Hramadstva44

Minčuki atrymali bałharskuju šenhienskuju vizu, ale za dzień da pajezdki jaje anulavali

U studzieni Maryna z mužam płanavali źjeździć u Jeŭropu. Pad pajezdku jany atrymali bałharskuju šenhienskuju vizu. I ŭsio išło pavodle płanu, adnak za dzień da vyjezdu im na poštu pryjšoŭ list z ambasady. U im paviedamlałasia, što ich vizy anulavanyja. Siamja miarkuje, što heta źviazana z admienaj broni hatela, piša «Lusterka».

Maryna (u metach biaśpieki imia surazmoŭcy źmieniena) z mužam ź Minska. U 2024 hodzie jany źviarnulisia da pasiarednika pa dapamohu ŭ afarmleńni šenhienskaj vizy. Jaje siamji treba było atrymać jak najchutčej, tamu ŭ firmie im prapanavali dva varyjanty.

Pieršy — źviarnucca ŭ konsulstva Ispanii. Ale, jak uspaminaje Maryna, dla hetaha spatrebiłasia b albo «paru tydniaŭ pačakać», albo samim źjeździć z dakumientami ŭ Maskvu. Druhi — padać dakumienty na bałharski šenhien u Miensku. Na im muž i žonka akurat i spynilisia.

«Bałhary tady davali vizy vielmi dobra, — uspaminaje surazmoŭca. — Admovaŭ praktyčna nie było».

Na padaču siamju zapisvała ahienctva. Jano ž apłačvała broń hatela ŭ Bałharyi. Apieracyju rabili z rasijskaha rachunku, praz što ŭ vizavym centry da pary ŭźnikli pytańni.

«Dla dokazu, što apłata sapraŭdy prajšła, u nas paprasili paćviardžeńnie z banka. My jaho dali, — praciahvaje Maryna. — Dziaŭčynki ŭziali dakumienty, ale papiaredzili: situacyja stromnaja, skažam tak. Heta značyć, na broni akcent byŭ zrobleny jašče tady».

Niahledziačy na heta, praź miesiac siamju čakali dobryja naviny: vizy im dali. Pryčym na toj termin, jaki jany prasili. Ahułam za pasłuhi pasiarednika razam z konsulskim zboram jany zapłacili 1000 rubloŭ.

Pajezdka była zapłanavanaja na studzień, z hetaha miesiaca šenhien i pačynaŭ dziejničać. Skarystacca ź jaho možna było na praciahu niekalkich miesiacaŭ.

«U śniežni znajomyja raskazali, što byli situacyi, kali ludzi pryjazdžali na miažu i ich razvaročvali. Kazali: «Vašy vizy anulavanyja». Ja napisała ŭ ahienctva, kab udakładnić, ci praŭda takoje zdarajecca? — uspaminaje minčanka. — Jany adkazali, što takoje sapraŭdy ciapier časam adbyvajecca. Skazali, kali adnosna nas vyrašyli pravieści pravierku i anulavać naš šenhien, to nam paviedamiać pa elektronnaj pošcie. Tamu paprasili abaviazkova praviarać mejł, a taksama papku «Spam» — hladzieć, ci nie prychodziŭ list».

«Miarkujem, jany praviarali, ci sapraŭdy my jedziem u ich krainu»

U studzieni 2025-ha, kali zdavałasia, što ŭsio dobra, para sapraŭdy atrymała list z konsulstva Bałharyi. Adbyłosia heta za dzień da taho, jak ich šenhien pačynaŭ dziejničać. U liście było adznačana, što ichnija vizy anulujucca, pakolki «nie było padadziena abhruntavańnie mety i ŭmoŭ mierkavanaha znachodžańnia», a taksama «jość abhruntavanyja sumnievy adnosna dakładnaści padadzienych paćviardžalnych dakumientaŭ abo dakładnaści ich kantaktaŭ». Na padstavie čaho konsulstva zrabiła takuju vysnovu, nie adznačajecca.

Maryna adrazu ž napisała ŭ ahienctva. Tam joj adkazali, što «Bałharyja stała vielmi staranna adsočvać mienavita metavaje vykarystańnie vizy», i zrabić z anulavańniem ničoha nielha.

«My pačali vyśviatlać u znajomych, u kaho jość viersii, čamu tak adbyłosia. Pakolki havorka idzie pra «metavaje vykarystańnie», miarkujem, jany praviarali, ci sapraŭdy my jedziem u ich krainu, — razvažaje surazmoŭca. — Nakolki pamiataju, šmat hadoŭ tamu ŭžo takoje było. Tady ad čałavieka patrabavałasia abaviazkova pierasiačy miažu krainy, čyj šenhien jon atrymaŭ, pažyć tam u hateli. Čuła, italjancy ciapier taksama pra heta papiaredžvajuć tych, chto ŭ ich atrymlivaŭ vizy».

Žančyna nie chavaje, što jany z mužam sapraŭdy nie źbiralisia ŭ Bałharyju. Siamja płanavała naviedać Čarnahoryju, kudy biełarusam viza nie patrebnaja. Adnak, kab lotać tudy z Polščy ci Litvy, patrabavałasia pierasiačy miažu ES, dla hetaha i patrebien byŭ šenhien. Tamu, kali ahienctva-pasiarednik prapanavała admianić broń hatela, para nie była suprać.

Kali dakładna pasiarednik heta zrabiŭ, Maryna nie viedaje. Miarkuje, što adrazu, jak tolki klijenty atrymali vizy.

«Padrabiaznaści ŭ ahienctva my nie ŭdakładniali, tamu što nam patrabavałasia terminova vyrašać pytańnie z pajezdkaj», — adznačaje surazmoŭca.

Jak u konsulstvie mahli daviedacca, što siamja nie źbirajecca ŭ Bałharyju? Adkazu na hetaje pytańnie biełaruska nie viedaje.

«Pakolki jechać my źbiralisia na mašynie, to padavali maršrut ruchu. U im byli paznačanyja harady, jakija źbiralisia prajazdžać. Dumaju, źviazacca z hatelami ŭ hetych haradach i spytać, ci braniravali my tam niešta, nie skłała b pracy, — dzielicca zdahadkami žančyna. — Mahčyma, ich naściarožyła, što pajezdka na nievialiki termin, a dabracca nam treba da Bałharyi».

Niahledziačy na składanuju situacyju, svaje płany pajechać u Jeŭropu siamja ŭsio ž taki ažyćciaviła. Praŭda, u Čarnahoryju jany lacieli ź pierasadkami. Choć nadzieja nie rabić taki kruh była.

Atrymaŭšy admovu ad konsulstva, Maryna ŭdakładniła ŭ ahienctva, ci zmohuć jany znoŭ padavacca na šenhien. Tam adkazali, što tak. Na ich dumku, samy chutki varyjant — zapisacca ŭ Maskvie na ispanskuju vizu.

«Na ich dumku, heta b zaniało aryjencirovačna paŭtara miesiaca, — kaža surazmoŭca. — Potym my vyrašyli prakansultavacca jašče z adnoj śpiecyjalistkaj, jakaja zajmajecca vizami. Jaje mierkavańnie: «Pakul navat nie suńciesia. Vy 100 pracentaŭ stracicie čas, luboje pasolstva vam admović». Adzinaje vyklučeńnie jana rabiła dla Hiermanii, ale papiaredziła, što čakać pryjdziecca miesiacaŭ z 18».

Darečy, abmiarkoŭvajučy hetuju situacyju sa znajomymi, siamja vyśvietliła, što ŭ ich kole byli ludzi, jakija šmat hadoŭ tamu taksama sutykalisia z padobnymi situacyjami. Heta byli adzinkavyja vypadki.

«Znajomaja, jakaja niekalki hadoŭ tamu praz heta prachodziła, skazała, što paśla takoj historyi lepš padavacca choć by praz paŭhoda-hod i iści da italjancaŭ», — adznačaje Maryna.

Ci prasiła siamja, kab ahienctva-pasiarednik viarnuła im hrošy, bo vizy anulavali? Muž Maryny adkazvaje, što chaciełasia b, ale jany hetaha nie rabili.

«Pa-pieršaje, nie było času, patrabavałasia chutčej pajechać, — kaža mužčyna. — A pa-druhoje, faktyčna jany svaju pasłuhu vykanali, choć i drenna, niajakasna. Vyrašać pytańnie daviałosia b praz sud, a nie chaciełasia».

Kamientary4

  • Racyja
    24.01.2025
    Stolki hrošaj pras..li! Mahli b u biełaruski sanatoryj źjeździć. Usio adno ŭ Čarnahoryi ŭ studzieni nie leta.
  • Aby nie svoje
    24.01.2025
    Racyja, Ničieho vy ponimajetie. Ludi objezdili poł śvieta, popłavali v ślivach mnohich kurortnych pomojek, a čto u sosieda za zaborom tvoritsia, i kakaja tam riečka 150 mietrov ot doma tiečiet - absolutno do fonaria.
  • Noŭnejm
    24.01.2025
    "My pačali vyśviatlać u znajomych, u kaho jość viersii, čamu tak adbyłosia."
    Nie, nu vy surjozna?)

Ciapier čytajuć

Na abiedzie Łukašenki i Si Czińpina prysutničała i adzinaja dačka kitajskaha lidara11

Na abiedzie Łukašenki i Si Czińpina prysutničała i adzinaja dačka kitajskaha lidara

Usie naviny →
Usie naviny

«Pieten Nacyjanalnaha Adradžeńnia». Barkoŭski adkazaŭ Paźniaku ad imia «psieŭdaapazicyi»102

Byłoha milicyjaniera, jaki viarnuŭsia z Kienii i vioŭ błoh pra Afryku, asudzili za «raspalvańnie varožaści»1

Vypusknica, jakaja nabrała 400 bałaŭ pa CT u 2021-m, pierajechała ŭ Rasiju i nachvalvaje Maskvu22

Źjaviłasia novaje VIDEA śpiecapieracyi SBU «Pavucińnie»: z kamiery, zamacavanaj na samim dronie1

«My znoŭ sutykajemsia z manipulacyjami». Ukraincy adkazali na rasijskija abvinavačvańni ŭ zaciahvańni abmienu ciełami i pałonnymi

Biełaruskaja błohierka krykam i łajankaj rekłamuje brendy — zatoje źbiraje miljony prahladaŭ10

Rasijanie viazuć u Biełaruś tysiačy ciełaŭ zabitych vajskoŭcaŭ dla abmienu3

Na poli pad Barysavam zaŭvažyli pad sotniu busłoŭ VIDEA3

Astraviecki rajon abyšoŭ Minsk pa zarobkach

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Na abiedzie Łukašenki i Si Czińpina prysutničała i adzinaja dačka kitajskaha lidara11

Na abiedzie Łukašenki i Si Czińpina prysutničała i adzinaja dačka kitajskaha lidara

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić