Teatr11

Pamierła Elvira Hierasimovič, aŭtarka kultavaj pastanoŭki «Ludzi na bałocie» 

22 lipienia paśla praciahłaj chvaroby na 91-m hodzie žyćcia pamierła Elvira Hierasimovič, viadomaja teatralnaja i hramadskaja dziajačka Biełarusi.

Pastaŭleny pa jaje scenary 3-sieryjny teleśpiektakl «Ludzi na bałocie» byŭ hanaravany Dziaržpremijaj BSSR, sučaśniki nazyvali jaho kultavym. Hierasimovič pracavała nad šmatlikimi tele-i i radyjopastanoŭkami pa tvorach majstroŭ biełaruskaj litaratury — Vasila Bykava, Ivana Mieleža, Michasia Łyńkova i Ivana Šamiakina.

Zasłužanaja dziajačka mastactvaŭ Biełarusi, jana była siarod studentaŭ i vypusknikoŭ pieršaha naboru Biełaruskaha teatralnaha instytuta. U pačatku 50-ch pracavała aktrysaj dramteatra pry Biełdziaržestradzie, a paźniej vučyłasia ŭ aśpirantury Maskoŭskaha dziaržaŭnaha instytuta teatralnaha mastactva im. A.V. Łunačarskaha.

Z 1956 hoda Hierasimovič niekatory čas pracavała staršym vykładčykam majsterstva akciora ŭ Biełaruskim dziaržaŭnym teatralna-mastackim instytucie, a potym jašče kala dziesiaci hadoŭ u jakaści adkaznaha rabotnika CK KPB. U 1968 Elvira Hierasimovič stała rektarkaj Biełaruskaha dziaržaŭnaha teatralna-mastackaha instytuta. Darečy, jana była pieršaj žančynaj u našaj krainie, jakaja zaniała taki post. I na hetaj pasadzie prapracavała 16 hadoŭ, paśla praciahnuła zajmacca vykładańniem u rodnym VNU.

Pavodle jaje scenaryjaŭ na Respublikanskaj studyi telebačańnia była stvoranaja telepastanoŭka «Ludzi na bałocie» pa tvory Ivana Mieleža, na Biełaruskim radyjo — radyjopastanoŭki pa tvorach Ivana Šamiakina «Serca na dałoni», Siarhieja Hrachoŭskaha «Rudabielskaja respublika», Vasila Bykava «Ślady na asfalcie» i inšyja.

Aŭtarka šmatlikich publikacyj pa historyi raźvićcia savieckaha teatralnaha mastactva, majsterstva akciora i režysury, jana taksama ŭdzielničała ŭ napisańni 3-tomnika «Historyi biełaruskaha teatra».

«Źjaŭlajučysia rektarkaj instytuta, jana praciahvała zajmacca piedahahičnaj i navukovaj dziejnaściu. Šerah maładych akcioraŭ, što paśpiachova pracujuć u teatrach Biełarusi, teatraznaŭcaŭ źjaŭlajucca jaje niepasrednymi vučniami», — adznačajecca ŭ bijahrafii prafiesara, kandydata mastactvaznaŭstva, na sajcie Biełaruskaj dziaržaŭnaj akademii mastactvaŭ.

Elvira Hierasimovič raniej była hanaravanaja šeraham uznaharod, siarod jakich orden «Znak pašany», «Za doblesnuju pracu ŭ hady Vialikaj Ajčynnaj vajny 1941-1945 h.h.», «Za pracoŭnuju dobleść».

Raźvitańnie z Elviraj Hierasimovič projdzie ŭ piatnicu, 24 lipienia, z 11.00 da 13.00 u Pałacy mastactvaŭ Minska (vulica Kazłova, 3).

Kamientary1

Ciapier čytajuć

Kaledž chacieŭ zasudzić studenta i spahnać ź jaho 13 tysiač rubloŭ — ale junak daŭ adpor sistemie2

Kaledž chacieŭ zasudzić studenta i spahnać ź jaho 13 tysiač rubloŭ — ale junak daŭ adpor sistemie

Usie naviny →
Usie naviny

Hałoŭnaha rasijskaha prapahandysta Dźmitryja Kisialova adchilili ad efiru «Viestiej niedieli»3

Armienija źbirajecca ŭ najbližejšy čas padać zajaŭku na ŭstupleńnie ŭ ES5

«Usie, chto chacieŭ, pracu znajšli». Jak žyvuć biełaruskija ajcišniki ŭ Łatvii4

Vialikabrytanija i Francyja pieradajuć Ukrainie sakretnyja danyja dla vytvorčaści kryłatych rakiet SCALP. Dla Krymskaha mosta?11

Mužčyna dumaŭ, što znajšoŭ dobruju vakansiju na naftavaj płatformie ŭ Narviehii, ale straciŭ hrošy

«Kładziom na sumleńnie!» Čym žyvie Vadzim Hałyhin12

«Ukraina inšaja i svajho nie addaść». Zialenski pavinšavaŭ krainu z Dniom niezaležnaści5

Arcybiskup Kandrusievič viarnuŭsia da słužby paśla miesiaca lekavańnia2

«Palot zamiest piaci hadzin zaniaŭ dziesiać». Siamja futbalista Alaksandra Hleba nie biez pryhod dalacieła da Stambuła12

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Kaledž chacieŭ zasudzić studenta i spahnać ź jaho 13 tysiač rubloŭ — ale junak daŭ adpor sistemie2

Kaledž chacieŭ zasudzić studenta i spahnać ź jaho 13 tysiač rubloŭ — ale junak daŭ adpor sistemie

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić