Žanr: tryler
Režysior: Alechandra Amienabar
U rolach: Itan Choŭk, Ema Uotsan, Devid Ćjulis, Devan Bościk, Aaran Ešmar, Dejł Dyki
Ispanija, Kanada, 106 chv.
Adznaka: 6.
Padčas rasśledavańnia spravy Andžeły Hrej detektyŭ Brus Kiner vymušany źviarnucca da psichołaha dla ŭznaŭleńnia ŭspaminaŭ jaje baćki Džona Hreja. Sieans rehresiŭnaha hipnozu adkryvaje žachlivyja fakty — pa načach sa zhody baćki nad dziaŭčynaj pravodzilisia sataninskija rytuały. Žadajučy abaranić dziaŭčynu ad pieraśledu tajnaj supołki, detektyŭ akazvajecca ŭciahnuty ŭ śviet akultyzmu. Toje, čamu jon vymušany supraćstajać, znachodzicca za miažoj razumieńnia i kidaje vyklik jaho pierakanańniam i viery.
Film zasnavany na realnych padziejach, jakija raskryvajuć manipulacyi z padśviadomaściu. Ispaniec čylijskaha pachodžańnia, režysior i kampazitar Alechandra Amienabar sam napisaŭ scenar. Majučy «Oskar»-2005 za dramu «Mora ŭnutry», jon viarnuŭsia da žanru trylera, ź jakoha pačynaŭ svaju karjeru. Stužka poŭnicca štampami i mocna nahadvaje nizkahatunkavy film žachaŭ, źlohku prypraŭleny navukovymi faktami. Prysutnaść psichołaha-hipnaciziora nie ratuje film. Atmaśfiera staranna nahniatajecca, ale piersanažy vyhladajuć płoska i davieru nie vyklikajuć.
Pierakanaŭčym vyhladaje chiba tolki detektyŭ Kiner, piersanaž Itana Choŭka. Akcior nie raz naminavaŭsia na «Oskar» i šmat zdymajecca ŭ trylerach. Duet jamu skłała brytanka Ema Uotsan, vykanaŭca roli Hiermijony ŭ franšyzie pra Hary Potera. Rola achviary joj dałasia niabłaha, a na hałoŭnaha manipulatara jana padobnaja mała.
Zdymki adbyvalisia ŭ kanadskich Antarya, Taronta i Totenchemie. Pieršy dzień zdymak supaŭ z 25-m dniom naradžeńnia Emy Uotsan.

***
Rehresija (łac. regressus — zvarotny ruch) — achoŭny miechanizm, jaki źjaŭlajecca formaj psichałahičnaha prystasavańnia ŭ situacyi kanfliktu ci tryvohi. Čałaviek nieśviadoma źviartajecca da dziciačych, infantylnych uzoraŭ pavodzinaŭ, jakija, jak jamu zdajecca, harantujuć lepšuju abaronu i biaśpieku.
Ciapier čytajuć
Kala Safii ŭ Połacku pastavili pomnik lotčykam Ničyparčyku i Kukanienku. Ale navat nie samalot toj madeli, na jakoj jany zahinuli, a aerapłan stalinskaha času
Kamientary