Jak stvaraŭsia film «Zvyčajny prezident». Uspaminy Juryja Chaščavackaha
Stužku «Zvyčajny prezident» retraśpiektyŭna pakazali ŭ listapadzie 2024 hoda ŭ miežach jubilejnaha Ch kinafiestyvalu «Bulbamuvi» ŭ Varšavie. Da fiestyvalu padklučyŭsia anłajn režysior filma Juryj Chaščavacki. Jon raskazaŭ, jak stvaraŭsia film i chto jaho finansavaŭ. Žurnalist kulturna-aśvietnickaha partała «Budźma biełarusami!» Taras Tarnalicki tady zapisaŭ apovied Juryja Chaščavackaha. Adnak adrazu paśla publikacyi, artykuł prybrali, daviedaŭšysia, što režysior žyvie ŭ Minsku. Učora ž stała viadoma pra śmierć Juryja Chaščavackaha. U pamiać pra znakamitaha režysiora raskazanaje im narešcie apublikavali.

«Zvyčajny prezident» — adzin z samych viadomych palityčnych filmaŭ sučasnaj Biełarusi, uzor udałaj palityčnaj satyry, jaki ŭ iraničnym tonie raskazvaje pra toje, jak Alaksandr Łukašenka zamacavaŭsia na viaršyni ŭłady ŭ krainie.
Što stała nahodaj dla zdymak
[My pačali zdymki] jašče ŭ 1995 hodzie. Pačali źjaŭlacca biełyja plamy [na staronkach niezaležnaj presy], pajšoŭ nakat [na apazicyju] pa telebačańni, źjaviŭsia hniusny film «Nianaviść. Dzieci chłuśni» Juryja Azaronka — bačycie, u ich cełaja siamja pracuje nad nami.
I tady ŭ mianie ŭźnikła ideja — na film varta adkazvać filmam. My tady pačali pracavać. My — heta ja i [ccenaryst] Lonia Mindlin. My pajšli da [hałoŭnaha redaktara «Biełaruskaj dziełavoj haziety»] Piatra Marcava, pamiatajecie, byŭ taki. Na žal, pamior užo čałaviek. I my damovilisia, što budziem rabić hety film.

Jak źbirali materyjały dla mantaža
A dalej, padčas pracy nad filmam, pracavała vielmi šmat ludziej. Šmat chto prynosiŭ materyjały, navat apieratary sa studyi telebačańnia. Navat studyja Minabarony «Vajenfilm» i taja dapamahała — addali kadry, kali Łukašenka pryjechaŭ u Marjinu Horku stralać z kulamiota i šmat čaho jašče. [Hety čałaviek ad «Vajenfilma»] pryjšoŭ i rahoča: «Ty ŭjaŭlaješ, ja zrabiŭ kopiju dla ciabie i vynies heta ŭsio. A na nastupny dzień nas sabrali i skazali, što jość voś taki Chaščavacki, jaki źbirajecca zrabić drenny film pra našaha prezidenta. Nielha, kab z našaj studyi ŭciakli niejkija kadry». I jon rahoča, bo ŭsio, što jon chacieŭ, užo atrymałasia [vynieści].
Apierataru rasijskaha telekanała ART Siarhieju Hielbachu patelefanavaŭ Uładzimir Zamiatalin (na toj momant supracoŭnik administracyi prezidenta. — «Budźma») i pačaŭ cikavicca, chto taki Chaščavacki. «Jon stvaralnik albo razburalnik?» — voś takija pytańni jany lubili zadavać. Siarhiej Paŭłavič [Hielbach] tady adkazaŭ: «Heta hledziačy kamu. Dla vas jon sapraŭdy terminatar, vam budzie składana».
Pra padstaŭnuju razmovu z Łukašenkam
Voś z tych časoŭ pačalisia prablemy. Ja razumieŭ, što intervju [z Łukašenkam] nam nie daduć. Ale dla hetaha my vyklikali z Krasnajarska tamašniaha ŭłasnaha karespandenta Hienadzia Nikałajeva. Jon pryjechaŭ [u Minsk], my cełuju noč siadzieli z butelkaj i vučyli jaho, jakija pytańni jon pavinien zadavać. Jon zadaŭ hetyja pytańni, vielmi ŭdała ŭsio atrymałasia, Łukašenka ŭsio raspavioŭ.
I pra toje, jak recenzavaŭ 500 dzion (niepryniataja prahrama pierachodu płanavaj ekanomiki CCCR na rynkavuju ekanomiku ŭ metach pieraadoleńnia ekanamičnaha kryzisu 1990 hoda — «Budźma»), i jak jon viedaje, jak abjadnać narody. Jon jakraz tady pačynaŭ svoj pachod u baraćbie za maskoŭski tron za Kreml. Dla jaho heta było tady vielmi istotna, jon mieŭ mahčymaść sprabavać heta zrabić. I tamu jon byŭ zacikaŭleny ŭ mahčymaści davać intervju žurnalistam rasijskich vydańniaŭ.
Tamu jon pryniaŭ Nikałajeva i raspavioŭ jamu pra toje, što vy čuli ŭ filmie. I kali Hiena viartaŭsia nazad, siadzieŭ u samalocie, jamu patelefanavaŭ Zamiatalin i skazaŭ: «Vy viedajecie, my b chacieli niešta ŭdakładnić. Tam niejkija rečy nie treba było b pakazvać, treba vyrazać i ŭsio». A Hiena adkazaŭ: «Ja ŭžo addaŭ hety materyjał režysioru. U mianie tolki kopija». I nazvaŭ majo proźvišča.
Pra sprobu kamandy Łukašenki sabatavać pracu nad filmam
I z taho momantu pačali zakryvać usio, što mahli. Schavali ŭ siejfach šmat materyjałaŭ, da ich było nie dabracca.
Ale heta im padavałasia, što my da ich nie daciahniemsia. A my dabiralisia.
Tamu što hetaja scena, naprykład, dzie jany ździrali čyrvona-bieły ściah z dachu rezidencyi prezidenta tahačasnaha [Łukašenki]. Tamu što siońnia jon nie prezident. Tady [u 1995 hodzie] jon jašče byŭ lehalny prezident.
Tady jany, [Ivan] Ciciankoŭ (na toj momant kiraŭnik spraŭ prezidenta — «Budźma») i ŭsia hetaja bracija, zaleźli na dach i ździrali hety ściah. Dyk voś hety materyjał pryjšoŭ da mianie raniej, čym źjaviŭsia na telebačańni. I kavałak hetaha ściaha z podpisam Ciciankova, mnie jaho pradali za 50 dalaraŭ. A ja, durań, addaŭ jaho Marcavu. I dzie jon zaraz, ja nie viedaju.

Pra finansavańnie zdymak
Heta potym ja daviedaŭsia, što nas finansavali šmatlikija ludzi.
[Upłyvovy biznesmien] Alaksandr Pupiejka — heta jon finansavaŭ film praź Piatra Marcava. Pra heta ja daznaŭsia paźniej. Tady ŭ Pupiejki źjavilisia vialikija prablemy, jon apynuŭsia ŭ Varšavie. Jon tudy źjechaŭ i, dziakuj bohu, uładkavaŭsia. Ščaścia jamu i zdaroŭja, ja maju nadzieju, što ź im usio ŭ paradku.
A tady byŭ sud, jaho patrabavali departavać [u Biełaruś].
Dachodziła da cikavaha. Ujaŭlajecie, ja vychodžu z chaty, da mianie padychodzić čałaviek i pytaje:
— Heta vy Juryj Chaščavacki?
Ja kažu: «Tak».
— Heta vy robicie film pra Łukašenku?
Ja pahladzieŭ pa bakach: «Nu ja, a što?», a sam dumaju, što jon mnie zaraz albo pa hałavie daść, albo adbudziecca niešta cikavaje.
— A što, u vas niejkija prablemy zaraz jość ź filmam? Čamu vy jaho tak doŭha robicie?
— Vy viedajecie, zaraz uźnikli prablemy. Zdymać stała niebiaśpiečna, chadzić [pa Minsku] stała niebiaśpiečna. Da mianie niekalki razoŭ sprabavali zaleźci ŭ studyju. Sprabavali jaje znajści, šukali. Treba jechać u niejkaje inšaje miesca, zaraz vyrašajecca pytańnie z hrašyma.
A jon kaža: «Vy viedajecie, z hrašyma my vam dapamožam». I istotnuju sumu prynios i addaŭ mnie, bieź nijakich raśpisak, bieź ničoha.
Čamu film nie dapamoh pazbavić Łukašenku ŭłady
Ludzi dapamahali, ludzi bačyli niebiaśpieku, jakaja nas usich čakała. Ale hetych ludziej było małavata, na žal. My tady nie spravilisia. Šmat było zroblena pamyłak. I mnohija našyja kiraŭniki tahačasnyja [u palitycy] byli słabavatymi. Tamu što ŭ momant, kali treba było stajać, damahacca impičmientu, u 1996 hodzie, tady jon byŭ mahčymy, heta, na žal, adkinuli. Nie chapiła zapału šmat u kaho. Šmat chto padumaŭ, što lepiej adsiadziecca.
Šmat chto ličyŭ «maja chata z kraju, ja ničoha nie znaju», nie viedajučy, što pieršymi padpalvajuć čaściej za ŭsio krajnija chaty. Voś tamu šmat chto z hetych ludziej apynuŭsia potym u turmach, u biahach.
Kamientary