Historyja88

«Takoha ŭzrostu znachodak, jakija znajšli na Miency, na terytoryi Uschodniaj Jeŭropy bolš niama» — dyrektar Instytuta historyi

Instytut historyi NAN Biełarusi padpisaŭ damovu ź Biełaruskim dziaržaŭnym technałahičnym univiersitetam, kab toj akazvaŭ dapamohu ŭ zachavańni draŭlanych kanstrukcyj, znojdzienych padčas raskopak na race Miency pad Minskam, paviedamiła ahienctva «Minsk-Naviny». Navošta heta treba, raskazaŭ dyrektar Instytuta historyi Vadzim Łakiza.

«Uzrost draŭlanych kanstrukcyj — kleciaŭ u asnovie vała staražytnaha haradzišča — vyznačany pa radyjevuhlarodnym datavańni i dendrachranałahičnych analizach. U ramkach padpisanaj damovy ab navukovym supracoŭnictvie my abmierkavali šlachi i rašeńni pa kansiervacyi i zachavańni dla naščadkaŭ hetych znachodak», — paviedamiŭ Łakiza.

Pavodle jaho, takich i takoha ŭzrostu znachodak, jakija znajšli ŭ archieałahičnym kompleksie ŭ vioscy Haradzišča Minskaha rajona, dzie, miarkujučy pa ŭsim, raźmiaščaŭsia staražytny Miensk, na terytoryi Uschodniaj Jeŭropy siońnia bolš niama.

Łakiza dadaŭ, što ŭ krasaviku płanujecca prystupić da čarhovaha etapu daśledavańniaŭ draŭlanych kleciaŭ, dubovych zrubaŭ. Jakraz ich kansiervacyja i budzie praviedziena pry dapamozie kaleh z BDTU. Pa słovach dyrektara Instytuta historyi, heta materyjalnaja spadčyna pralažała 1 tys. hadoŭ, i jašče, maŭlaŭ, na stolki ž jaje ŭdasca zachavać dla nastupnych pakaleńniaŭ dziakujučy sučasnym mietadam:

«Dumaju, jašče tysiaču hadoŭ pralažyć. I našy praprapraŭnuki z zadavalnieńniem naviedajuć archieałahičny kompleks na race Miency, pierakanajucca ŭ hłybini i ŭnikalnaści našaj historyi».

Pavodle słoŭ rektara BDTU Ihara Vojtava, jaki padpisaŭ damovu ad imia ŭniviersiteta, za amal stohadovuju historyju VNU jaho supracoŭniki napracavali šmat technałohij, źviazanych mienavita z zachavańniem dreva, jaho stanam. Va ŭniviersitecie jość ksiłateka, dzie sabranyja i sistematyzavanyja etałonnyja ŭzory draŭniny. Niekatorym ź ich užo niekalki miljonaŭ hadoŭ.

Što tyčyccva draŭlanych abjektaŭ na Miency, to jany taksama vielmi staryja, a zachavalisia ŭ tym liku nibyta i pa pryčynie dobraj hienietyki draŭniny.

Kamientary8

  • Aby lapnuć
    20.03.2024
    Jašče troški i jaŭropa budzie vyviedziena ź Mienki, praŭda, Łakiza?
  • Historyk
    20.03.2024
    Łakiza jašče toj kazačnik
  • Niejki siur
    20.03.2024
    Sudziačy pa fatazdymku vały Mienki buduć zrytyja, a potym na ich miejscy ŭźviaduć "rekanstrukcyju" ź pienabietona, płastyka i tratuarnaj plitki?

Ciapier čytajuć

U Minsku pierasabrali Rakaŭskaje pradmieście. Tam užo hulajuć, fatahrafujucca i jaduć12

U Minsku pierasabrali Rakaŭskaje pradmieście. Tam užo hulajuć, fatahrafujucca i jaduć

Usie naviny →
Usie naviny

«Vy p**ary, u nas praterminoŭka». U Minsku biahučy radok na miasnoj kramie ŭzbuntavaŭsia VIDEA4

Letaś u Rasii zatrymali amal tysiaču čałaviek, jakich šukali ŭ Biełarusi1

U Arłoŭskaj vobłaści Rasii ruchnuŭ vajskovy viertalot, jaki palavaŭ na ŭkrainskija drony3

«Nie na tym baku čałaviečnaści». Nietańjachu abvinavaciŭ lidaraŭ Brytanii, Francyi i Kanady ŭ zaachvočvańni CHAMAS2

Kanstancin Mieładze abviaściŭ pra zakryćcio prajekta «VIA HRA»4

Rasijskija IT-asacyjacyi prosiać Pucina abaranić «Lestu» ad nacyjanalizacyi

Kachanak Anžaliki Mielnikavaj — ahient biełaruskich śpiecsłužbaŭ z pašpartam prykryćcia90

Na miažy Biełarusi i Ukrainy prachodzić najbujniejšy abmien pałonnymi ŭ farmacie 1000ch10009

«My ŭsie ruskija». Deputat Dziaržaŭnaj dumy zajaviŭ, što meta vajny — stvaryć adzinuju dziaržavu Rasii, Biełarusi i Ukrainy25

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

U Minsku pierasabrali Rakaŭskaje pradmieście. Tam užo hulajuć, fatahrafujucca i jaduć12

U Minsku pierasabrali Rakaŭskaje pradmieście. Tam užo hulajuć, fatahrafujucca i jaduć

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić