Śviet2929

«Zaniapad — heta vybar». Marka Rubia ŭ Miunchienie zaklikaŭ Zachad pryznać pamyłki i abnavić suśvietny paradak

Dziaržsakratar ZŠA na Miunchienskaj kanfierencyi pa biaśpiecy zajaviŭ, što Zachad dapuściŭ stratehičnyja praliki ŭ pytańniach svabodnaha handlu, klimatyčnaj palityki i mihracyi, piša Bild.

Marka Rubia i kancler Hiermanii Frydrych Mierc. Fota: Sean Gallup / Getty Images

Pavodle jaho słoŭ, krainy «razam ździejśnili hetyja pamyłki», pieradaŭšy častku suvierenitetu mižnarodnym strukturam, paddaŭšysia «klimatyčnaj siekcie i biesprecedentnaj masavaj mihracyi». 

«Nacyjanalnaja biaśpieka — heta nie prosta techničnaje pytańnie. Kolki my tracim na ŭzbrajeńnie, jak my jaho vykarystoŭvajem — heta važnyja pytańni, ale nie samyja klučavyja. Klučavoje pytańnie, na jakoje my pavinny adkazać: što mienavita my abaraniajem? Armii zmahajucca za ludziej, armii zmahajucca za nacyi, armii zmahajucca za ład žyćcia», — adznačyŭ Rubia. 

Kiraŭnik Dziarždepartamienta taksama zaklikaŭ refarmavać mižnarodnyja instytuty, a nie likvidavać ich. AAN, na jaho dumku, zdolnaja prynosić karyść, ale tak i nie zmahła vyrašyć klučavyja kryzisy.

Jon nahadaŭ, što ŭ pytańniach pieramirja ŭ Hazie i pieramoŭ pa Ukrainie spatrebiłasia amierykanskaje lidarstva. 

«Zaniapad — heta vybar. ZŠA nie chočuć być kiraŭnikami kantralavanaha zaniapadu i raźličvajuć na mocnych sajuźnikaŭ», — reziumavaŭ Rubia.

Kamientary29

  • što užo nie tak z klimatyčnaj palitykaj?
    14.02.2026
    Nie padabajecca, što Jeŭropa ŭpeŭniena złazić ź ihły vykapnievaha paliva, tak?
  • Nu-nu
    14.02.2026
    >biesprecedentnaj masavaj mihracyi.

    A tym časam trochi imionaŭ klučavych fihuraŭ MAGA i iže ź imi:
    – Mełanija Tramp, u dziavoctvie Knaŭs. Kamentary chiba lišnija.
    – Uša Vens, u dziavoctvie Uša Bała Čykułury.
    – Madhu Hatumukała. Kamentary chiba lišnija. Typovy ŭajt anhła-amerykan z kryvi i kości.
    – Keš Pateł. Taksama absalutna nie mihrant.
    – Iłan Mask. Taksama duža-duža karenny amerykaniec.
    – Peter Tyl. Daŭni siabar i mentar Vensa, mihrant ź Niamieččyny. Darečy, maje duža cikavuju (z punktu hledžańnia MAGA-sekty) aryjentacyju.
    – Nik Fuentes. Hanarovy nośbit vielmi tradycyjnaha i anhłaamerykanskaha proźvišča i pa sumiaščalnictvie syn emihranta z Meksyki.
  • Žvir
    14.02.2026
    Niejkaja šyfroŭka, nasamreč, a nie zvarot.
    Razumieć pad tymi słovami možna što zaŭhodna, i prymianić da čaho zaŭhodna, i ŭ luboj pozie...

Ciapier čytajuć

«Mama, davaj napišam zajavu ŭ milicyju, jon mianie ŭžo dastaŭ». Maci školnika z Bresta, jaki skončyŭ žyćcio samahubstvam, raskazała pra ckavańnie syna11

«Mama, davaj napišam zajavu ŭ milicyju, jon mianie ŭžo dastaŭ». Maci školnika z Bresta, jaki skončyŭ žyćcio samahubstvam, raskazała pra ckavańnie syna

Usie naviny →
Usie naviny

Jak ciapier adpravić hrošy ź Litvy ŭ Biełaruś, kali apošni bank adklučyŭ tam svaje kartki?16

Uitkaf anansuje «dobryja naviny» pa Ukrainie i RF užo ŭ nastupnyja tydni6

U Lvovie nočču adbyŭsia terakt. Zahinuła dziaŭčyna-palicejski1

U Bresckaj krepaści carkoŭniki chočuć zatynkavać śviedčańni vajny. Žychary horada suprać8

Ci možna nazapasić son napierad?1

Dema-viersiju hulni Tales of Meadows pra staražytny Turaŭ vypuścili ŭ Steam8

U Minsku na Niamizie padletak pierabiahaŭ darohu i trapiŭ pad mašynu3

U Horkach praviali spabornictvy pa traktarnym bijatłonie1

U Astravieckim rajonie školny ŭrok da Dnia rodnaj movy pravioŭ ksiondz4

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«Mama, davaj napišam zajavu ŭ milicyju, jon mianie ŭžo dastaŭ». Maci školnika z Bresta, jaki skončyŭ žyćcio samahubstvam, raskazała pra ckavańnie syna11

«Mama, davaj napišam zajavu ŭ milicyju, jon mianie ŭžo dastaŭ». Maci školnika z Bresta, jaki skončyŭ žyćcio samahubstvam, raskazała pra ckavańnie syna

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić