«Nabyŭ dźvie». Ajcišniki kuplajuć istotna padaražełyja kvatery ŭ Minsku — i voś čamu
Košty na žyllo nablizilisia da histaryčnaha maksimumu, piša Devby.io.

Zaraz rynak nieruchomaści ŭ Minsku pierahrety. Pa danych Realt.by ź vieraśnia minułaha hoda kolkaść prapanoŭ žylla na rynku padała — z 26,1 tysiačy na piku da 17,6 tysiač u žniŭni 2025 hoda. A siaredni košt za kvadratny mietr ustojliva ros z $1343 da $1800. Daražej siaredni kvadratny mietr minskaha žylla kaštavaŭ tolki ŭ dalokim 2007 hodzie, kali jaho košt pieraadoleŭ adznaku ŭ $2000.
Niahledziačy na źmianšeńnie prapanovy, u žniŭni 2025 hoda ŭ Minsku zaklučyli 1500 uhodaŭ ź nieruchomaściu — heta samy vysoki pakazčyk z pačatku hoda. Rost kolkaści ŭhod padtrymlivaŭsia jak bolš tannym dalaram, tak i pavialičanym abjomam kredytavańnia. Pry hetym z-za vysokich cen na navabudoŭli ŭ Minsku achvotniej stali kuplać panelki, vystaŭlenyja na druhasnym rynku.
«Tak ja adkryŭ dla siabie śviet žylla płoščaj u sto kvadrataŭ»
Raspracoŭščyk Ihnat (imia źmieniena, 13 hadoŭ u IT) nabyŭ sioleta kvateru ŭ centry Minska:
— Hetaj zimoj ja sutyknuŭsia z pytańniem z šerahu «prablem pieršaha śvietu»: treba było kudyści inviestavać bolš za sto tysiač dalaraŭ, i suma z kožnym miesiacam praciahvała raści. Paśla doŭhaha i ŭvažlivaha vyvučeńnia dastupnych aktyvaŭ ja vyrašyŭ, što akramia kupli žyłoj nieruchomaści asabliva varyjantaŭ i niama. Da taho ž baćki nastojliva padšturchoŭvali mianie da taho, kab ja ad ich narešcie źjechaŭ.
Usiu viasnu jany ładzili mnie ekskursii pa minskich budoŭlach. Ničoha nie padabałasia, dy i ŭ ich vačach asablivaha entuzijazmu ja nie bačyŭ: usio zdavałasia nieadekvatna darahim. Niešta zvaruchnułasia ŭnutry tolki pry ahladzie «Paŭnočnaha bieraha», ale tam byli pytańni z transpartnaj dastupnaściu.
Kali ŭsie ŭdzielniki pačali hublać vieru ŭ pośpiech pradpryjemstva, ja narešcie zdahadaŭsia pahladzieć na prablemu pad inšym vuhłom. Sprava ŭ tym, što nas cikavili kvatery ź dźviuma spalniami, da 70 kvadrataŭ. Takija prapanovy zabudoŭščykaŭ karystalisia popytam i dosyć chutka raźlatalisia, asabliva kali kvatery byli z dobrymi płaniroŭkami i ŭdała raźmieščany. Ale varta mnie było adnojčy źjeździć pahladzieć na kvateru płoščaj 108 mietraŭ, jak mieniedžar zabudoŭščyka ad mianie niekalki tydniaŭ nie adstavała: nastojliva telefanavała, prapanoŭvała źnižku, rasterminoŭku i ŭsialak uhavorvała jašče raz padumać.
Tak ja adkryŭ dla siabie śviet žylla płoščaj u sto kvadrataŭ z koštam mienš za $1500 za mietr. Varyjantaŭ było nie prosta šmat, a vielmi šmat. Kali prystojnaja «dvuška» na druhasnym rynku pačynałasia ad dvuch tysiač za mietr, čatyrochpakajovyja addavali pa $1400. Pryčym hatovyja da pražyvańnia, chaj i z trochi sastarełym ramontam. Heta vyhladała jak jaŭnaja rynkavaja nieefiektyŭnaść, jakoj było hrech nie skarystacca.
Adzin varyjant spadabaŭsia asabliva. Centr, vulica Krapotkina, kłubny dom siaredziny nulavych z aharodžanaj terytoryjaj. Płošča bolš za sto mietraŭ. Abjava visieła ŭžo daloka nie pieršy miesiac, i pry ahladzie stała zrazumieła, čamu. Kvatera znachodziłasia ŭ ahidniejšym stanie, vielmi brudnaja, z pałamanaj meblaj.
Baćki pry ahladzie vielmi hučna ŭkazvali na prablemy, ale ŭžo ŭ mašynie pa darozie dadomu rezka źmianili ton. Daśviedčanym pohladam jany vyznačyli, što krytyčnych paškodžańniaŭ žyllo nie atrymała, usie klučavyja sistemy ŭ normie, špalery možna pierakleić za kapiejki, a meblu ŭ lubym vypadku daviadziecca mianiać. Santechnik, jaki pryjechaŭ z nami na paŭtorny ahlad, paćvierdziŭ usio skazanaje baćkami.
Ramont jašče ŭ pracesie, ale baćki mieli racyju: istotnych układańniaŭ kvatera nie patrabuje. Unitaz, jaki praciakaŭ, tata adramantavaŭ prosta ŭ dzień uhody. Usio abyšłosia prykładna ŭ $5000, ale žyllo źmianiłasia da niepaznavalnaści.
Navat z ulikam hetaha vyjšła mienš za paŭtary tysiačy za mietr. Usia historyja z kuplej ukłałasia ŭ niekalki miesiacaŭ: my pačali hladzieć varyjanty ŭ sakaviku, a ŭhodu zakryli ŭ siaredzinie lipienia. Zaraz, adkryvajučy anłajnier, baču, što takich cen u Minsku ŭžo niama. Dy i prapanova ŭ hetym siehmiencie skaraciłasia. Usie varyjanty, jakija ja sabie zachoŭvaŭ, da momantu kupli ŭžo syšli. Rynak adrehulavaŭ nieefiektyŭnaść, ale ja paśpieŭ joju skarystacca.
Dam niekalki parad tym, chto źbirajecca kuplać žyllo ŭ Minsku.
- Prosta zaraz rynak zanadta pierahrety. Jak inviestycyju ja b kuplu žylla dakładna nie razhladaŭ.
- Idealny varyjant dla kupli — trymać pad rukoj bujnuju sumu z mahčymaściu chutka dakredytavacca spažyvieckim kredytam, jaki ŭchvalajuć i vydajuć na praciahu niekalkich dzion. U takoj situacyi možna manitoryć rynak i znachodzić vyhadnyja varyjanty. Ja ŭžo dva razy tak rabiŭ.
- Nikoli, ni ŭ jakim razie, ni pry jakich umovach nie źviazvajciesia z ahienctvami. U našaj uhodzie z boku pradaŭca byŭ ahient. Nie chaču raskryvać usich detalaŭ, ale jon dapuściŭ davoli surjoznyja pamyłki. Pa maim dośviedzie, bolšaść ahientaŭ nahłucha niekampietentnyja. I navat kali ŭhoda idzie praz ahienctva, abaviazkova ŭsio pierapraviarajcie sami. Mianie heta niekalki razoŭ ratavała.
- Lubyja prahnozy ad «śpiecyjalistaŭ» pa rynku nieruchomaści, jak i pa lubym inšym rynku, majuć nulavuju kaštoŭnaść. Nichto nie viedaje, kudy pojduć ceny zaŭtra. Pra dasiahnieńnie miežaŭ rostu minskaj nieruchomaści ja čytaju ŭžo bolš za hod.
- Kali znachodziciesia ŭ šlubie — albo kuplajcie kvateru papałam, albo zaklučajcie šlubny dahavor, albo afarmlajcie jaje na baćkoŭ. U budučyni heta dapamoža zaścierahčy siabie ad mnohich prablem.
- Kali ŭ nastupny raz na rynku nieruchomaści budzie zastoj i znoŭ u publičnym poli źjavicca ideja, byccam zdymać žyllo vyhadniej, čym im vałodać — hanicie hetuju ideju padalej. Hety čas jakraz naadvarot samy ŭdały dla vyhadnaj kupli.
«Heta zaraz najlepšy sposab kupli»
Frontend-raspracoŭščyk Artur kupiŭ sioleta dźvie kvatery ŭ Minsku:
— Adnu kupiŭ tamu, što vielmi dobry košt byŭ. A druhaja — heta jak nazapašvańnie, inviestycyja. Pieršuju ź ich zaraz zdaju. Druhaja pakul budujecca, što ź joj rabić — jašče nie vyrašyŭ.
Pieršaja kvatera znachodzicca na stancyi mietro «Uschod». U jaje, paŭtarusia, byŭ dobry košt — i dobraje raźmiaščeńnie. Heta dvuchpakajovaja kvatera płoščaj u 47 kv. m. Dla kupli braŭ kredyt pa sistemie budaŭničych źbieražeńniaŭ u «Biełarusbanku», pad staŭku refinansavańnia plus 1%. Liču, što heta zaraz lepšy sposab kupli. Tut pryjšłosia całkam zrabić ramont, źniać staryja padłohi, zalić ściažku. Ramont abyšoŭsia ŭ dadatkovyja $15 000. Na kuplu hetaj kvatery pa roznych pryčynach syšło kala šaści miesiacaŭ.
Druhuju buduju ŭ «Minsk-Śviecie». Pa joj prapanoŭvalisia dobryja ŭmovy: pieršapačatkovy ŭniosak 20% i rasterminoŭka na čatyry hady. Jaje ŭdałosia kupić litaralna za paru dzion.
Niejkich asablivych ryzyk pry kupli žylla ŭ Biełarusi ja nie baču.
«Adrazu spadabaŭsia asabisty kabiniet z aknom — nie daviadziecca siadzieć, jak u padsobcy»
Kirył, Lead Test Automation Engineer. Nabyŭ sioleta kvateru ŭ «Zialonaj havani» (ŽK pad Minskam na miescy byłoha vajennaha palihona pamiž Kałodziščami i Traściancom):
— Faktaraŭ, jakija padšturchnuli mianie da kupli žylla zaraz, było niekalki. Pa-pieršaje, heta mahčymaść palepšyć svaje žyllovyja ŭmovy (ja pradaŭ staruju kvateru pierad kuplaj novaj). Pa-druhoje, nadakučyła haradskaja duchata, «čałaviejniki» i ahulnaje atačeńnie ŭ žyłych rajonach. Niemałavažnuju rolu adyhraŭ i finansavy bok: dobry košt udałosia atrymać i pry prodažy, i pry kupli. Na rynku znajšoŭsia vydatny varyjant, jaki mianie zadavoliŭ.
Kvateru ja kupiŭ u «Zialonaj havani». Plusy hetaj łakacyi — pryroda, jakasnaja zabudova, biaśpieka i peŭnyja čakańni ad metavaj aŭdytoryi, na jakuju raźličany rajon (heta značyć ad budučych susiedziaŭ). A jašče dyzajn. Vy zrazumiejecie, pra što ja, kali bačyli dyzajn damoŭ u «Minsk-Śviecie». Hetyja ŭvachodnyja hrupy i inšaje — prosta treš. Kali vychodziš sa svajoj kvatery, a ŭ ciabie žoŭtyja dźviery, fijaletavyja ścieny i čornaja ŭ biełuju krapinku padłoha.
Što tyčycca paraŭnańnia z prapanovami inšych zabudoŭščykaŭ, to vyraznych alternatyŭ «Zialonaj havani» prosta nie było (pra «Minsk-Śviet» i jaho žycharoŭ mahu žartavać viečna).
Paśla pieršaha ž vizitu ŭ «Zialonuju havań» ja zrazumieŭ, što moj vybar — heta albo jana, albo ŭłasny dom za horadam. My abjeździli mnostva pryvatnych damoŭ, ale idealnyja varyjanty, jakija padpadali pad usie našy kryteryi pošuku, kaštavali nieprystojna doraha. A ŭ tym cenavym dyjapazonie, jaki nas zadavalniaŭ, zaŭsiody byli padvochi: składanaja daroha, drennyja kamunikacyi, vialikaja adlehłaść ad horada, niaŭdałaja płaniroŭka, prablemy z prylehłaj terytoryjaj. I samaje raspaŭsiudžanaje — heta adsutnaść aptavałakna, zvyčajna z abiacańniami što jano voś-voś budzie i apošniaj navinoj pra jaho prakładku ŭ padobnyja kutki ad 2021 hoda.
Paśla hetych biezpaśpiachovych pošukaŭ my adkłali ideju z domam na budučyniu. Chutčej za ŭsio, jaho daviadziecca ŭzvodzić z nula, šancy znajści idealny varyjant vielmi małyja. My znoŭ pajechali ŭ «Zialonuju havań», dzie ŭ vyniku naš idealny varyjant sam nas znajšoŭ. Syšlisia prosta ŭsie zorki: aptymalnyja baki śvietu, paviarchovaść i hetak dalej.
Płošča našaj kvatery 85 kv. m. Kančatkovy košt vyjšaŭ kala $119 000 + miesca dla parkoŭki pad padjezdam za $5000. Pa płaniroŭcy: na sajcie kvateru pazicyjanavali jak čatyrochpakajovuju, ale faktyčna jana moža traktavacca inakš. Mnie adrazu spadabaŭsia asabisty kabiniet z aknom — nie daviadziecca siadzieć, jak hul u padsobcy ci na dušnaj/chałodnaj łodžyi. Kupla była zroblena na ŭłasnyja srodki. Kvatera była biez azdableńnia, tak što ŭvieś ramont jašče napieradzie.
Pytańnie pra mahčymyja minusy kupli žylla ŭ Biełarusi pierada mnoj nie stajała. Dla adpačynku ad biełaruskich realij u maim «mieniu» jość zimoŭki za miežami krainy, i mnie hetaha całkam chapaje.
Uvieś praces pošuku žylla i kupli zaniaŭ kala hoda. Siudy ŭvajšoŭ i čas na prodaž pieršapačatkovaha žylla. Mienavita na pošuk novaj kvatery syšło 3‑4 miesiacy.
Ja nie dumaju, što mahu davać jakija-niebudź parady pra kuplu žylla. Usie ludzi roznyja, jak i fłamastary na smak. Ale ja liču, što lepš abychodzić bokam kuplu ŭ «Minsk-Śviecie» — kali, viadoma, vy znachodziciesia ŭ svaim rozumie. Zrešty, heta tyčycca i ŭsich astatnich «čałaviejnikaŭ».
Jašče chacieŭ by vykazacca pra ryełtaraŭ. Vy vielmi niepryjemnyja ludzi. Paśla publikacyi abjavy pra prodaž kvatery moj telefon uzarvaŭsia ad samych raznastajnych dakučlivych prapanoŭ. I heta nie spyniałasia až da samaha prodažu.
Ciapier čytajuć
«U vyniku jon skazaŭ mnie: «Chopić mianie šantažavać, ja chaču palubavacca hetymi drevami». Aksana Kołb raskazała, pra što razmaŭlała sa Statkievičam na miažy

Kamientary