Mierkavańni1313

Usievaład Ścieburaka: Čakajem Alesia Jurkojcia

Voś užo paŭhoda viadomy krajaznaŭca z Astravieččyny Aleś Jurkojć znachodzicca pad śledstvam u minskim SIZA. Jon mytnik. A čarhovaja sprava mytnikaŭ, pa jakoj zatrymana bolš za 20 čałaviek, prachodzić pad pokryvam absalutnaj sakretnaści. Svajaki nie majuć źviestak pra chod śledstva…

U Biełarusi zaŭsiody chapała talenavitych ludziej: piśmieńnikaŭ, muzykaŭ, navukoŭcaŭ. Kaho brakavała, dyk heta asobaŭ, zdolnych usich arhanizavać, abjadnać i skiravać na karyść biełaruščyny.

Mała tych, chto, nie spadziejučysia ni na materyjalnyja vyhady, ni na słavu, ni navat na słovy ŭdziačnaści, stanavilisia inicyjatarami­arhanizatarami-­miecenatami ŭ adnoj asobie, takimi ruchavikami biełaruskaści.

Takim čałaviekam byŭ, jość i, vieru, budzie ŭradženiec Nalščan Aleś Jurkojć.

Naradziŭsia ŭ prostaj siamji, skončyŭ BDU. Niastomna zajmaŭsia samaadukacyjaj. Nie prapuskaŭ nivodnaj biełaruskaj knihi — historyja, etnahrafija, muzyka, mova. Žyvučy ŭ vioscy Varniany, dzie i kniharni nie było, jon sabraŭ zajzdrosnuju biblijateku, časam tolki dziela jaje papaŭnieńnia vypraŭlajučysia ŭ Minsk, Hrodna, Vilniu.

Jak i knihi, jon lubiŭ i ŭmieŭ znachodzić cikavych ludziej. I nie važna, była heta stahadovaja babcia, śviedka vysadki Filistoviča, biełaruski ksiondz z susiedniaj parafii sa zboram redkich knižak ci piśmieńnik-­kłasik. Vakoł Jurkojcia pastupova skłaŭsia vialiki biełaruski kłub — adkryty dla ŭsich.

Pieralik imprezaŭ, što zładziŭ Aleś, zaniaŭ by nie adnu staronku i zrabiŭ by honar surjoznaj hramadskaj arhanizacyi. Jurkojć rabiŭ heta na entuzijaźmie. Jaho pazityŭnaść i napor rabili niemahčymaje.

Jon udzielničaŭ u adnaŭleńni padjomnaha mastka i restaŭracyi viežy siadzibnaha kompleksu Abramovičaŭ, jakija ciapier stalisia vizitoŭkaj Astraŭca.

Jon pryvoziŭ na Astravieččynu dziasiatki litarataraŭ, śpievakoŭ. Rajonny haradok bačyŭ ludziej, vystupy jakich zrabili b honar staličnym placoŭkam.

Na rachunku Alesia byŭ pieršy litaraturny astraviecki słem, fotavystavy, krajaznaŭčyja čytańni.

Na mastackija płenery źbiralisia mastaki ź Biełarusi, Litvy, Polščy. U Astraviec źjechaŭsia dziasiatak skulptaraŭ. Jany pakinuli svaje pracy ŭ padarunak horadu!

Siarod imionaŭ, jakija jon adkryŭ, byŭ brat Kazimira Svajaka Albin Stapovič. U 2004 hodzie ŭ jaho rodnaj vioscy Barani adbylisia čytańni, pryśviečanyja hetaj asobie, i adkrytaja miemaryjalnaja šylda.

U 2002 hodzie Aleś byŭ adnym z arhanizataraŭ mižnarodnych čytańniaŭ, pryśviečanych dypłamatu, stvaralniku pieršaha ruska­iaponskaha słoŭnika Iosifu Haškieviču.

Navat kali dačok u Alesia stała troje, jon praciahvaŭ naradžać i pravodzić u žyćcio idei. Vaziŭ biaspłatnyja ekskursii pa Astravieččynie. Arhanizavaŭ moŭnyja kursy «Mova nanova». Staviŭ pomniki!

A što ciapier? Čałaviek bolš za paŭhoda pravioŭ za kratami. Skupyja listy, biezdapamožnaść advakataŭ i cišynia ŭ efiry. Nie majem nijakaj infarmacyi, kab mierkavać ab pryčynach, stanie i pierśpiektyvach jahonaj spravy.

Što b ni było, viedajučy Alesia Jurkojcia, ja ŭpeŭnieny, što jon nie złodziej i nie złačynca. Na takich, jak jon, trymajecca Biełaruś. Vieru, što spraviadlivaść staniecca i Jurkojć zmoža znoŭ pracavać.

Kamientary13

Ciapier čytajuć

Vučebka ŭ Pskovie, abiacańnie anulavać kredyty i sudzimaści, ale ni słova pra samaje važnaje. Jak biełarusaŭ viarbujuć na vajnu8

Vučebka ŭ Pskovie, abiacańnie anulavać kredyty i sudzimaści, ale ni słova pra samaje važnaje. Jak biełarusaŭ viarbujuć na vajnu

Usie naviny →
Usie naviny

U niekatorych haradach składana źniać kvateru nadoŭha praz napłyŭ rasijskich turystaŭ6

ZŠA ŭviali sankcyi suprać firmy ŭ Biełarusi, jakaja dapamahała Iranu kuplać PZRK u Kitai1

FIFA zapatrabavała ad zbornaj Haici źmianić dyzajn formy za niekalki dzion da startu čempijanatu śvietu1

Kiraŭnik Pientahona dapuściŭ mahčymaść vykradańnia prezidenta Kuby3

Most cieraz čyhunku miž Kaleśnikava i Cimirazieva ŭ Minsku ŭzvodziać dzień i noč

Litoŭskaja mytnia pačała aryštoŭvać niekatoryja aŭtamabili, jakimi kirujuć biełarusy. Voś u čym prykoł7

ZŠA nanieśli novyja ŭdary pa Iranie, Iran u adkaz atakavaŭ amierykanskija bazy ŭ rehijonie

Siońnia startuje čempijanat śvietu pa futbole1

Papa Leŭ aśviaciŭ viežu Isusa Chrysta ŭ barsiełonskim chramie Śviatoha Siamiejstva roŭna praz 100 hadoŭ paśla śmierci Haŭdzi1

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Vučebka ŭ Pskovie, abiacańnie anulavać kredyty i sudzimaści, ale ni słova pra samaje važnaje. Jak biełarusaŭ viarbujuć na vajnu8

Vučebka ŭ Pskovie, abiacańnie anulavać kredyty i sudzimaści, ale ni słova pra samaje važnaje. Jak biełarusaŭ viarbujuć na vajnu

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić