Listy ŭ redakcyju
Kaladnyja zhadki
Na Kućciu zranički mama piakła skaromnyja j posnyja bułki j smačnyja koržyki na jołku, jakich, jak i ničoha skaromnaha, nielha było jeści navat dzieciam až da Rastva. Mama z dapamohaj dziaciej rychtavała śviatuju viačeru. Pad viečar, jak na niebie pakazałasia vialikaja zorka, darečy, zorka Venera, jakaja pakazvała mudracam i pastuškam miesca, dzie naradziŭsia Chrystos, rychtavałasia śviataja viačera, jakaja nazyvajecca Kućcia. Tata ŭ reskach prynosiŭ z kłuni siena, raskładaŭ jaho na stale, mama zaściłała na siena bieły abrusak. U hetki sposab rabilisia jaśli dla dziciatka-Chrysta. Na tak zasłany stoł staviłasia dvanaccać posnych stravaŭ. Tut była smažanaja ŭ muce ryba, namočanyja ŭ žytnim kvasie sieladcy, prystrojenyja skrylcami cybuli, smažanyja ŭjuny, łamancy z makam i cukram, jačmiennaja z cukram i makam kućcia, varanyja sušanyja hrušy, jabłyki dy roznaja sadavina. Kab sustreć śviata, była j butelka «čystaje», i višniovy sok dla dziaciej. (Harełka ŭ nas u chacie byvała tolki na Kalady, Vialikdzień i kali treba było pić baryš, a heta kali niešta vialikaje kuplałasia, jak koń ci karova, ci pradavałasia.) Pierad viačeraj my, dzieci, pavinny byli ŭsie čarodkaj pierad śviatymi abrazami stać na kaleni i ŭhołas havaryć malitvy, najvažniejšaja ź jakich dla nas była malitva «za ŭpakoj» našych dziadoŭ. Baćki malilisia stojačy, pacichu. Paśla malitvy ŭsie siadali kruhom za stałom za viačeru. U časie viačery pad vokny prychodzili kaladoŭščyki. Tady adviešvali z vakna zanaviesku, kab dobra bačyć pryhožuju zorku abo cikavuju batlejku. Kaladoŭščyki piajali kaladku, paśla jakoje adzin ź ich hołasna recytavaŭ pryvitańni sa śviatami j najlepšyja pažadańni haspadaram i siamji, za heta kaladoŭščykam vynosilisia padarunki ŭ formie hrošaŭ. Kaladoŭščykaŭ za viečar prychodziła niekalki hrupaŭ z roznymi zorkami, roznymi kaladkami. Kožnaja hrupa starałasia, kab ichnaja zorka była najpryhažejšaj, kab najpyhažej piajać. Pad kaniec viačery zapalvali my na jołcy sapraŭdnyja kalarovyja śviečki. Jany byli vyrazam chvały novanarodžanamu Isusu Chrystu. Heta byŭ uračysty j radasny momant. Iz zachapleńniem hladzieli my na, tak skazać, svajo mastactva! Pryhoža azdoblenuju nami, našymi cackami, aśvietlenuju roznakolernymi pachučymi śviečačkami, jalinku. Jołka i ŭsio było takoje pryhožaje, śviatočnaje, što ahromnaja radaść napaŭniała dziciačaje — dy nia tolki dziciačaje — serca j dušu. Voś u čym jość sens i značeńnie relihijnych śviataŭ.
Pa viačery ŭsie išli na adpačynak, kab baćkam i starejšym dzieciam na čaćviortuju hadzinu ranički schadzić u carkvu sustrakać i addać Słavu novanarodžanamu Zbaŭcu. I heta taksama było nieštodzionnaj uračystaściu. U carkvie hareła ŭsio elektryčnaje śviatło j masa ahieńčykaŭ vaskovych śviečak u padśviečnikach. Dobry chor zalivaŭ uvieś chram uračystym piajańniem i nievymoŭnaj radaściu napaŭniaŭ dušy viernikaŭ, što ščylna zapaŭniali śviatyniu.
Nieba j ziamla, nieba j ziamla
Radasna śpiavajuć.
Aniały śvietu, aniały śvietu
Dziva abviaščajuć:
Chrystos naradziŭsia, Boh abjaviŭsia!
Aniały śpiavajuć, pastuški ihrajuć,
Dziva, dziva abviaščajuć.
I my siahońnia, i my siahońnia
Słavu Bohu dajma
Chrystu-Dziciatku, Chrystu-Dziciatku
Družna zaśpiavajma:
Chrystos radziŭsia, Boh abjaviŭsia!
Aniały śpiavajuć, pastuški ihrajuć,
Dzivy, dzivy abviaščajuć.
Tak jano kaliś byvała... da 1939 hodu.
Raisa Žuk-Hryškievič, Taronta
Svoj svaja nie paznaša
Mabyć, narmalova ŭ nas doŭha nia budzie. Voś jaki vypadak zdaryŭsia ŭ nas na pracy. Paśla Kaladaŭ (pravasłaŭnych) lekarka nie znajšła ŭ trupiarni niabožčyka, pa jakoha pryjechali svajaki. Hladzić: lažyć niejki dzied. Akazałasia, što maładziejšaha, hadoŭ pad sorak — źviaźli pad Śvietłahorsk siostry (!!!). Zamiest svajho brata pachavali, vypili harełki i źjeli kavałak kabana (musić). Voś takoje było u nas, u supraćsuchotavaj balnicy. Słužba našaja vinnaja, kaniečnie — nielha vydavać z trupiarni ŭ luby čas, asabliva viečaram, biaź lekara ci chacia b siastry z adździaleńnia. Ale pabłytać svajaka mohuć tolki ludzi z hłybokim parušeńniem rozumu. Mała tych śvietłahorcaŭ «Bierkut» sybirski biŭ.
Andrej Koržyč, Homiel
Słava Prapojsku nia horšaja
Paśla artykuła pra Śvietłahorsk dasyłaju vam hety maleńki list naŭzdahon — pra lepšyja harady Biełarusi. Tak adkažu spadarstvu. Jak da hetkaha vyznačeńnia, dyk najlepšaje miesta Kraju — moj kachany Prapojsk. U Prapojsku niama statui Lenina, nikudy jaho i nie prybirali — pravadyra tut anikoli nie stajała. A heta ž rajcentar. Ale Boh ź joj, statujaj. Prapojsku jość čym hanarycca. Nikoli ŭ znanaj historyi jon nia byŭ siałom. A historyja ŭ miesta Prapojska — kudy tam Šaciłavičam z Marjinaj Horkaj! A vybitnyja asoby! Dyrektary ŭsiakija pobač nie staŭlaj. Čym viadomyja paspolstvu Šaciłavičy, Babrujsk albo Homiel? Kab adnym skazam. A voś Iłžeźmitra-II, znakamitaha tušynskaha vora, viedaje kožny škalar. Vybitny Prapojsk. Abstaviŭ maskaloŭ. A za apošniaj vajnoj miesta abstavili ŭžo maskali. Tak jaho i mianujuć — Słaŭnaje. I nia mohuć adšukać na mapach słavutaha miesta Prapojskaha.
Aleś Šed, Miensk
Ź Siomkavaha Haradka
U žyćci našaha Siomkavaha Haradka źmieny pačalisia, kali Boh hlanuŭ u naš bok. Pieršymi źjavilisia ŭ nas baptysty. Niahledziačy na mocnuju finansavuju ich padtrymku, tolki čatyry dvary źjaŭlajucca aktyŭnymi prychilnikami pratestanckaha vieravučeńnia. A voś z prychodam śviataroŭ Biełaruskaj Pravasłaŭnaj Aŭtakiefalnaj Carkvy pad kiraŭnictvam Uładyki Piatra (Huščy) adrazu źjaviłasia šmat prychilnikaŭ. Pa subotach i niadzielach šmat chto pracavaŭ na carkvie: raźbirali zavały, padrychtavali miesca dla słužby, malilisia, słuchali kazani. Samaje dziŭnaje, što i pratestanty, i kataliki prychilna pastavilisia da biełaruskich pravasłaŭnych śviataroŭ.
Sytuacyju ŭ Siomkavym haradku možna ŭ niejkaj stupieni sprajektavać na ŭsiu Biełaruś. Rasiejskaja Pravasłaŭnaja Carkva, jakoj ułada nadaje pieršasnuju rolu ŭ Biełarusi, nie vykonvaje duchoŭnaj roli. Svaimi dziejańniami jana nanosić škodu mienavita pravasłaŭju.
Biełaruskuju ž Pravasłaŭnuju Aŭtakiefalnuju Carkvu pieraśledujuć, ale heta, liču, da pary, pakul nia źmienim uładu ŭ krainie.
Hryncevič N., v.Siomkaŭ Haradok
Kamientary