Viasnoj 2025 hoda pa ŭsioj Biełarusi ŭźnik niedachop bulby ŭ kramach. Prablemu choć i nieachvotna, ale musili pryznavać i čynoŭniki navat samaha vysokaha ranhu. Adnak pry hetym toje, što pryčyna jaje — u chibach samoj sistemy haspadarańnia, rašuča admaŭlajecca. Ministerstva antymanapolnaha rehulavańnia i handlu ŭ svajoj spravazdačy pa vynikach pravierak taksama pierakładaje adkaznaść za deficyt na asobnych pastaŭščykoŭ.

MARH śćviardžaje, što choć na pieršy pohlad zdavałasia, nibyta prablema ŭ ahulnym niedachopie pradukcyi, ale nasamrečy zapasy bulby ŭ stabilizacyjnych fondach byli navat bolšymi za zapłanavany minimum. Heta nibyta paćvierdzili pravierki ministerstva.
Pryčynaj prablemy nazyvajucca parušeńni z boku niekatorych pastaŭščykoŭ. Tak, u mai 2025 hoda MARH zafiksavaŭ, što fiermierskaja haspadarka «Haryzont» z Mastoŭskaha rajona parušyła antymanapolnaje patrabavańnie Zakona ab handli, nie pastaviŭšy bulbu ŭ patrebnym abjomie handlovaj sietcy. Haspadarcy było vyniesiena pradpisańnie, jakoje jana vykanała.
Paźniej, u červieni i lipieni, byli zafiksavanyja jašče čatyry parušeńni:
- fiermierskaja haspadarka «Jabłynievy sad» (Homielskaja vobłaść) nie pastaviła jakasnuju bulbu ŭ sietku «Jeŭraopt», choć u dakumientach śćviardžała, što pradukcyja adpaviadaje standartam;
- RUP «Tałačynski kansiervavy zavod» (Viciebskaja vobłaść)nie vykanaŭ abaviazacielstvaŭ pierad «Dabranomam», adhružajučy bulbu inšym pakupnikam i ŭ svaju sietku;
- sialanskaja haspadarka Pakuša I.A. (Minskaja vobłaść) zamiest vykanańnia zajavak «Hipa» i «Biełmarkieta» adpuściła tolki 7,8% ad zapłanavanaha abjomu, a ŭ mai zusim spyniła pastaŭki, adnačasova pradajučy inšym;
- sialanska-fiermierskaja haspadarka «Žuraŭliny kryk» (Minskaja vobłaść) nie vykanała ci častkova vykanała zakazy «Santa Rytejła» i «Dabranoma».
MARH nakiravaŭ infarmacyjnyja listy ŭ adpaviednyja abłvykankamy, kab tyja pryniali miery.
Akramia hetaha, ministerstva pieraličvaje i inšyja parušeńni:
- u Mahiloŭskaj vobłaści try vytvorcy (SVK «Hihant», RUNP NAN, AAT «Spartak») nie pakazvali ceny ŭ transpartnych nakładnych, što parušaje pastanovu № 713 — za heta im vypisali štrafy na bolš čym 6 tysiač rubloŭ;
- u Minskaj vobłaści firma «DaraBudHandal» nie paznačała ceny i handlavała biez uniasieńnia danych u handlovy rejestr;
- TAA «EkaFrutŁend» u Minsku pradavała bulbu pa cenach, vyšejšych za dapuščalnyja.
Materyjały na hetyja arhanizacyi pieradali ŭ ekanamičnyja sudy Minska i Minskaj vobłaści.
Taksama indyvidualny pradprymalnik Mazur niezakonna vyvoziŭ bulbu bieź licenzii — jaho spravu razhladajuć pavodle administracyjnaha zakanadaŭstva.
Kab paźbiehnuć takich situacyj u budučyni, byli pryniatyja novyja dakumienty: ukaz Łukašenki №232 i pastanova Saŭmina №399, jakija vyznačajuć dakładnyja praviły i abaviazki pry pastaŭkach aharodninnaj pradukcyi sa stabfondaŭ. U vypadku ich parušeńnia praduhledžanaja administracyjnaja adkaznaść.
U Biełkaapsajuzie raskazali, jak zakuplajuć bulbu ad nasielnictva
Deputaty terminova adobryli štrafy za adsutnaść bulby ŭ kramach
«U palitycy była sprava». Łukašenka vyśvietliŭ, čamu biełarusam nie chapiła bulby
Łukašenka: Treba vyraścić stolki bulby, kab chapiła i nam, i Rasii. Treba dapamahčy bratam-rasijanam
Što z cenami i vybaram bulby ŭ susiednich Polščy i Litvie
Navukoŭcy Akademii navuk nazvali spraviadlivuju canu na biełaruskuju bulbu
Kamientary