sistema darečnaja i nieabchodnaja ŭ luboj cyvilizavanaj dziaržavie, i daručyŭ dadatkova prapracavać šerah aśpiektaŭ, źviazanych z praktyčnaj realizacyjaj prajekta. U pieršuju čarhu heta, viadoma ž, pytańni, źviazanyja z vybaram apieratara, jaki budzie hienieravać ŭsie idei i ažyćciaŭlać praktyčnuju realizacyju, pačynajučy ad kupli «žaleza» i zakančvajučy ekspłuatacyjaj. My atrymali adpaviednyja ŭkazańni i budziem dapracoŭvać hety prajekt ukaza mienavita z punktu hledžańnia pryŭniasieńnia nacyjanalnych asablivaściaŭ i mahčymaściaŭ našaj dziaržavy dla realizacyi hetaha prajekta», — raspavioŭ Ihar Šunievič.

Ministr rastłumačyŭ, što ŭ hetym pytańni ŭ Biełarusi nie vynachodziać rovar: usie raźvityja krainy ŭžo daŭno realizavali taki prajekt u toj ci inšaj formie. Stvarajecca ž u našaj krainie sistema manitorynhu hramadskaj biaśpieki nie na pustym miescy. «U nas užo jość peŭnyja elemienty hetaj sistemy, u tym liku niekalki tysiač abjektaŭ, abstalavanych videakamierami, linii pieradačy dadzienych, sierviery, łakalnyja sietki. Sistema stvarajecca, kab heta ŭsio abjadnać», — udakładniŭ jon.

Kiraŭnik viedamstva adznačyŭ, što kožny ŭłaśnik taho ci inšaha abjekta budzie mieć mahčymaść abstalavać jaho videakamierami i padłučycca da ahulnaj sistemy manitorynhu dla zabieśpiačeńnia achovy, biaśpiečnych umoŭ žyćcia i pracy. «Dla pryvatnaha biźniesu i hramadzian heta budzie, biezumoŭna, nie abaviazak, a mahčymaść, — źviarnuŭ uvahu hienierał. — Isnuje šerah abjektaŭ, jakija ŭ abaviazkovym paradku ŭ suviazi z užo isnujučaj narmatyŭnaj bazaj pavinny być abstalavany sistemaj videanazirańnia. U płanach paradku dvuch-čatyroch tysiač abjektaŭ, jakija ŭ bližejšy čas (dumaju, na praciahu hoda, a moža i dvuch) pavinny być daabstalavanyja videanazirańniem».

Pa słovach Ihara Šunieviča, najaŭnaść sistemy, jakaja abjadnaje kamiery i śpiecyjalnyja detektary pa ŭsioj krainie, daść mahčymaść u razy pavialičyć mahčymaści adpaviednych struktur pa zabieśpiačeńni hramadskaj biaśpieki i apieratyŭnym reahavańni na roznyja niehatyŭnyja pryrodnyja źjavy.

* * *

Praciah temy: Parotnikaŭ pra adzinuju sistemu videanazirańnia: «Heta niešta bolšaje, čym prosta kamiery»


Kamientary69

Ciapier čytajuć

Što viadoma pra eks-aficera Słužby biaśpieki Łukašenki Andreja Spasava, jakoha pasadzili za palityku1

Što viadoma pra eks-aficera Słužby biaśpieki Łukašenki Andreja Spasava, jakoha pasadzili za palityku

Usie naviny →
Usie naviny

Si Czińpin znoŭ admoviŭ Pucinu ŭ novym kantrakcie na rasijski haz11

Čarhovaja ŭdzielnica «Mis Biełaruś» uładkavałasia na pracu na STB11

Minčuka nie puścili na pierakur, a jon u adkaz «zaminiravaŭ» arhanizacyju1

«Mianty chadzili pa hałovach źviazanych ludziej». Eks-palitviazień pra pinskuju spravu, hod u ŠIZA i turemnuju salidarnaść4

U baćkoŭ dvuch čałaviek, jakija majuć dačynieńnie da redakcyi vydańnia «Fłahštok», HUBAZiK pravioŭ pieratrusy3

ZŠA zaklikali Ukrainu źviarnucca da ES nakont skasavańnia sankcyj suprać biełaruskaha kaliju27

Druhi syn Kałaŭra atrymaŭ vysokuju pasadu7

U Minsku pradajuć asabniak, padobny da šlachieckaj siadziby XIX stahodździa3

Były rasijski pradprymalnik źmianiaje praviły hulni ŭ jeŭrapiejskim pieraŭzbrajeńni2

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Što viadoma pra eks-aficera Słužby biaśpieki Łukašenki Andreja Spasava, jakoha pasadzili za palityku1

Što viadoma pra eks-aficera Słužby biaśpieki Łukašenki Andreja Spasava, jakoha pasadzili za palityku

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić