Hramadstva44

Nastaŭnikaŭ prymušajuć paviedamlać, čym jany zaniatyja na «fortačkach» 

U niekatorych škołach uvodziać novuju inicyjatyvu — žurnały pieramiaščeńnia rabotnikaŭ. U ich abaviazvajuć adznačacca, kali ŭ volny čas pamiž urokami piedahohi pakidajuć navučalnuju ŭstanovu.

Ilustracyjny zdymak. Fota: «Naša Niva»

U redakcyju Tochka.by źviarnulisia nastaŭniki adnoj sa škoł u Minskaj vobłaści. Tam žurnał «fortačak» uviali ŭ kancy vieraśnia.

Faktyčna dla piedahohaŭ hety čas ličycca rabočym. Ale jany ździŭlajucca: čamu paŭstała nieabchodnaść strohaj spravazdačy? Ci pavinny nastaŭniki paviedamlać, čym zajmajucca pamiž zaniatkami?

Redakcyi Tochka.by pieradali dakumient sa škoły ŭ Słuckim rajonie.

Piedahohaŭ abaviazvajuć adznačycca ŭ žurnale pieramiaščeńnia, pakazaŭšy pryčynu adsutnaści: nadomnaje navučańnie z vučniem, supravadžeńnie navučencaŭ na ekskursiju, naviedvańnie siemjaŭ i hetak dalej.

Faktyčna padčas «fortačak» nastaŭnikaŭ prymušajuć zastavacca ŭ ścienach škoły, kali niama dadatkovaj nahruzki za jaje miežami.

Piedrabotniki da takich novaŭviadzieńniaŭ pastavilisia, miakka kažučy, admoŭna.

«U mianie jość niekalki «fortačak» na praciahu tydnia. Časam ja praviaraju sšytki, a byvaje, navat paśpiavaju źbiehać dadomu paabiedać abo adłučycca pa asabistych spravach. Z našaj vialikaj nahruzkaj, kali ŭžo i zdarajecca taki volny čas, čamu ja nie mahu pravieści jaho na svajo mierkavańnie, biez strohich abaviazkovych spravazdač?» — zadajecca pytańniem nastaŭnik.

Pra jakija-niebudź dyscyplinarnyja miery za admovu ad zapisu ŭ žurnale ruchaŭ nie viadoma. Inicyjatyva źjaviłasia niadaŭna, pakul praktyka jašče nie adpracavanaja.

Minadukacyi admaŭlaje rekamiendacyi

Tochka.by źviarnułasia ŭ Minadukacyi. Tam patłumačyli, što heta nie ich inicyjatyva.

«Rasparadžeńni (rekamiendacyi) Ministerstva adukacyi pa pytańni zapisu ŭ žurnale pieramiaščeńnia nastaŭnikaŭ z ukazańniem pryčyny ich adsutnaści, kali niama ŭrokaŭ, va ŭstanovy adukacyi nie nakiroŭvalisia», — adkazali ŭ viedamstvie.

Raskład zaniatkaŭ składajuć z ulikam sanitarna-epidemijałahičnych patrabavańniaŭ, jano zaćviardžajecca kiraŭnikom škoły. Jak adznačyli ŭ profilnym viedamstvie, u piedahohaŭ sapraŭdy časam moža być volny čas pamiž urokami.

Pry hetym u Minadukacyi padkreślili, što kantrol za vykanańniem nastaŭnikami svaich słužbovych abaviazkaŭ vykonvaje dyrektar škoły.

Kamientary4

  • Mizier
    04.10.2024
    Kriepostničiestvo vo vsiej krasie. Da jeŝio i płatiat mizier.
  • vavan
    04.10.2024
    mnie odnomu kažietsia čto učitiela eto ZaSŁUŽIŁI????
  • Spadar
    04.10.2024
    Pryvyčnaja sprava dla nastŭnika u jabaćkastanie --- padčas vybaraŭ uciakali praz fortačku i zaraz...;)))

Ciapier čytajuć

«Tolki try čałavieki buduć viedać pra vas. Samy pieršy čałaviek krainy». Źjavilisia zapisy razmoŭ špijonki Iny Kardaš z kurataram30

«Tolki try čałavieki buduć viedać pra vas. Samy pieršy čałaviek krainy». Źjavilisia zapisy razmoŭ špijonki Iny Kardaš z kurataram

Usie naviny →
Usie naviny

Na vyjeździe ź Minska pabudujuć aŭtavakzał13

«Hory vidavočna lišnija». Biełarusy acanili Brasłaŭ u špijonskim sieryjale «Poni»4

Łukašenka niezadavoleny raźvićciom adnosin z Kitajem15

Šviecyja źnižaje ŭzrost kryminalnaj adkaznaści da 13 hadoŭ20

Znojdzieny Bahdan Junčyk raskazaŭ, dzie chavaŭsia try dni13

Biełaruska stała italjanskaj kinazorkaj i adkryta vystupaje suprać dyktatury Łukašenki15

«Prosta lusterka». Biełarusy pakazali, u što pieratvaryŭ darohi cykłon ź ledzianym daždžom

Karajeŭ raskazaŭ, dzie ciapier pracujuć jaho syny5

U Lidskim rajonie ekipaž DAI padjechaŭ da mašyny, što mocna zachrasła ŭ sumiocie, i raskryŭ adrazu niekalki złačynstvaŭ

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«Tolki try čałavieki buduć viedać pra vas. Samy pieršy čałaviek krainy». Źjavilisia zapisy razmoŭ špijonki Iny Kardaš z kurataram30

«Tolki try čałavieki buduć viedać pra vas. Samy pieršy čałaviek krainy». Źjavilisia zapisy razmoŭ špijonki Iny Kardaš z kurataram

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić