Ułady Minska bolš nie buduć pieradavać ziamielnyja ŭčastki pad budaŭnictva žylla pryvatnym zabudoŭnikam. Pra heta paviedamiła staršynia Kamiteta budaŭnictva i inviestycyj Minharvykankama Iryna Hontarava ŭ efiry «Radyjo-Minsk».

Pavodle słoŭ čynoŭnicy, usie novyja ŭčastki, jakija vyzvalajucca paśla znosu pryvatnaha siektara, buduć pieradavać tolki kamunalnym pradpryjemstvam. Pryčyna ŭ tym, što ŭ stalicy nie chapaje volnaj ziamli dla novaj zabudovy, tamu pryjarytet addajecca dziaržaŭnym strukturam.
Ciapier u Minsku kala pałovy ŭsich novych žyllovych abjektaŭ — 36 z 89 — budujecca siłami kamunalnych pradpryjemstvaŭ.
Takim čynam, pryvatnyja budaŭničyja kampanii bolš nie atrymajuć mahčymaści ŭdzielničać u raźmierkavańni novych učastkaŭ pad žyllovuju zabudovu ŭ stalicy.
Ciapier čytajuć
Sumleńnie, kachańnie, koły piekła i halivudski finał. U siamji budaŭnika i biblijatekarki z Pružanskaha rajona Ihara i Julii Łaptanovičaŭ aryštavali spačatku jaho, paśla — jaje, a paśla i babulu
Kamientary
Daduć pracu śpiecyjalistam pa znosu handlova-zabaŭlalnych centraŭ dziela mahčymaści prosta žyć u letniuju śpioku u hetym horadzie? Prosta dychać.
Jość kartahrafičnyja servisy, jakija dajuć mahčymaść pahladzieć, što było kali nie 50-60-t, to chacia b 20-ć hadoŭ tamu na miescy škła-bietonnych budynkaŭ.
https://earthengine.google.com/timelapse/#v=53.900556,27.558611,12,latLng&t=3.04