Ułada1010

Łukašenka: Svaju pazicyju pa palitviaźniach mianiać nie budziem

«Ja ŭsio bolš čuju zajavaŭ pra toje, što jeŭrapiejskija dypłamaty tut čakajuć niejkaj amnistyi, znoŭ zavodziačy havorku pa palitviaźniach».

Biełaruś čakaje kankretnych krokaŭ ad Zachadu, jakija buduć spryjać narmalizacyi adnosin. Pra heta 24 maja zajaviŭ Alaksandr Łukašenka, prymajučy z dakładam ministra zamiežnych spraŭ Siarhieja Martynava.

Łukašenka paprasiŭ Martynava paviedamić ab situacyi na jeŭrapiejskim napramku. «Ja ŭsio bolš čuju zajavaŭ pra toje, što jeŭrapiejskija dypłamaty tut čakajuć niejkaj amnistyi, znoŭ zavodziačy havorku pa palitviaźniach i hetak dalej, — adznačyŭ Alaksandr Łukašenka. —

Ja adrazu chaču publična skazać, što da hetaj temy ja bolš nie viartajusia. Ja ŭsio skazaŭ publična i raniej u Pasłańni biełaruskamu narodu i parłamientu.
Svaju pazicyju ja nie baču padstaŭ na hety momant mianiać».

«My čakajem kankretnych krokaŭ ad Zachadu, Jeŭrapiejskaha sajuza. Miač na ich baku. Heta majo ćviordaje pierakanańnie.

Tamu čakać znoŭ hetaj hulni na starych instrumientach pa starych notach ja nie źbirajusia»,
— padkreśliŭ Łukašenka.

Jon daŭ daručeńni nakont kursa, jakoha Biełaruś pavinna prytrymlivacca dla narmalizacyi adnosin z zachodnimi partniorami pry niaŭchilnym zachavańni nacyjanalnych intaresaŭ, a taksama zychodziačy z metaŭ narmalnaha i praduktyŭnaha ŭzajemadziejańnia, paviedamlaje BiełTA.

U svaim Pasłańni 8 maja, Łukašenka, źvinavaciŭ Zachad i apazicyju ŭ zryvie dyjałohu z uładami:

«Na praciahu apošnich hadoŭ my raźvivali hramadzianskuju supolnaść, -- skazaŭ jon. -- Padtrymlivali hramadski dyjałoh. Zabiaśpiečvali prazrystyja i adkrytyja ŭmovy dla praviadzieńnia vybaraŭ, poŭnuju svabodu dla kandydataŭ. Inšaje pytańnie, jak jany skarystalisia hetak šyrokimi mahčymaściami. Apošnija vybary 2010 hoda pakazali, što nie na karyść naroda -- abrazy ŭ adras krainy i ŭłady pa telebačańni, pahromy na vulicach, zakliki da teroru, hvałtu. Zatoje kožny biełarus zmoh ubačyć, čaho varta apazicyja, tak zvanaja, i jaje kandydaty. Lepšaj ahitacyi za dziejučuju ŭładu składana prydumać.

Paśla vybaraŭ 2010 hoda my raźličvali iści tym ža šlacham -- pahłyblać dyjałoh ź Jeŭropaj, ZŠA, raźvivać tak zvanuju hramadzianskuju supolnaść, unutrypalityčny dyjałoh, udaskanalvać palityčnuju sistemu.

Ale Zachad i naša «piataja kałona» vyrašyli pa-inšamu. Jany nie prosta admovilisia ad dyjałohu, a pačali ataku na našu krainu praź cisk i sankcyi.

Spadziajusia, što siońnia mnohija pierakanalisia: heta šlach u tupik", -- skazaŭ tady Łukašenka.

Kamientary10

Ciapier čytajuć

Jak skłaŭsia los Jany Pačyckaj — dziaŭčyny, jakuju zatrymlivali razam z Kanavałavym i Kavalovym pa spravie ab terakcie ŭ mietro

Jak skłaŭsia los Jany Pačyckaj — dziaŭčyny, jakuju zatrymlivali razam z Kanavałavym i Kavalovym pa spravie ab terakcie ŭ mietro

Usie naviny →
Usie naviny

Za špijanaž na karyść Biełarusi ŭ Litvie pary dali vialikija terminy1

Małdova raźvitvajecca z SND: nazvana data aficyjnaha vychadu12

U Biełarusi raspracoŭvajuć svoj instahram9

Pravakataru Maćvieju Bialaju, jaki viarnuŭsia ŭ Biełaruś, pryznačyli prymusovaje lačeńnie6

Uładalnik Green druhi raz źmianiŭ proźvišča2

«Pieršy čas na voli mianie vielmi ździŭlali sabaki». Akichira Hajeŭski-Chanada pra adaptacyju paśla źniavoleńnia1

Chłopiec raskleiŭ pa Minsku čatyry tysiačy abjaŭ pra toje, što šukaje dziaŭčynu. Što z hetaha atrymałasia?18

«Płača i baicca spać pa načach». Maci pieršakłaśnicy aburyłasia, što dzieciam u 6 hadoŭ raskazvali, jak u Chatyni spalvali ludziej31

Upieršyniu ŭ Biełarusi: dolščyki «Minsk-Śvietu» padali kalektyŭny pazoŭ suprać zabudoŭščyka3

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Jak skłaŭsia los Jany Pačyckaj — dziaŭčyny, jakuju zatrymlivali razam z Kanavałavym i Kavalovym pa spravie ab terakcie ŭ mietro

Jak skłaŭsia los Jany Pačyckaj — dziaŭčyny, jakuju zatrymlivali razam z Kanavałavym i Kavalovym pa spravie ab terakcie ŭ mietro

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić