Historyja44

Va Ušačach archieołahi znajšli ślady pasielišča X-XI stahodździaŭ

Padčas rucinnaha archieałahičnaha abśledavańnia pierad budaŭnictvam hazapravoda ŭ samym centry Ušačaŭ navukoŭcy ź Instytuta historyi NAN Biełarusi zrabili adkryćcio — znajšli ślady staražytnaha pasielišča, jakoje isnavała tut jašče ŭ X—XI stahodździach, piša «SB-Biełaruś siehodnia».

Miesca raźmiaščeńnia archieałahičnaha pomnika. Fota Marata Klimava

U centry rajcentra, za 300 mietraŭ ad rajvykankama padčas nazirańnia za zonaj pa prakładcy hazapravoda, jakoje robić UP «Połackhazbud», archieołahi vyjavili staražytnyja płasty, jakija adnosiacca jak minimum da X—XI stahodździaŭ, a ŭ ich znajšli frahmienty hančarnaj i lapnoj kieramiki i bronzavy nakaniečnik šyjnaj hryŭny.

Heta śviedčyć pra toje, što ŭ X-XI stahodździach tut užo było pasielišča, a značyć, hetaja znachodka dazvalaje pa-novamu hlanuć na historyju Ušač, adznačaje supracoŭnik Instytuta historyi NAN Biełarusi Marat Klimaŭ:

«Raniej ličyłasia, što Ušačy ŭpieršyniu zhadvajucca tolki ŭ XVI stahodździ ŭ składzie Połackaha vajavodstva. Ale ciapier akazałasia, što ludzi žyli tut na 500 hadoŭ raniej. Heta mianiaje ŭjaŭleńnie pra historyju zasialeńnia hetych ziamiel».

Fota Marata Klimava

Ušačy viadomyja archieałahičnymi raskopkami kurhanoŭ, a staražytnyja pasieliščy zastavalisia «za kadram». Ciapier staražytnaje pasielišča znajšli ŭ samich Ušačach.

Pra astatniaje možna mierkavać užo paśla hruntoŭnych archieałahičnych raskopak. Ale ci buduć jany, pytańnie zastajecca adkrytym, kaža Marat Klimaŭ:

«Pomnik historyi znachodzicca na miescy sučasnych aharodaŭ žycharoŭ rajcentra. Z-za hetaha, na žal, daśledavańnie moža sutyknucca ź ciažkaściami. Ale ŭžo dakładna možna skazać, što Ušačy na 500 hadoŭ starejšyja».

Kamientary4

  • amatar
    15.04.2025
    Da 10 stahodździa hetyja ziemli nie byli zasielenyja? Heta niejak źviazana ź ledavikom?
  • Tutejšy ahladalnik
    28.04.2025
    Istorija v každoj stranie-eto časť propahandy i patriotičieskoho vośpitanija,...no v diktatorskich stranach, Vt.č. našiej Biełarusi , istorija 100% iskažiena v uhodu rośsijskoho impierializma...da i vsie zabyli, čto na tierritorii vpłoť do 9 vieka proživali tutejšych bałtijskije plemiena: Litva, Dajnova, Jatviaź..usłovnoj stoliciej kotorych był horod Połotiesk, upominajuŝijsia v skandinavskich sahach s 5vieka, hdie opisana popytka Atiłły vziať niepristojnyje kamiennyje stieny Połotienca...5viek Panovie, Spadary!!! Dla koho i počiemu napisana istorija??!!!
  • Nu kaniešna
    28.04.2025
    Tut usio, što pačałosia nie z Łukašenki, nie z VOV, i nie z BSSR - usio pačynajecca stroha z Ch stahodździa. Biez słavian žyźń nie ta! A raniej tut žyli mamanty i abiźziany. Ech, ludzi nie vyłaziać z pazicyi paŭ-rakam.

Ciapier čytajuć

«Jana daŭnavata ŭ Biełarusi». Baćka Anžaliki Mielnikavaj pryznaŭsia, što jana žyvaja i zdarovaja113

«Jana daŭnavata ŭ Biełarusi». Baćka Anžaliki Mielnikavaj pryznaŭsia, što jana žyvaja i zdarovaja

Usie naviny →
Usie naviny

«Pałkoŭnik prynios mnie novyja krasoŭki». Valancin Stefanovič z «Viasny» raskazaŭ, jak ich rychtavali da vyzvaleńnia1

Pamior Čak Norys2

Łukašenka prakamientavaŭ vyzvaleńnie palitviaźniaŭ i los 235, što zastajucca ŭ krainie8

Pad Minskam častku pachavalni Radziviłaŭ vykarystoŭvajuć jak sklep dla bulby3

U Połacku źnieśli darevalucyjny dom śviatara, jaki byŭ pad achovaj na papiery

Ukrainski vajskoviec, jaki trapiŭ u pałon i byŭ pryznany miortvym, pryjšoŭ na ŭłasnuju mahiłu FOTAFAKT

Łukašenka raskazaŭ, što amierykancy dumajuć nad kuplaj Niežynskaha rudnika kalijnych solaŭ8

Łukašenka zajaviŭ, što Tramp jaho zaprasiŭ u Fłarydu7

U Kupiansku źniščyli ŭsiu hrupu rasijan, jakaja niekalki miesiacaŭ siadzieła ŭ razbomblenaj balnicy. Nie vyjšaŭ nichto4

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«Jana daŭnavata ŭ Biełarusi». Baćka Anžaliki Mielnikavaj pryznaŭsia, što jana žyvaja i zdarovaja113

«Jana daŭnavata ŭ Biełarusi». Baćka Anžaliki Mielnikavaj pryznaŭsia, što jana žyvaja i zdarovaja

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić