Kino22

Finał sahi «Źmiarkańnie»: piarevaratni pad sudom

Vyjšła ŭ prakat apošniaja častka hipierpapularnaha padletkavaha kino.

U prakat vychodzić film «Źmiarkańnie. Saha: Śvitańnie — Častka 2» — zaklučnaja sieryja vampirskaj historyi kachańnia z Robiertam Pacinsanam i Krysten Ściuart.

Pakul pieratvoranaja narešcie ŭ vampira Beła (Krysten Ściuart) atrymlivaje asałodu ad novaha poŭnaha farbaŭ i hukaŭ śvietu, a taksama ad paścielnych uciechaŭ z kachanym Edvardam (Robiert Pacinsan), nie škadujučy pra pakinutuju čałaviečuju niemač, jaje novanarodžanaja dačka raście nie pa dniach, a pa hadzinach (i vyrastaje ŭ junuju artystku i madel Makienzi Toj) na rukach kłapatlivaha vampirskaha siamiejstva Kalenaŭ i jašče bolš kłapatlivaha eks-zakachanaha piarevaratnia Džiejkaba (Tejłar Łotnier). Całkam atrymać asałodu ad novaha žyćcia, ź jakoha kančatkova źnikajuć ludzi, pieraškadžajuć tolki niaŭrymślivyja italjanskija intryhany Valtury. Daviedaŭšysia pra cuda-dzicia, jany źbirajuć sud, prysud jakoha viadomy zahadzia — śmierć Kalenam.

U detali spravy śledstva ŭdavacca nie źbirajecca, ale abvinavačanyja ŭsio ž źbirajuć pa śviecie kamandu śviedak abarony, jakija pry peŭnym raskładzie mohuć stać i maleńkaj revalucyjnaj armijaj.

Na niejki čas «Źmiarkańnie» pieratvarajecca ŭ ahlad talentaŭ rehijonaŭ płaniety:

amazonskaja tuziemka vyklikaje halucynatornyja vidziežy, łondanski indus to dureje z vadoj u basiejnie, to ahoń biez zapałak arhanizuje (ale nazyvajecca heta hrozna — «kiruje stychijami»), jašče adna nieśmiarotnaja moža ŭdaryć tokam. Mierkavany praciŭnik taksama vyjaŭlaje novyja zdolnaści. Sprava ruchajecca da vialikaj, z vykarystańniem śpiecefiektaŭ bojki, nie praduhledžanaj ŭ ramanie.

Ale ŭ ramanie kanflikt naohuł vyrašajecca niejak zanadta mirna i razumna — u kino tak nie maje być.

Pryjemna ŭsio ž nie viedać siužet da prahladu, kab acanić dva kalektyŭnyja ŭzdychi, što pralatajuć nad załaj bližej da finału. Adzin — natchniony i pierachodziačy ŭ apładysmienty, kali čarhovaja hałava pakidaje plečy. I druhi, trochi rasčaravany, kali vyśviatlajucca abstaviny, što źmianiajuć raskład papiaredniaha epizodu.

Padrychtavany siurpryz abiasceńvaje adstupleńnie ad litary pieršakrynicy. Kinasaha pierakulvaje na knihu žuravinavy sok, što prykidvajecca na chvilinu kryvioju. Adrazu ŭspaminajecca i toje, što Kaleny — niby vyjšli ź situacyjnaj kamiedyi, i toje, što patencyjna zdolnym pierajhrać ich artystam (Majkł Šyn, Dakota Faninh, Džejmi Kempbeł Bauer) dastalisia zanadta plaskatyja roli Valtury. I toje, što było viadoma ad samaha pačatku: pad iskrystaj na sonca kamienna-chałodnaj skuraj nie ciače kroŭ i nie bjecca serca.

Kamientary2

Ciapier čytajuć

Na «Biełaruśkalii» zahinuŭ 34‑hadovy Alaksiej. Trahiedyju zamaŭčali

Na «Biełaruśkalii» zahinuŭ 34‑hadovy Alaksiej. Trahiedyju zamaŭčali

Usie naviny →
Usie naviny

Praŭnuk Leanida Brežnieva trapiŭ u pałon va Ukrainie10

Pamior trenier francuzskaha «Bresta» Eryk Rua. Jon 3,5 hoda tajemna zmahaŭsia z rakam

Maskoŭski naftapierapracoŭčy zavod haryć prynamsi ŭ piaci miescach paśla ŭdaraŭ ukrainskich bieśpiłotnikaŭ11

Aŭtobus ź biełaruskimi dziećmi, što trapiŭ pad udar u Branskaj vobłaści, viarnuŭsia na radzimu13

ZŠA i Iran padpisali papiaredniaje pahadnieńnie ab miry3

Navukoŭcy chočuć zamarozić Arktyku, jakaja rastaje5

Tramp zaklikaŭ Rasiju i Kitaj da ździełki pa denuklearyzacyi2

Što z vyjezdam ź Biełarusi ŭ ES hetym letam?

Dziaržkanały poŭniacca abvinavačvańniami na adras Ukrainy. Nivodzin dziaržkanał nie apublikavaŭ kamientary ŭkraincaŭ. Reakcyi Łukašenki dahetul niama30

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Na «Biełaruśkalii» zahinuŭ 34‑hadovy Alaksiej. Trahiedyju zamaŭčali

Na «Biełaruśkalii» zahinuŭ 34‑hadovy Alaksiej. Trahiedyju zamaŭčali

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić