Pavodle mižnarodnych normaŭ, rekreacyjnyja zony nacparkaŭ nie pavinny pieravyšać 10% ahulnaj płoščy, a ŭ prajekcie jany zajmajuć amal 26%.
Praduhledžvajecca taksama prakładka 20 km aŭtadaroh i 26 km piešachodnych i rovarnych darožak, što aŭtamatyčna pavialičyć nahruzku na les. Ekolahi i łahojcy krytykujuć prajekt nacparku «Biełaja Ruś».
U biełaruskich padručnikach pa hieahrafii 1985 h. vydańnia raskazvałasia, što ŭ chutkim časie ŭ Łahojskim rajonie budzie stvorany pieršy ŭ respublicy nacyjanalny park «Biełaja Ruś». Prajšło 20 hadoŭ, u krainie stvorany čatyry nacyjanalnyja parki, a padručniki nie pamianialisia, i čutki pra park pa-raniejšamu biantežać miascovych žycharoŭ.
29 kastryčnika ŭ Łahojsku prajšli hramadzkija słuchańni, inicyjavanyja Ministerstvam pryrody, ab stvareńni nacyjanalnaha parku. Upieršyniu ŭ Biełarusi pravodziłasia pracedura hramadzkich słuchańniaŭ adpaviedna patrabavańniam mižnarodnych instrukcyj — apytvalisia i infarmavalisia miascovyja žychary, na žyćci jakich u pieršuju čarhu adabjecca stvareńnie parku.
Ahulnaja płošča nacyjanalnaha parku, pavodle prajektu, składzie bolš za 25 tysiač ha. Miarkujecca, što ŭ jaho skład uvojduć ziemli Łahojskaha lashasu, kałhasaŭ «Pleščanicki», «Kastryčnicki», imia Mašerava, «8 sakavika» i memaryjalnaha muzeju «Chatyń».
Pavodle padlikaŭ prajektantaŭ z Akademii navuk, čysty prybytak ad turyzmu składzie 90—95 tys. u.a. štohod. Adnak pačatkovy kapitał, nieabchodny dla stvareńnia parku, składaje 6,5 miljona u.a.
Vieranika Dziadok, Łahojsk
Kamientary