Hramadstva77

Čamu małočnyja pradpryjemstvy admovilisia ad šklanoj tary?

Małočnyja pradpryjemstvy, u tym liku Minski małočny zavod №1, admovilisia ad masavaha vykarystańnia šklanoj tary nie z-za soniečnaha śviatła, jak časta dumajuć, a z-za bolš praktyčnych i ekanamičnych pryčyn. Niuansy prablemy vydańniu Telegraf.news patłumačyła hałoŭny technołah zavoda Łarysa Ambražejčyk.

Sučasnaja vytvorčaść na małočnym zavodzie. Fota: Telegraf.news

Pierš za ŭsio, šklanaja tara vielmi składanaja ŭ vykarystańni. Jaje treba myć, transpartavać, viartać i znoŭ rychtavać da vykarystańnia. Usio heta patrabuje značnych vydatkaŭ pracy i hrošaj. U sučasnych umovach vytvorčaści heta stanovicca niavyhadna.

Histaryčnyja šklanyja butelki dla małaka

Druhaja važnaja pryčyna — biaśpieka. Škło lohka bjecca, i heta stvaraje ryzyki jak na vytvorčaści, tak i dla spažyŭcoŭ. Kali butelka raźbivajecca, isnuje niebiaśpieka, što drobnyja askiepki mohuć trapić u pradukcyju. Dla charčovaj pramysłovaści heta vielmi surjoznaja prablema.

Što da terminaŭ zachoŭvańnia, to nasamreč jany zaležać nie tolki ad upakoŭki, ale i ad sposabu apracoŭki małaka. Najdaŭžej zachoŭvajecca małako ŭ šmatsłojnaj kardonnaj upakoŭcy (typu Tetra Pak), bo jana lepš abaraniaje ad śviatła i pavietra i dazvalaje raźliŭ u sterylnych umovach.

Cikava, što škło taksama nie źjaŭlajecca samym ekałahičnym varyjantam, jak mnohija ličać. Choć jaho možna pierapracoŭvać šmat razoŭ, vytvorčaść patrabuje vielmi vysokich tempieratur i vialikich vydatkaŭ enierhii, što pavialičvaje vykidy vuhlakisłaha hazu. Tamu ŭ sučasnych umovach navat płastykavyja PET-butelki časta ličacca bolš ekałahična apraŭdanymi.

U vyniku šklanaja tara siońnia vykarystoŭvajecca redka i čaściej pazicyjanujecca jak «premium»-varyjant, a nie jak masavy standart.

Kamientary7

  • Tak
    31.03.2026
    Pakul Ludai nie najaducca płastyku ŭvolu i pałova vymra… tady zadumajucca što štości nia tak i patrebnyja źmieny
  • Adkaz prosty
    31.03.2026
    Vielmi prosta. Kab nie brazhali škłoposudam ranicaj hramadzianie ŭ cichich dvarach, nie pieraškadžali spać ludziam paśla načnoj źmieny na zavodzie.
  • partał
    31.03.2026
    Žora, užo dva varyjanty źjaŭleńnia mikrapłastyku ŭ vynikach daśledavańniaŭ bačyŭ:

    1. Prybory reahujuć na tłuščy i vučonyja nie razabraŭšysia biahuć publikavać
    2. Proby zabrudžanyja łateksnymi palčatkami ŭ pracesie padrychtoŭki

Ciapier čytajuć

Statkievič pra «Noč muziejaŭ» u Minsku: My zrazumieli, što ludzi apładziravali nie saksafanistu, a nam z žonkaj3

Statkievič pra «Noč muziejaŭ» u Minsku: My zrazumieli, što ludzi apładziravali nie saksafanistu, a nam z žonkaj

Usie naviny →
Usie naviny

Viadučy polski raźviedčyk pra biełaruski KDB, Ivana Cierciela i dyjałoh ź Minskam8

U Biełarusi ŭžo +37°C1

Cichanoŭskaja nie zmahła adkryć rachunak u polskim banku49

Zialenski: Tempy pieradačy Ukrainie rakiet da Patriot sioleta skaracilisia ŭ try razy

«Hałoŭnaje nie zabyvać padzaradžać nie tolki telefon, ale i siabie samoha». Jak ukrainski vajskoviec žyvie z dvuma elektrastymulatarami. I što ŭ jaho z seksam?1

Byłoj ambasadarcy Ukrainy ŭ ZŠA Volzie Stefanišynaj vystavili abvinavačańnie ŭ karupcyi1

Siostry Hruździevy ciapier važać pad 100 kiłahramaŭ kožnaja33

Ludzi praciahvajuć znachodzić ličynak i nasiakomych u šakaładkach5

«Pryjechaŭ mer i pryvioz 10 kiłahramaŭ kormu». Biełaruska razam z polkaj adkryła ŭ Polščy časovy dom dla biazdomnych katoŭ2

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Statkievič pra «Noč muziejaŭ» u Minsku: My zrazumieli, što ludzi apładziravali nie saksafanistu, a nam z žonkaj3

Statkievič pra «Noč muziejaŭ» u Minsku: My zrazumieli, što ludzi apładziravali nie saksafanistu, a nam z žonkaj

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić