U centry Połacka biehali ludzi sa ściaham Rasii i impierskim trykałoram
U samy staražytny biełaruski horad pryjechała inicyjatyva «Russkije vo dvorie». Pry padtrymcy Połackaha rajvykankama prajšła akcyja, na jakoj nie było nivodnaha dziaržaŭnaha ściaha, zatoje šmat rasijskich.

8 listapada žychary Połacka nazirali dziŭnuju karcinu. Pa centralnym praśpiekcie Francyska Skaryny biehła kałona z rasijskimi ściahami. Pryčym nie tolki z sučasnym, ale i ź impierskim trykałoram, jaki lubiać vykarystoŭvać ruskija nacyjanalisty. Bolš za toje, udzielniki pryciahnuli i ściah «Ruskaj abščyny» — ultrapravaj šavinistyčnaj arhanizacyi. U kałonu biehčy jany sabrali i zusim maleńkich biełaruskich dziaciej.
Rolik z hetaj prabiežkaj sabraŭ u tyktoku vyklučna niehatyŭnyja kamientary.
«Dzie naš dziaržaŭny ściah? Čamu ŭ centry Jeŭropy biehajuć z čorna-žoŭta-biełym ściaham?» — spytaŭ adzin z kamientataraŭ. «A dzie našy ściahi? Što adbyvajecca?» — padtrymlivaje jaho inšy.
Jašče adzin hladač adznačyŭ, što na ŭkrainskim Danbasie ŭsio pačynałasia dakładna tak ža. «Heta ŭžo padobna da sieparatyzmu», — reziumavaŭ inšy kamientatar.
Vyjaviłasia, u Połack pryjechała arhanizacyja z nazvaj «Russkije vo dvorie». Ich zaprasiŭ rabočy «Naftana» Siarhiej Urbanovič. Paru hadoŭ tamu jon stvaryŭ u Navapołacku abjadnańnie «Vybor-ZOŽ» — filijał rasijskaj «Fiedieracii ZOŽ». I pačaŭ pravodzić roznyja mierapryjemstvy pa papularyzacyi zdarovaha ładu žyćcia. Na hetaj hlebie Urbanovič pasiabravaŭ z ruskimi nacyjanalistami. I jany ciapier aktyŭna apracoŭvajuć biełaruskich dziaciej.

Arhanizacyju «Russkije vo dvorie» ŭ 2023 hodzie stvaryli Anton Sałdajeŭ i Aleh Matviejeŭ — jak heta zvyčajna byvaje ŭ ruskich nacyjanalistaŭ, majstry adzinaborstvaŭ. Ideja była ŭ tym, kab pravodzić masavyja spartyŭnyja zaniatki na śviežym pavietry, vučyć moładź zdarovamu ładu žyćcia i patryjatyzmu jak jany heta razumiejuć.
Aficyjna zasnavalniki navat prapisali pryncypy ruchu: biez palityki i relihii. Hetyja temy, maŭlaŭ, padzialajuć ruskich ludziej. Ale biez palityki nie atrymałasia. Voś tak vyhladaje typovaja sustreča «Russkije vo dvorie». Udzielniki trymajuć ściahi ultrapravych i ksienafobskich ruchaŭ «Paŭnočny čałaviek», «Ruskaja abščyna» i «RND».


«Russkije vo dvorie» pačali aktyŭna pracavać ź biełaruskimi dziećmi. U mai ruch sumiesna z «Vybor-ZOŽ» prakaciŭsia pa Viciebskaj vobłaści. U Połacku, Navapołacku i Vierchniadźvinsku jany arhanizavali spartyŭnaje śviata pad nazvaj «BiełoRusskije vo dvorie».

Tam miascovych padletkaŭ pryvučvali da rasijskaj kultury i patryjatyzmu, a taksama vučyli abychodzicca z aŭtamatam.

Na akcyjach paŭsiul prysutničali ściahi rasijskich nacyjanalistaŭ, niejkija kazaki i inšyja atrybuty typovaha mierapryjemstva pa prapahandzie «ruskaha śvietu».

«BiełoRusskich vo dvorie» pijaryli miascovyja rajonki. A ŭ liku partnioraŭ značacca «Biełaja Ruś» i «Naftan». Zaviaršalisia mierapryjemstvy tradycyjnym ahulnym zdymkam. Usio z tymi ž impierskimi i rasijskimi ściahami. I navat biez aficyjnaha čyrvona-zialonaha.

Takoje samaje fota zrabili i ŭdzielniki zabiehu 8 listapada. Jon, darečy, prachodziŭ pry padtrymcy Połackaha rajvykankama.
«Naša Niva» — bastyjon biełaruščyny
PADTRYMAĆCiapier čytajuć
«Jak Volski prychodziŭ ź pieratrusam da Kołasa, a Krapiva i Hlebka danosili na kaleh». Apublikavanyja žachlivyja ŭspaminy Ryhora Biarozkina pra represii 1920—1940-ch
Kamientary
Nie dziva, što ŭ Biełarusi dalej savok z takich lavackim padychodam.