Ukrainski palitołah, jaki byŭ ekśpiertam u «Zvanku siabru»: Heta absalutna prapahandyscki film
Ukrainskija palitolahi Rusłan Bortnik dy Kość Bandarenka paćvierdzili, što niekalki tydniaŭ tamu sustrakalisia z karespandentami pieršaha nacyjanalnaha telekanału Biełarusi i davali interviju na temu sytuacyi va Ŭkrainie padčas i paśla Majdanu.
U razmovie z Radyjo Svaboda dyrektar Ukrainskaha instytutu analizu dy menedžmentu palityki Rusłan Bortnik nazvaŭ «specyjalny repartaž «Zvanok siabru»», jaki vyjšaŭ na kanale «Biełaruś-1» ŭ paniadziełak, absalutna manipulacyjnym dy prapahandysckim.
«Uražańni ŭ mianie najhoršyja. Hetaje interviju Pieršamu biełaruskamu telekanału było prymierkavana da padziejaŭ Majdanu va Ŭkrainie ŭ vielmi šyrokim kantekście. Ja naahuł nie viedaŭ, što havorka idzie pra Biełaruś, i kamentavaŭ mahčymaść paŭtareńnia Majdanu, pra jakuju čas ad času havorać va Ŭkrainie. Hetaja razmova naahuł nia mieła dačynieńnia da biełaruskaha kantekstu».
Pavodle Bortnika, karespandenty zadavali pytańni i pa Biełarusi, ale jon nie adkazvaŭ na ich. «Ja nia vielmi raźbirajusia ŭ biełaruskich detalach i ŭ liderach biełaruskaj apazycyi. Ja nie kamentavaŭ heta i nie znajomy sa Statkievičam, ale navat i pytańnia pra jaho nie było. Byli pytańni, jakija mieli dačynieńnie da ŭkrainskich padziej, ja vykazaŭ svaju dumku, i byli pytańni šyroka tearetyčnyja pra toje, jak maje ŭzajemadziejničać ułada ź mitynhoŭcami, jakim čynam hetuju enerhiju pieratvarać u pazytyŭ dla hramadztva, i jak ułady majuć zmahacca z destruktyŭnymi prajavami. Ja prykra ŭražany, što hetyja maje tearetyčnyja rozdumy u bolš šyrokim kantekście vykarystanyja u takim kantekście. Ja miarkuju, heta vykarystańnie majoj dumki ŭ manipulacyjnych metach», — padkreśliŭ Rusłan Bortnik.
Uładzimir Karniłaŭ, jaki ŭ repartažy vykazvaje svaju versiju taho, chto stralaŭ va ŭdzielnikaŭ pratestu na Majdanie, u svoj čas uznačalvaŭ filiju Instytutu krain SND va Ŭkrainie. Jak paviedamlajecca na jahonaj staroncy ŭ Facebook, ciapier jon žyvie ŭ Daniecku, ale na prośbu Radyjo Svaboda prakamentavać svoj udzieł u biełaruskim filmie nie adhuknuŭsia.
Palitolah Kość Bandarenka, jaki pracavaŭ praktyčna z usimi ŭkrainskimi palityčnymi siłami, hetak prakamentavaŭ «Zvanok siabru».
«Heta absalutna prapahandyscki film. Ja nikoli nie prychoŭvaŭ svajho krytyčnaha staŭleńnia da Majdanu, bo miarkuju, što revalucyi nikoli nie pryvodzili ludziej da dabra. U hetym filmie takaja preparacyja adbyłasia — vybrali ŭsio, što im było patrebna. Taksama i z Rusłanam Bortnikam, i z Uładzimieram Karniłavym, jaki tam bolš ščyry ŭ hetym planie», — adznačyŭ Kość Bandarenka.
U toj ža čas palitolah miarkuje, što materyjał zrobleny prafesijna z punktu hledžańnia prapahandy. «Ja prahnazavaŭ, što ŭ Rasiei bližej da prezydenckich vybaraŭ budzie vykarystoŭvacca tema Majdanu. Ale ciapier baču, što i ŭ Biełarusi heta vykarystoŭvajuć jak pudziła, jakim buduć pałochać ludziej, maŭlaŭ, vy chočacie, kab było tak, jak va Ŭkrainie? Takaja technalohija budzie vykarystoŭvacca ŭ šmatlikich krainach, nia tolki ŭ Rasiei ci Biełarusi», — dadaŭ jon.
Pavodle Bandarenki, vykarystańnie kadraŭ z Majdanu, zabojstva Paŭła Šaramieta i biełarusaŭ, jakija vajujuć na Danbasie jość adnym z elementaŭ nasadžeńnia strachu pierad mahčymymi nastupstvami rezkich źmienaŭ systemy. «Pavał Šaramiet byŭ biełaruskim žurnalistam, ale žyŭ va Ŭkrainie. Tamu z punktu hledžańnia idealahičnaj, taksama pakazali, što tut zabivajuć. U filmie ž zhadvajecca nia tolki Šaramiet, ale j Žyźnieŭski, i biełarusy, jakija stvarajuć atrady va Ŭkrainie, a mohuć pierabazavacca ŭ Biełaruś, to bok stvarajecca takaja karcinka, kab vyklikać strach u spažyŭca infarmacyi», — miarkuje Kość Bandarenka.
-
Kala «Pieršaha nacyjanalnaha handlovaha doma» ŭ Minsku testujuć novyja śviatłafory FOTY
-
«Nakiravaŭ aŭtamabil u bok palicyjantaŭ». U polskaj prakuratury prakamientavali spravu sa stralboj pa biełarusie ŭ Polščy
-
Usie biełaruskija banki pačnuć sačyć za miescaznachodžańniem klijentaŭ? Alfa-bank užo papiaredziŭ, admovicca niemahčyma
Ciapier čytajuć
Kala Safii ŭ Połacku pastavili pomnik lotčykam Ničyparčyku i Kukanienku. Ale navat nie samalot toj madeli, na jakoj jany zahinuli, a aerapłan stalinskaha času
Kamientary