Nacyjanalnaja akademija navuk Biełarusi admoviłasia pieradavać Dziaržaŭnamu litaraturnamu muzieju Maksima Bahdanoviča ŭ Minsku aŭtohrafy paeta, bajučysia za zachavanaść fondaŭ u suviazi z budučaj rearhanizacyjaj hetaj muziejnaj ustanovy.
Pra heta na ŭmovach ananimnaści paviedamiła supracoŭnica muzieja Bahdanoviča, jakaja 10 studzienia vystupiła na litaraturna-muzyčnaj imprezie ŭ staličnaj «Art Siadzibie» ŭ miežach kampanii pa abaronie muzieja.
Muziej Bahdanoviča, jak i Litaraturny muziej Pietrusia Broŭki, da 1 krasavika budzie pieraŭtvorany ŭ filijał Dziaržaŭnaha muzieja historyi biełaruskaj litaratury pavodle adpaviednaha zahadu ministerstva ad 4 studzienia hetaha hoda.
«Akademija navuk, daviedaŭšysia pra toje, što my budziem nieviadoma kim, filijałam ci jakimści adździełam, admoviłasia ad hetaha kroku, pabajałasia za toje, što budzie z našym fondam», — skazała supracoŭnica muzieja.
Pavodle jaje słovaŭ, rearhanizacyja muzieja, moža, i nie adab`iecca admoŭna na asobie Bahdanoviča, jon «zastaniecca samym lubimym paetam biełaruskaha naroda», ale z-za hetych źmienaŭ «paciarpiać tyja ludzi, jakija nieabyjakavyja da muzieja, jakija pracujuć tam nie dziela zarobku ci «hałački», a pryjšli śviadoma pracavać na nivie biełaruskaj kultury».
«Z tryccaci navukovych supracoŭnikaŭ mohuć zastacca tolki čatyry ci piać čałaviek. Z hetaha vynikaje, što nad tym ža samym mierapryjemstvam, jakoje rabiŭ uvieś navukovy kalektyŭ, zaraz buduć pracavać adzinki», — adznačyła supracoŭnica muzieja.
Aproč taho, skazała jana, filijał nie rasparadžajecca srodkami, jakija pastupajuć na rachunak muzieja, a značyć, jość vierahodnaść, što bahata mierapryjemstvaŭ pierastanuć finansavacca i «ŭzrovień papularyzacyi tvorčaści Maksima Bahdanoviča, jaho asoby budzie źmienšany».
Asabliva muziejnyja supracoŭniki zaniepakojenyja tym, što moža źniknuć tradycyjny fiestyval «Rakucioŭskaje leta», a taksama spynicca praktyka praviadzieńnia mižnarodnych kanfierencyj, pryśviečanych Maksimu Bahdanoviču, jakija ładziacca pad ehidaj muzieja.
«Mahčyma, takoha nie budzie, ale zdajecca, što ŭsio idzie mienavita da hetaha. Panižeńnie statusu muzieja adab`iecca na panižeńni Bahdanoviča ŭ hramadstvie jak nacyjanalnaj asoby», — zajaviła surazmoŭca.
Kamientary