Niamiecki ekanamist, jaki paśpiachova pradkazaŭ troch apošnich čempijonaŭ śvietu pa futbole, zrabiŭ svaje staŭki na 2026
Joachim Klemient apublikavaŭ danyja svajho novaha daśledavańnia, jakoje hruntujecca na raspracavanaj im matematyčnaj madeli.

Kali padčas čempijanatu śvietu 2010 hoda ŭ Paŭdniovaj Afrycy vaśminoh Paul prasłaviŭsia tym, što pravilna pradkazaŭ usie vyniki matčaŭ zbornaj Hiermanii, to ciapier rolu samaha viadomaha futbolnaha pradkazalnika ŭziaŭ na siabie niamiecki ekanamist Joachim Klemient. Jak piša BBC, jaho statystyčnaja madel užo trojčy zapar biespamyłkova vyznačała budučaha čempijona śvietu — u 2014 hodzie heta była Hiermanija, u 2018‑m Francyja, a ŭ 2022‑m Arhiencina.
Sioleta madel Klemienta addała pieravahu Niderłandam. Kali niderłandskaja zbornaja sapraŭdy zavajuje tytuł, heta stanie čaćviortym zapar paśpiachovym prahnozam ekanamista.
Raspracavanaja im sistema nie tolki vyznačaje imaviernaha pieramožcu, ale i madeluje chod usiaho turniru.
Pavodle raźlikaŭ Klemienta, adnoj z hałoŭnych siensacyj moža stać pieramoha Japonii nad Brazilijaj u druhim raŭndzie płej-of. Na hetaj ža stadyi turniru, na jaho dumku, vybudzie i zbornaja Šatłandyi, jakaja sastupić Paŭdniovaj Karei.
Madel taksama prahnazuje vychad Anhlii ŭ paŭfinał. Adnak tam anhličanie mohuć sastupić Partuhalii, jakaja znoŭ pierakryje im šlach da finału — padobna da taho, jak heta adbyłosia na čempijanacie śvietu 2006 hoda.
Sam Klemient stavicca da svaich pośpiechaŭ značna bolš strymana, čym mnohija jaho prychilniki. Jon padkreślivaje, što pieršapačatkova stvaraŭ madel nie dla zarobku na staŭkach i nie dla taho, kab dakładna pradkazvać budučyniu. Naadvarot, jaho metaj było pakazać, nakolki samaŭpeŭnienymi časam byvajuć ekanamisty, kali sprabujuć prahnazavać padziei, na jakija ŭpłyvaje zanadta šmat vypadkovych faktaraŭ.
Paśla taho jak prahnoz na pieramohu Hiermanii ŭ 2014 hodzie spraŭdziŭsia, Klemient mierkavaŭ, što nastupnyja raźliki pakažuć vypadkovy charaktar hetaha pośpiechu. Ale madel znoŭ akazałasia pravilnaj u 2018 i 2022 hadach. U vyniku mnohija pačali ŭsprymać jaje amal jak biespamyłkovy instrumient.
Ad čaho zaležyć pieramoha?
Pry hetym ekanamist nahadvaje, što pośpiech nacyjanalnaj zbornaj sapraŭdy zaležyć ad šerahu faktaraŭ, jakija možna ŭličyć u raźlikach. Siarod ich — kolkaść nasielnictva krainy, uzrovień jaje ekanamičnaha raźvićcia, klimatyčnyja ŭmovy i pazicyja ŭ rejtynhu FIFA. Adnak hetyja pakazčyki, pavodle Klemienta, tłumačać tolki častku vyniku.
Nie mienš važnuju rolu adyhryvaje ŭdača. U matčach pamiž kamandami padobnaha ŭzroŭniu ŭsio moža vyrašyć forma hulcoŭ u kankretny dzień, sprečnaje sudziejskaje rašeńnie abo vypadkovy epizod — naprykład, ci trapić miač u štanhu, ci apyniecca ŭ sietcy varot. Takija momanty praktyčna niemahčyma pradbačyć zahadzia.
Siońnia Klemient žyvie i pracuje ŭ Vialikabrytanii, dzie zajmaje pasadu strateha ŭ inviestycyjnym banku Panmure Liberum. Jon pryznajecca, što napiaredadni kožnaha čempijanatu śvietu futbolnyja prahnozy stanoviacca dla jaho svojeasablivym adpačynkam ad asnoŭnaj pracy i mahčymaściu choć nienadoŭha adciahnucca ad mižnarodnych kryzisaŭ, vojnaŭ i inšych tryvožnych navin.
Razam z papularnaściu prahnozaŭ raście i adkaznaść. Pavodle słoŭ ekanamista, paśla publikacyi apošniaha prahnozu niekatoryja jaho kalehi navat pastavili hrošy na pieramohu Niderłandaŭ. Tamu jon žartuje, što kali niderłandcy vyleciać z turniru raniej času, to na nastupny dzień jamu, mahčyma, daviadziecca pracavać dystancyjna z domu.
Ciapier čytajuć
Palitviazień Kim Samusienka paraŭnaŭ śviet na momanty jaho pasadki i vyzvaleńnia: Usio niadrenna dla jeŭrapiejskaj cyvilizacyi, a značyć, i dla biełarusaŭ
Palitviazień Kim Samusienka paraŭnaŭ śviet na momanty jaho pasadki i vyzvaleńnia: Usio niadrenna dla jeŭrapiejskaj cyvilizacyi, a značyć, i dla biełarusaŭ
U dzień pačatku Pieciarburhskaha ekanamičnaha forumu USU nanieśli dziasiatak udaraŭ pa naftavym terminale ŭ porcie horada i bazie Bałtfłota ŭ Kranštacie
Kamientary
Heta mocnyja zbornyja. Majuć dobry skład vielmi mocnych hulcoŭ i mohuć pakazać dobruju hulniu. Jany pieravažna dobra i jarka pačynajuć, ale na doŭha, na vieś čempijanat ich, nažal, nie chapaje.
Chacia na hetym čiempijaniecie budzie inšy hrafik i sietka. Čempijanat projdzie pa novym praviłam i moža być ŭsiakaje. Kaniešnie šmat što vyrašyć fartuna ci pamyłka sudzi. Apošni raz kali ČS śvietu prymała ZŠA ŭ finale sustrelisia Italija i Brazilija. A ŭ 1/2 finała sansancyjna trapili Šviecyja i Bałharyja. Tady ČS hladzieŭ žadajučy pabačyć hulniu Maradony, ale nažal jen nie trapiŭ na ČS ŭ vyniku dopinh-skandału i Arhiencina dajšła tolki da 1/8 finału.