Historyja88

«Takoha ŭzrostu znachodak, jakija znajšli na Miency, na terytoryi Uschodniaj Jeŭropy bolš niama» — dyrektar Instytuta historyi

Instytut historyi NAN Biełarusi padpisaŭ damovu ź Biełaruskim dziaržaŭnym technałahičnym univiersitetam, kab toj akazvaŭ dapamohu ŭ zachavańni draŭlanych kanstrukcyj, znojdzienych padčas raskopak na race Miency pad Minskam, paviedamiła ahienctva «Minsk-Naviny». Navošta heta treba, raskazaŭ dyrektar Instytuta historyi Vadzim Łakiza.

«Uzrost draŭlanych kanstrukcyj — kleciaŭ u asnovie vała staražytnaha haradzišča — vyznačany pa radyjevuhlarodnym datavańni i dendrachranałahičnych analizach. U ramkach padpisanaj damovy ab navukovym supracoŭnictvie my abmierkavali šlachi i rašeńni pa kansiervacyi i zachavańni dla naščadkaŭ hetych znachodak», — paviedamiŭ Łakiza.

Pavodle jaho, takich i takoha ŭzrostu znachodak, jakija znajšli ŭ archieałahičnym kompleksie ŭ vioscy Haradzišča Minskaha rajona, dzie, miarkujučy pa ŭsim, raźmiaščaŭsia staražytny Miensk, na terytoryi Uschodniaj Jeŭropy siońnia bolš niama.

Łakiza dadaŭ, što ŭ krasaviku płanujecca prystupić da čarhovaha etapu daśledavańniaŭ draŭlanych kleciaŭ, dubovych zrubaŭ. Jakraz ich kansiervacyja i budzie praviedziena pry dapamozie kaleh z BDTU. Pa słovach dyrektara Instytuta historyi, heta materyjalnaja spadčyna pralažała 1 tys. hadoŭ, i jašče, maŭlaŭ, na stolki ž jaje ŭdasca zachavać dla nastupnych pakaleńniaŭ dziakujučy sučasnym mietadam:

«Dumaju, jašče tysiaču hadoŭ pralažyć. I našy praprapraŭnuki z zadavalnieńniem naviedajuć archieałahičny kompleks na race Miency, pierakanajucca ŭ hłybini i ŭnikalnaści našaj historyi».

Pavodle słoŭ rektara BDTU Ihara Vojtava, jaki padpisaŭ damovu ad imia ŭniviersiteta, za amal stohadovuju historyju VNU jaho supracoŭniki napracavali šmat technałohij, źviazanych mienavita z zachavańniem dreva, jaho stanam. Va ŭniviersitecie jość ksiłateka, dzie sabranyja i sistematyzavanyja etałonnyja ŭzory draŭniny. Niekatorym ź ich užo niekalki miljonaŭ hadoŭ.

Što tyčyccva draŭlanych abjektaŭ na Miency, to jany taksama vielmi staryja, a zachavalisia ŭ tym liku nibyta i pa pryčynie dobraj hienietyki draŭniny.

Kamientary8

  • Aby lapnuć
    20.03.2024
    Jašče troški i jaŭropa budzie vyviedziena ź Mienki, praŭda, Łakiza?
  • Historyk
    20.03.2024
    Łakiza jašče toj kazačnik
  • Niejki siur
    20.03.2024
    Sudziačy pa fatazdymku vały Mienki buduć zrytyja, a potym na ich miejscy ŭźviaduć "rekanstrukcyju" ź pienabietona, płastyka i tratuarnaj plitki?

Ciapier čytajuć

Dyk usio ž ci biaśpiečny Telegram i dla jakich metaŭ biaśpiečny? Voś što jasna na siońnia11

Dyk usio ž ci biaśpiečny Telegram i dla jakich metaŭ biaśpiečny? Voś što jasna na siońnia

Usie naviny →
Usie naviny

Nie ihnarujcie hetyja źmieny skury — jany mohuć śviedčyć pra pačatak dyjabietu6

Pasoł Vienhryi pa-majstersku syhrała na arhanie ŭ kaściole ŭ Mahilovie3

Prezident Sierbii Vučyč upieršyniu z pačatku vajny naviedae Ukrainu1

Aŭtobus z 22 pasažyrami, mikraaŭtobus i lehkavy aŭtamabil patrapili ŭ DTZ na trasie M-1 u Baranavickim rajonie. Jość zahinuły1

Samy papularny tyktok-błohier u śviecie, jaki vyśmiejvaje biazhłuzdyja łajfchaki, vydvarany z ZŠA jak nielehał7

Nachabnyja źbiralniki hrošaj na prajezd u Minsku ŭžo prosiać pieravod na kartku2

U Mahilovie idzie śpiektakl 18+, jaki karystajecca šalonaj papularnaściu — hledačy pryjazdžajuć ź inšych haradoŭ10

Hruzija pastrožyć praviły znachodžańnia zamiežnikaŭ, ažno da vydvareńnia1

Kaho čaściej za ŭsio kusajuć kamary? Daviedalisia ŭ vučonaha1

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Dyk usio ž ci biaśpiečny Telegram i dla jakich metaŭ biaśpiečny? Voś što jasna na siońnia11

Dyk usio ž ci biaśpiečny Telegram i dla jakich metaŭ biaśpiečny? Voś što jasna na siońnia

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić