Jak z «Maršała Foša» vyvieli «Łored». Navukoviec raskazaŭ pra biełaruski vinahrad, prydatny dla vyrabu vina
Vierahodna, nieŭzabavie ŭ Biełarusi źjavicca suchi vinahradny napoj z ułasnaj syraviny. Nie «chatni» — z čarnapłodki, z palčatkaj na słoiku, a samy sapraŭdny, što nie sastupaje smakam i jakaściu tradycyjnym receptam, piša «Źviazda».

Prynamsi, pieršy ajčynny sort ciomna-siniaha vinahradu techničnaha pryznačeńnia «Łored» užo stvorany i pieradadzieny na dziaržsortavyprabavańnie.
Viadoma, paciapleńnie klimatu (samaje značnaje ŭ Biełarusi za apošnija 130 hadoŭ) u hetym pytańni — u dapamohu navukoŭcam. Ale ŭ pieršuju čarhu «Łored» — vynik dvuch dziesiacihodździaŭ karpatlivaj pracy i sučasnych mietadaŭ sielekcyi.
Naradžeńnie sortu
Vopyt stvareńnia ajčynnych stałovych sartoŭ vinahradu ŭ Biełarusi jość.
«U Dziaržaŭnym rejestry ich niekalki, u tym liku sumiesnaj rasijska-biełaruskaj sielekcyi: «Kosmas», «Kasmanaŭt», «Krasa Sieviera», «Krasunia», — pieraličvaje navukovy supracoŭnik adździeła sielekcyi pładovych kultur RUP «Instytut pładavodstva» Uładzimir Uścinaŭ.
Ajčynnych techničnych sartoŭ vinahradu, pryznačanych dla pierapracoŭki i vyrabu suchich stałovych napojaŭ, dahetul u Biełarusi nie było. «Łored» atrymany šlacham kłonavaj sielekcyi na asnovie znakamitaha staradaŭniaha sortu «Maršał Foš». Da niadaŭniaha času zadača atrymańnia ajčynnych sartoŭ vinahradu pierad sielekcyjanierami nie staviłasia, raskazvaje navukoviec. Kultura nie razhladałasia jak pramysłovaja — tolki ŭ farmacie amatarskaha vyroščvańnia.
«Siońnia ŭ sielekcyi vinahradu my robim upor na sarty techničnaha kirunku, prydatnyja dla pierapracoŭki na soki i mocnyja napoi, — kaža Uładzimir Uścinaŭ. — Na heta nas nacelvaje Akademija navuk».
Dva hady ŭ našaj krainie dziejničaje prahrama, što finansujecca za košt srodkaŭ respublikanskaha inavacyjnaha fondu, meta jakoj — stvaryć vysokaŭradžajnyja zimaŭstojlivyja techničnyja sarty, raspracavać pryjomy razmnažeńnia i vyroščvańnia vinahradu, prydatnaha dla vyrabu stałovych suchich napojaŭ. Ale sielekcyjny praces patrabuje bolš doŭhaha času, adznačaje surazmoŭca. Pieršy biełaruski techničny sort niekali pačaŭsia jak pošukavy ekśpierymient, jakich u Instytucie pładavodstva zakładvajecca šmat…
Darečy, «Łored» — heta abrevijatura, rasšyfroŭvajecca jana «Łojka Ramuald Eduardavič». Sort nazvany ŭ honar vydatnaha biełaruskaha sielekcyjaniera, doktara sielskahaspadarčych navuk, jaki ŭ svoj čas stajaŭ kala vytokaŭ sučasnaj sielekcyi vinahradu ŭ krainie.

Ad mary da mety
Naša kraina i siońnia — zona niepramysłovaha vyroščvańnia vinahradu: usio ž heta paŭdniovaja raślina, i biełaruski klimat dla jaje — surovy. Miaža paŭnočnaha amatarskaha vinahradarstva jašče 30 hadoŭ tamu prachodziła praz Mahiloŭ, Minsk i Hrodna, pierakreślivajučy krainu ŭpopierak: na poŭdzień ad jaje «soniečnuju łazu» vyraścić było možna, na poŭnač — nie, jak ni imknisia.
Siońnia vinahrad u našaj krainie raście va ŭsich abłaściach: spryjajuć i paciapleńnie, i sučasnyja ahratechničnyja pryjomy. Što tyčycca pramysłovych vinahradnikaŭ, to navukoŭcy pravodziać ich paŭnočnuju miažu jašče dalej na poŭdzień, pa 52-j paraleli — heta amal samy kraj Bieraściejščyny i Homielščyny.
Tym nie mienš, raźvićcio pramysłovaha vinahradarstva ŭ Biełarusi mahčymaje, pierakanany Uładzimir Uścinaŭ, jak i vinahradnaje vinarobstva z ułasnaj syraviny. Važna tolki zasiarodzicca na sartach rańniaha terminu paśpiavańnia, i, viadoma, nieabchodnyja sarty ŭłasnaj sielekcyi.
Idealnyja ŭmovy dla pramysłovaha vinahradarstva ŭ rehijonach, dzie suma aktyŭnych tempieratur z pačatku viehietacyi da zboru ŭradžaju pieravyšaje 3000 hradusaŭ, adznačaje jon. U našaj krainie, u rajonie Minska, hetaja suma tradycyjna składaje 2400 hradusaŭ. Choć u apošnija hady — stabilna vyšejšaja za 2,5 tys. hradusaŭ, a časam dasiahaje 2,7-2,8, kaža navukoviec.
«I hetyja «lišnija» 100—200 hradusaŭ dla vinahradu — niališnija», — padkreślivaje surazmoŭca.
Uvohule, achvotnyja vyraścić paŭnavažkija vinahradnyja hronki na biełaruskaj ziamli znachodzilisia zaŭsiody. Tak, pieršaja piśmovaja zhadka pra kulturu vinahradu na terytoryi sučasnaj Biełarusi adnosicca až da XI stahodździa: heta rasparadžeńnie jepiskapa ihumienu Turaŭskaha manastyra ab ukryćci vinahradnikaŭ na zimu.
Sprabavali vyroščvać vinahrad i Radziviły ŭ svaim majontku «Alba» niepadalok ad Niaśviža — pra heta zachavalisia źviestki ŭ adnoj z krynic 1767 hoda. Imknieńnie (z roznaj stupieńniu pośpiechu) raźbivać vinahradniki, zdajecca, było adnym z modnych dzivactvaŭ taho času: zachavalisia źviestki pra vinahradniki ŭ Iŭi, Pryłukach, Dokšyckim i Pastaŭskim rajonach, Słonimie, Maładziečnie, Kareličach…
Zastavaŭsia žadanaj metaj biełaruski vinahrad i ŭ XX stahodździ. Burnaje raźvićcio navuki tady dazvoliła damahčysia ŭ hetaj halinie peŭnych pośpiechaŭ. Tak, na Usiebiełaruskaj vystavie 1930 hoda byli prezientavanyja śpiełyja hronki vinahradu. Vyroščvali vinahrad u saŭhasach «Rudakova» Brahinskaha i «Vola» Vietkaŭskaha rajonaŭ, a taksama ŭ Horackaj sielskahaspadarčaj akademii. Navukovyja daśledavańni pa hetaj kultury byli raspačaty Akademijaj navuk BSSR tady ž, a pieršyja vyniki abahulnienyja pierad samaj vajnoj u knizie 1940 hoda «Raźviadzieńnie vinahradu va ŭmovach Biełarusi».
Nu, a pačatak XXI stahodździa, mahčyma, zastaniecca ŭ historyi biełaruskaha vinahradarstva jak važnaja viacha — źjaŭleńnie ŭłasnaj syraviny dla kłasičnaha vinarobstva.
«Na maciarynskija formy sortu «Maršał Foš» my źviarnuli ŭvahu daŭno, — adznačyŭ Uładzimir Mikałajevič. — Sort byŭ pryviezieny ŭ Biełaruś u 1998 hodzie, u 2014-m — uklučany ŭ Dziaržrejestr. Ale kožny stary sort schilny da vyradžeńnia: nazapašvajucca virusy i chvaroby, źnižajucca ŭradžajnaść i jakaść pładoŭ. Patrebnyja novyja pradukcyjnyja sarty sa stabilnaj vysokaj uradžajnaściu».
Pamiernyja charaktarystyki hronak u sorcie «Maršał Foš» — da 100 h (u techničnych sartoŭ naohuł hronki niebujnyja, tłumačyć navukoviec). U sorcie «Łored» biełaruskaj sielekcyi hronki pieravyšajuć 100 h, a asobnyja — dasiahajuć 200 h.

Nasyčany smak
Siońnia ŭ RUP «Instytut pładavodstva» ŭ Samachvałavičach sabranaja kalekcyja z 541 sortaŭzoru vinahradu sielekcyi 25 krain śvietu: praktyčna ŭsio z sartoŭ i hibrydaŭ hetaj kultury, što možna vyraścić na biełaruskaj ziamli. Heta i stałovyja sarty — dla spažyvańnia ŭ śviežym vyhladzie, i techničnyja, pryznačanyja mienavita dla vinarobstva.
Uładzimir Mikałajevič adznačaje, što choć pra husty nie spračajucca, sam jon navat prosta pa smakavych jakaściach addaje pieravahu mienavita techničnym sartam. U stałovaha vinahradu, viadoma, bujniejšyja jahady i bolš važkija hronki, ale smak, jak praviła, praściejšy. Techničnyja ž — adroźnivajucca składanym smakam z mnostvam «tonaŭ» i «padtonaŭ».
Darečy, smak sortu «Łored» — nasyčany jahadny, z «burhundskimi» notkami. Sok pryhoža afarbavany i vyznačajecca dosyć vysokaj cukrystaściu (23—26 Brx).
U Biełarusi pačnuć vypuskać suchija vinahradnyja viny sa svajoj syraviny
Ci praŭda, što vino biełaruskaha raźlivu — šmurdziak? «Dy što vy!» — kaža enołah
Biełaruś pačała pastaŭlać u Rasiju svaje viny z nazvami, jak u jeŭrapiejskich. Heta reekspart ci padrobka?
Pa ŭsioj Biełarusi stali mienš spažyvać pładova-jahadnych vinaŭ. Akramia adnaho rehijona
Kamientary
Z aronii (to-bok, z čarnapłodnych arabin) treba rabić vino na vinnych draždžach, pad hidrazatvoram, nie škadavać cukru i nie zabycca pamienšać kisłotnać vadoj. Paśla siami hod vytrymki arabinavyja rečyvy pačynajuć mianiacca (raspadacca, musić?), tady smak mianiajecca: źnikaje horyč, prajaŭlajecca smak čakalady, vino robicca padobnym da kahora, ale nie banalnaha, što štampujuć z kabierne-savińjon+mierło, a bolš vytančanaha, kupažyravanaha z dobraj častkaj bastardo abo sapieravi.
U mianie je likierny trunačak z aronii, jakomu ŭžo 10 hod. Ja raz na hod pakaštuju kropielku, kab pahladzieć, jak smak mianiajecca, i nie prapuścić čas, kali jano pačnie stareć, tady zakarkoŭvaju nanoŭ. Vinahradary mohuć parvacca, a takoha vina nie zrobiać.
Ź biełaje parečki možna rabić vino, padobnaje da vytrymanaha rkacyteli. Z ahresta zialonaha i žoŭtaha, kažuć, možna zrabić anałah luboha biełaha vina. Ja poki rabiŭ partviejn, chaču jašče pasprabavać na chieriesnych droždžach zrabić.
A samaje smačnaje, što piŭ - heta višniovaje, vytrymanaje 20 hod.
Smačna taksama z durnic, čyrvonych arabin, maliny. Z ažyny pasprabavaŭ zrabić, vielmi duchmianaje atrymałasia.
Na vinahradzi śviet klinam nie syšoŭsia.
Ot kali žadaju vinahradnaje vino, kuplaju ispanskaje abo partuhalskaje. Biełaruskaje - nie baču sensa.