Hramadstva2929

Cichanoŭski paśla šumichi vakoł jaho słoŭ pra aŭtanomnyja «astravy» biełarusaŭ za miažoj patłumačyŭ svaju pazicyju

Na słovy byłoha palitviaźni adreahavaŭ navat prezident Litvy.

U intervju prajektu «Žyćcio-malina» ŭ pačatku lipienia Siarhiej Cichanoŭski skazaŭ, što ŭ vypadku niaŭdačy źviaržeńnia režymu Alaksandra Łukašenki, biełarusy, jakija pakinuli radzimu, mahli b stvarać «astravy» z aŭtanomijaj.

«Ja chaču žyć u Biełarusi, u turmie šmat pra heta dumaŭ. Kali biełarusy nie zachočuć zmahacca, nie buduć vieryć mnie — niachaj vierać kamuści inšamu, hałoŭnaje, kab jany zmahalisia, kab heta dało vynik. Kali heta nie daje vyniku… Ja pačnu stvarać takija astravy. U Rasii była takaja niamieckaja aŭtanomnaja vobłaść, niešta padobnaje, była i jaŭrejskaja. My možam raźvivacca i tak. Kraina — heta ž ludzi», — havaryŭ były palitviazień.

Prezident Litvy Hitanas Naŭsieda na fonie dyskusij paśla hetych słoŭ zajaviŭ, što nikoli nie zhadzicca na stvareńnie aŭtanomij na terytoryi Litvy. Adnak jon adznačaje, što słovy Siarhieja Cichanoŭskaha, jaki vykazaŭ takuju ideju, nie varta ŭsprymać usurjoz.

Ciapier były palitviazień rastłumačyŭ padrabiaźniej, što mieŭ tady na ŭvazie.

«Mnie škada, što mianie niapravilna zrazumieli. Nichto i nikoli nie budzie stvarać nijakich aŭtanomnych akruh i astraŭkoŭ u Litvie. Biełarusy biaźmierna ŭdziačnyja Litvie za haścinnaść, my pavažajem suvierenitet i terytaryjalnuju cełasnaść Litvy, — skazaŭ Siarhiej Cichanoŭski. — 

Ja zaklikaju biełarusaŭ praciahvać baraćbu z režymam Łukašenki. Nie zabyvać svaju movu i kulturu, mieć znosiny pamiž saboj, dapamahać adno adnamu. Naša zadača — viarnuć svaju krainu, a pakul my ŭ vyhnańni — nie stracić pamiž saboj suviaź. 

Zrazumiejcie, ja pradprymalnik. I ja chacieŭ prapanavać biełarusam u ES stvaryć biznes-chaby, dla biełaruskich pradprymalnikaŭ, kab jany i ich siemji razmaŭlali pamiž saboj. Bo šmat talenavitych i kvalifikavanych śpiecyjalistaŭ pierajechali siudy praz represii. Ja i da 2020-ha dapamahaŭ ludziam, i ciapier —— chaču im dapamahčy. Mienavita heta ja mieŭ na ŭvazie i pra heta kazaŭ bolš padrabiazna ŭ svaich papiarednich intervju.

Biełarusy pavažajuć Litvu, i my biarom z vas prykład. I ja asabista skazaŭ prezidentu Naŭsiedzie i ministru zamiežnych spraŭ Budrysu, što ja budu ŭsio žyćcio ŭ daŭhu pierad Litvoj za toje, što vyratavali maich dziaciej. I pasprabuju pavodzić siabie tak, kab vy nie mahli znajści bolšaha siabra Litvy, čym ja. 

Ja chaču padziakavać litoŭskamu narodu, litoŭskamu ŭradu, parłamientu, za toje što prymajecie biełarusaŭ, padtrymlivajecie našu baraćbu za svabodu. Ja časta kažu, nakolki Litva stała prykładam dla ŭsiaho śvietu: vaša pazicyja pa Ukrainie, i ŭ padtrymku Biełarusi — zasłuhoŭvaje vialikaj pavahi. Ja viedaju jak Litva sama zmahałasia za svaju svabodu, suprać kamunizmu, i vy viedajecie, jak doraha kaštuje svaboda. I ciapier vy dapamahajecie tym, chto zmahajecca za jaje. Paviercie — historyja i biełarusy hetaha nie zabuduć. 

Biełarusy pavažajuć i zaŭsiody buduć pavažać vašu dziaržavu, vašu niezaležnaść, vašu kulturu i movu. Ja zaklikaju biełarusaŭ vučyć litoŭskuju movu, i sam źbirajusia zapisacca na kursy litoŭskaj.

Nichto nie śmieje zamachvacca na vaš suvierenitet. I ja razumieju, čamu heta tak važna. Litoŭskaja historyja — historyja pieramoh, historyja baraćby za svabodu. U nas, biełarusaŭ i ŭ litoŭcaŭ adzin ahulny vorah — režym Łukašenki i impieryjalistyčny režym Pucina. Davajcie padtrymlivać adno adnaho ŭ hetaj baraćbie».

Kamientary29

  • Nie zabyvać svaju movu i kulturu
    22.07.2025
    Pierabudovu pačni ź siabie!
  • Someone
    22.07.2025
    Dajcie vy ŭžo jamu knižku pačytać, chacia b adnu. Jon kazaŭ što chryścijanin, dyk moža pačać ź Biblii. Tam jość pra žydoŭ, katoryja bieź niejkich astravoŭ u vyhnańni dy pad akupacyjaj zachoŭvali identyčnaść. Pryčym nie tolki pradprymalniki ŭ biznes-chabach.
  • .
    22.07.2025
    Hieta i byli tyja "astravy" žydoŭ/iaŭrejaŭ.

    Jašče relihija ŭniesła vielmi značnuju rolu ŭ zachavańnie, zhurtavańnie.

Da «Dnia narodnaha adzinstva» pamiłavali 25 čałaviek4

Da «Dnia narodnaha adzinstva» pamiłavali 25 čałaviek

Usie naviny →
Usie naviny

Rasijskaja turystka stała pavodzić siabie jak trochhadovaje dzicia: jana kuryć rasčosku i pje łaśjon4

Ała Puhačova vysoka adazvałasia pra Džachara Dudajeva. Kadyraŭ bušuje18

Dastaŭka ježy Rebox.by časova spyniła dziejnaść

Topavuju jurystku ź Minska asudzili pa «narodnym» 342-m artykule6

DTZ na Minščynie: vosiem čałaviek špitalizavanyja

Hienkonsulstva Ispanii ŭ Maskvie adnaviła pryjom zajaŭ na vizy

Archieołahi znajšli ŭ Smalensku kniažacki choram XII stahodździa. Takija ž znachodzili ŭ Połacku i Hrodnie1

Adna ź lidarak apazicyi Hruzii zatrymanaja za nadpis «Rasijskaja mara» na pieradvybarčym baniery kiroŭnaj partyi1

Izrail pačaŭ nastup na horad Haza

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Da «Dnia narodnaha adzinstva» pamiłavali 25 čałaviek4

Da «Dnia narodnaha adzinstva» pamiłavali 25 čałaviek

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić