Mierkavańni2626

«Na jaho žyćcio palujuć ahienty CRU, a jon hulaje pa Minsku, prosta sarvihałava»

Analityk Alaksandr Frydman iranizuje nad minskim žyćciom byłoha polskaha sudździ Tomaša Šmita, jaki ŭciok u Biełaruś.

Tomaš Šmit u biełaruskim kafe. Fota: jaho telehram-kanał

«Śmiełaść polskaha eks-sudździ Tomaša Šmita, jaki ŭciok z Polščy ŭ Biełaruś, miažuje z varjactvam.

Jaho žyćcio, jak padkreśliŭ Łukašenka, u niebiaśpiecy; za im (chutčej za ŭsio) palujuć ahienty CRU i MI-6, jakija, pa słovach Šmita, kirujuć Polščaj (dziŭna, što z pola zroku eks-sudździ pakul vyśliznuła hetak papularnaje siarod polskich kanśpirałohaŭ «suśvietnaje habrejstva»).

A što ž Šmit? Jon za niapoŭny tydzień nie tolki daskanała avałodaŭ naratyvami miascovaj prapahandy, ale i hulaje pa Minsku i ryzykuje… I ŭsio tolki dla taho, kab znajści polskija tavary i prademanstravać nieefiektyŭnaść zachodnich sankcyj.

I što tut skažaš? Nie (supier)ahient KDB, a prosta sarvihałava», — piša Frydman u svaim telehram-kanale.

Raniej u sacsietkach padmiačali, što niadaŭna stvorany kanał Šmita ŭ telehramie, vierahodna, viaduć rabotniki biełaruskich dziaržaŭnych ŚMI, bo ŭ dopisach pa-polsku sustrakajucca vyrazy, nie ŭłaścivyja hetaj movie. 

Aproč hetaha, u kanale ciapier reposty z prapahandysckich resursaŭ.

Kamientary26

  • Piton
    12.05.2024
    krajnije pravyje, Šmitd razhovarivał na polskom s roždienija, no eto jemu nie pomiešało stať jabaćkoj.. možiet vsie taki nie v movie dieło?
  • Jak jość
    12.05.2024
    Tak, prapahanda ciapier dobra padciare sraku hetym Šmitam. Biedałaha jašče nie razumieje, u va što ŭpeckaŭsia. Zabudź pra hodnaść nazaŭždy, tvajo imia tabie bolš nie naležyć, asoba stračana, i budučyni ŭ ciabie ŭžo niama, jak i sučasnaści, jość
    minułaje, ale j jano nie tvajo, minułaje tvajo ciapier tabie čužoje ...
  • Acab
    12.05.2024
    Piton, nia viedaju, dyj nia nadta istotna, pavodle jakoj prykmiety vy pazycyjanujecie levych-pravych, ale mova heta nia bolej jak instrument kamunikacyi, kali jaje nie palityzavać. Tut nie mahu z vami nie pahadzicca.
    Ale śled dadać, što ideja nacyi heta kalektyviskaja ideja, jakaja karenna supiarečyć idei sub jektnaści asoby.
    I kalektyvisty-nacyjanalisty admaŭlajuć indyvidam ŭ vybary instrumentu kamunikacyi pamiž saboj (chto suvoraj admaŭllaje, chto łahodniej), ćvierziačy što mova kamunikacyi maje detžrminavacca prynaležnaściu da taje ci inšaje nacyi, a nie asabistym vybaram

Ciapier čytajuć

«Nas u hrupie było 240. U pałonie — siamiora. Astatnija dvuchsotyja». Andrej ź Viciebska, toj samy čałaviek-adkryvačka staŭ adnym ź siami ščaśliŭcaŭ4

«Nas u hrupie było 240. U pałonie — siamiora. Astatnija dvuchsotyja». Andrej ź Viciebska, toj samy čałaviek-adkryvačka staŭ adnym ź siami ščaśliŭcaŭ

Usie naviny →
Usie naviny

«Hieahrafija ŭkrainskich dalokabojnych sankcyj pastajanna pašyrajecca». Zialenski prakamientavaŭ udar «Fłaminha» pa zavodzie, jaki vyrablaje «Arešniki»5

Biełarusa, jaki doŭhi čas žyŭ u Rasii i handlavaŭ zapčastkami, asudzili za «sadziejničańnie ekstremisckaj dziejnaści»

Na Niamizie abvaliłasia šklanaja ścienka prypynku1

Dzie ŭ Minsku možna kupacca i jakija ŭmovy na plažach2

Hihanckaja źmiajuka napałochała ludziej u Mazyry. Vyśvietliłasia, što jaje vyhulvaŭ 12‑hadovy chłopčyk2

Biełarusam za miažoj prapanujuć aformić pašpart RR i padzarabić — mutnaja schiema2

Piekła ŭ Jeŭropie: samy haračy červieński dzień u historyi ŭ Hiermanii i Vialikabrytanii, admienieny kancerty, kolkaść zahinułych raście17

Bielhija i Jehipiet vyjšli ŭ płej-of mundyjala

Sarvała dach? U Biełarusi pradajuć kabryjalet Mercedes 1995 hoda amal za $50 tysiač2

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«Nas u hrupie było 240. U pałonie — siamiora. Astatnija dvuchsotyja». Andrej ź Viciebska, toj samy čałaviek-adkryvačka staŭ adnym ź siami ščaśliŭcaŭ4

«Nas u hrupie było 240. U pałonie — siamiora. Astatnija dvuchsotyja». Andrej ź Viciebska, toj samy čałaviek-adkryvačka staŭ adnym ź siami ščaśliŭcaŭ

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić