Teatr11

U Minsku pastavili miuzikł na biełaruskaj movie z udziełam dziaciej z aŭtyzmam 

Siamiejny inkluzija-teatr «i» zaviaršyŭ padrychtoŭku premjernaha śpiektakla, u jakim razam z prafiesijnymi akciorami hrajuć dzieci z aŭtyzmam. Muzyčny detektyŭ na biełaruskaj movie «Flejta-čaradziejka» hledačy zmohuć pabačyć 3 červienia ŭ vialikaj zale Biełdziaržfiłarmonii. Arhanizatarami teatra vystupili MDHA «Dzieci. Aŭtyzm. Baćki» i kampanija velcom.

«Ideja stvaryć inkluziŭny teatr źjaviłasia kala dvuch hadoŭ tamu», — raspaviała dyrektar MDHA «Dzieci. Aŭtyzm. Baćki» Taćciana Jakaŭleva. — Ale tady hramadstva da jaje było nie hatovaje. Siońnia ŭsio atrymałasia — sumiesnymi namahańniami nieabyjakavych ludziej i arhanizacyj my stvaryli płatformu, jakaja daść mahčymaść nie tolki realizavać tvorčy patencyjał dziaciej z aŭtyzmam, ale i źmianić staŭleńnie biełarusaŭ da prablemy aŭtyzmu. Za miažoj da takich ludziej staviacca, jak i da lubych inšych, im usiudy adčynienyja dźviery. Toje ž samaje rana ci pozna budzie i ŭ Biełarusi».

«Pieršaja pjesa Siamiejnaha inkluzija-teatra «i» pastaŭlenaja ŭ karotkija terminy, — adznačyŭ načalnik adździeła karparatyŭnych kamunikacyj velcom Viačasłaŭ Śmirnoŭ. — Tvorčaja hrupa imknułasia paśpieć prezientavać śpiektakl da Mižnarodnaha dnia abarony dziaciej. Heta daloka nie pieršy prajekt velcom, nakiravany na farmiravańnie ŭ Biełarusi inkluziŭnaha hramadstva. Naprykład, velcom upieršyniu ŭ krainie arhanizavaŭ akcyju «Light It Up Blue» z uklučeńniem siniaj padśvietki na fasadach viadomych abjektaŭ stalicy. Akramia taho, pry našaj padtrymcy MDHA «Dzieci. Aŭtyzm. Baćki» raspracavała «Kamunikatar DAR» — mabilnuju prahramu, jakaja spraščaje razmovu ludziej z aŭtyzmam».

Prajekt možna całkam ličyć mižnarodnym: jamu dapamahajuć biełaruskija i zamiežnyja artysty, dramaturhi, madeljery i muzykanty. Teatr bačyć svajoj misijaj raspaŭsiudžvać na nacyjanalnym uzroŭni ideju hramadstva roŭnych mahčymaściaŭ. Arhanizatary prajekta ŭ pieršuju čarhu chočuć źviarnuć uvahu na prablemu dziciačaha aŭtyzmu.

Pieršy śpiektakl novaha teatra budzie ŭ žanry miuzikła. Pjesa poŭnaja detektyŭnych zahadak i alehoryj, a tamu pavinna być cikavaja jak dzieciam, tak i darosłym. U asnovie siužetu — pryhody dvuch dziaciej, jakija pryjechali da dziadźki ŭ viosku i apynulisia ŭ kazačnym suśviecie. Kab vyratavać les i adnavić naturalny cykł pryrody, piersanažy adpraŭlajucca na pošuki čaroŭnaj flejty. Pakolki realny i vydumany śviety ciesna pieraplecienyja, padarožžy dziaciej pryvodziać da niečakanych nastupstvaŭ.

Mastacki kiraŭnik teatra Iryna Puškarova raspaviała «NN» pra miuzikł i asablivaści pracy ź dziećmi.

— Jakaja ideja ŭkładzienaja ŭ hety miuzikł?

— Pakazać pieršy śpiektakl, dzie dzieci z aŭtyzmam naroŭni ź inšymi dziećmi pakažuć niešta niejmaviernaje. My chočam pakazać ludziam, kab jany nie bajalisia i zrazumieli, što z aŭtyzmam možna žyć, pracavać, i heta absalutna nie strašna. Na scenie nichto nie zmoža adroźnić, dzie dzicia z asablivaściami raźvićcia. Pakolki heta miuzikł, to na scenie budzie hučać mnostva žanraŭ — ad kłasiki da pop-muzyki. Ale samaje hałoŭnaje – pakazać našym dzietkam biełaruskuju kulturu, tamu ŭvieś miuzikł budzie na rodnaj biełaruskaj movie.

— Jakija asablivaści pracy ź dziećmi byli padčas padrychtoŭki da miuzikła?

— Dzieci z aŭtyzmam prachodziać takija ž etapy i ciažkaści, jak i astatnija. Usie jany nie pryvučanyja da biełaruskaj movy, z-za małoj jaje kolkaści ŭ ich žyćci. Šmat chto ź ich nie chodzić u škołu, ale z zadavalnieńniem udzielničaje tut, im heta padabajecca. Asabliva bačna heta mienavita na scenie – jany adno adnaho padtrymlivajuć. U astatnim usio vielmi dobra, bo pobač z nami zaŭsiody znachodziacca psichołahi.

Jość inšaja prablema. Naša zadača — dać im budučyniu, tamu što pakul jaje ŭ ich niama. Šmat chto ź ich nie moža pajści ŭ dziciačy sadok, škołu. A kali nie skončać škołu – niama profilnaj adukacyi, niama nastupnaj stupieni i prafiesii. Teatr u hetym sensie šmatfunkcyjanalny, bo dzieci zmohuć tut raści, raźvivacca, pry žadańni — zastacca tut i mieć prafiesiju.

Pastanoŭščykam śpiektakla vystupiŭ viadomy režysior Ihar Sidorčyk. Asnoŭnuju scenahrafiju i dekaracyi stvaraje Vienijamin Maršak, a ŭ raspracoŭcy kaściumaŭ udzielničaje kuciurje Janž Niadviecki, upryhožvańniami jakoha karystajucca Džoni Dep i Patrysija Kaas. Pradziusaram vystupiŭ zasnavalnik Alternatyŭnaha teatra Leanid Dynierštejn, a mastackim kiraŭnikom — artystka baleta i režysior Iryna Puškarova. Pieśni dla śpiektakla sačyniła Volha Zaleskaja, a kampazitaram i aŭtaram libreta stała Maryja Dziemiankova.

Pieršaja pastanoŭka Siamiejnaha inkluzija-teatra «i» projdzie 3 červienia ŭ vialikaj zale Biełdziaržfiłarmonii. Košt kvitkoŭ na bolšaść miescaŭ składaje ad 50 da 100 tysiač rubloŭ.

Kamientary1

Ciapier čytajuć

Daviedalisia, jak žyvie Siarhiej «Chłopatnaje dzielca» Mironaŭ6

Daviedalisia, jak žyvie Siarhiej «Chłopatnaje dzielca» Mironaŭ

Usie naviny →
Usie naviny

Mužčyna raźbiŭ videakamieru ŭ padjeździe, nadzieŭšy dla maskiroŭki trusy na hałavu8

Skandynavija pryciahvaje biełarusa: dalnabojščyk raskazaŭ ab pracy ŭ krai vikinhaŭ2

«Matroškami ŭžo nie ździviš». U Rasii zaklikali stvaryć svoj anałah Łabubu3

Viadučaja «Marafonu adzinstva» ŭ padtrymku Łukašenki adpačyvała ŭ Łatvii27

Na poŭnačy Bresta praciahvaje śmiardzieć, ułady zaklikajuć «nie panikavać»2

Sa Šviecyi departujuć jašče adnu biełaruskuju siamju11

Pad Bychavam adkryli pomnik archieałahičnaj znachodcy 1960 hoda. Jon padobny da nadmahilla

Va Ukrainie pad upłyvam pratestaŭ viartajuć niezaležnaść antykarupcyjnym orhanam8

U Miorach padletak pradavaŭ parnahrafiju, vykarystaŭšy numar susieda

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Daviedalisia, jak žyvie Siarhiej «Chłopatnaje dzielca» Mironaŭ6

Daviedalisia, jak žyvie Siarhiej «Chłopatnaje dzielca» Mironaŭ

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić