Śviet44

Narviehija moža vydzielić miljardy jeŭra na padtrymku Ukrainy z najbujniejšaha ŭ śviecie suvierennaha fondu

Narviehija dahetul vydatkavała tolki 3,35 miljarda jeŭra na dapamohu Ukrainie, što značna mienš u paraŭnańni ź jaje skandynaŭskimi susiedziami — Danijaj i Šviecyjaj. Adnak situacyja moža źmianicca, piša Euractiv.com.

Narviežski piejzaž. Fota: freepik.com

Narviehija razhladaje mahčymaść vykarystańnia svajho suvierennaha fondu dla rezkaha pavieličeńnia padtrymki Ukrainy na fonie prykmiet asłableńnia vajskovaj padtrymki z boku ZŠA.

Hetaja kraina vałodaje najbujniejšym u śviecie suvierennym fondam pamieram u 1,7 tryljona jeŭra, uklučajučy acenačnyja 109 miljardaŭ jeŭra prybytkaŭ ad pavyšeńnia cen na haz u 2022 i 2023 hadach.

Da hetaha času Narviehija vydatkavała tolki 3,35 miljarda jeŭra na padtrymku Ukrainy — sumu, jakuju redaktary viadučych šviedskich i dackich haziet nazvali «haniebnaj» i «vartaj žalu». Pavodle tych ža danych, Danija vydzieliła 5,41 miljarda jeŭra, a Šviecyja — 8,05 miljarda.

«Narviehija — adna ź niamnohich krain, jakaja maje značnyja finansavyja resursy, i tamu my pavinny nieadkładna pamnožyć našu padtrymku Ukrainy», — zajaviła ŭ subotu lidarka apazicyjnaj Libieralnaj partyi Narviehii Hury Miełbi.

Byłaja kansiervatyŭnaja premjer-ministarka Narviehii Erna Sulbierh zajaviła, što padtrymka pavinna być pavialičanaja «značna» i «chutka».

«Urad moža z upeŭnienaściu mierkavać, što ŭ parłamiencie jość vola da vydzialeńnia dadatkovych srodkaŭ», — zajaviła jana.

Libieralnaja partyja i Sacyjalistyčnaja levaja partyja zaklikali da terminovaha pasiadžeńnia parłamienta, ale, jak stała viadoma Euractiv, jany ciapier čakajuć prapanovy ŭrada.

«Narviehija ŭvachodzić u lik najbujniejšych donaraŭ Ukrainy. My ŭžo abaviazalisia vydzielić jak minimum NOK 167 miljardaŭ kron (14,7 miljarda jeŭra) na padtrymku da 2030 hoda,» — paviedamiŭ Euractiv pres-sakratar Ministerstva zamiežnych spraŭ.

«My chutka pradstavim prapanovu ab pavieličeńni padtrymki Ukrainy dla parłamienta» — skazaŭ premjer-ministr krainy Jonas Har Ściore, jaki braŭ udzieł u niadaŭniaj sustrečy jeŭrapiejskich lidaraŭ u Łondanie.

Ideja bolš aktyŭnaha vykarystańnia fondu dla padtrymki Ukrainy i jeŭrapiejskich abarončych vydatkaŭ nabiraje papularnaść u Narviehii.

Adnoj z prapanoŭ źjaŭlajecca kanviersija prykładna €300 miljardaŭ z €450 miljardaŭ u likvidnych ablihacyjach fondu ŭ jeŭrapiejskija abarončyja ablihacyi z umovaj, što hrošy buduć vykarystoŭvacca vyklučna dla raźvićcia abarony Jeŭropy.

Z 2001 hoda Narviehija stroha prytrymlivajecca biudžetnaha praviła, jakoje dazvalaje vydatkoŭvać nie bolš za 4%, a potym 3% svajho suvierennaha fondu kožny hod. Praviła było ŭviedziena pry šyrokaj mižpartyjnaj padtrymcy tady, kali premjer-ministram krainy byŭ Jens Stołtenbierh, jaki ŭ 2014-2024 hadach zajmaŭ pasadu hienieralnaha sakratara NATA.

Ciapier Stołtenbierh zajmaje pasadu ministra finansaŭ Narviehii i jon papiaredziŭ adnosna niebiaśpieki parušeńnia biudžetnaha praviła. «Heta niebiaśpiečnaja ideja — parušać biudžetnaje praviła, kab vydzielić bolš hrošaj dla Ukrainy», — skazaŭ jon 7 lutaha.

Ministerstva zamiežnych spraŭ Narviehii admoviłasia dać dadatkovyja kamientary nakont taho, nakolki jano choča pavialičyć dapamohu, spasłaŭšysia na zajavu Ściore.

«Usie astatnija palityki, jakija my pravodzim, zasnavanyja na tym, što my svabodnaja i niezaležnaja kraina, i što ŭ nas jość funkcyjanujučy mižnarodny paradak,» — skazaŭ ministr zamiežnych spraŭ Eśpien Bart Ejde.

Kamientary4

  • Filipp
    03.03.2025
    Moža, heta kaniešnie dobra, ale lepiej "zaŭtra" vydzielić.
  • Hołobrod́ko
    03.03.2025
    Vydielatie!
  • Avstrijak
    03.03.2025
    A moža i nie vydzielić

Ciapier čytajuć

Ci mahčymy druhi Čarnobyl? I što ciapier robiać ludzi na toj AES? Navukoŭka adkazvaje na važnyja pytańni

Ci mahčymy druhi Čarnobyl? I što ciapier robiać ludzi na toj AES? Navukoŭka adkazvaje na važnyja pytańni

Usie naviny →
Usie naviny

«Vypadak adzin na miljon». U Dniapry ŭ akno kvatery ŭlacieŭ šachied, ale nie razarvaŭsia1

U Mali paŭstancy-tuarehi ŭziali pad kantrol ceły horad

Arnitołahi raźviančali stary jak śviet mif pra ziaziul4

U Biełastoku projdzie prezientacyja knihi «Historyja Biełarusi ad siaredziny XVIII stahodździa i da našaha času»1

Miełoni: Zachad pavinien patrabavać kroki napierad ad Pucina, a nie iści jamu nasustrač4

U Hrodnie znajšli maleńkuju dziaŭčynku, jakaja nie viedaje dzie žyvie5

Padletkam dazvolili pracavać traktarystami na vioscy4

U Biełarusi stvorać novy zabaŭlalny park z histaryčnaj tematykaj2

Skončyŭ žyćcio samahubstvam chłopiec z Maładziečna, jaki pierad viasiellem zrabiŭ svajoj niavieście tatuiroŭku, ad čaho jana pamierła20

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Ci mahčymy druhi Čarnobyl? I što ciapier robiać ludzi na toj AES? Navukoŭka adkazvaje na važnyja pytańni

Ci mahčymy druhi Čarnobyl? I što ciapier robiać ludzi na toj AES? Navukoŭka adkazvaje na važnyja pytańni

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić