Śviet1010

U Litvie stvaryli pietycyju z prośbaj zabiaśpiečyć svabodu pieramiaščeńnia praź miažu ź Biełaruśsiu

Ciapierašnija mahčymaści pierasiačeńnia miažy Litvy i Biełarusi nielha nazvać svabodaj pieramiaščeńnia, heta katavańnie dla ludziej i stvareńnie surjoznych pieraškod, ličyć Eduardas Jonis, aŭtar pietycyi da Siejma i ŭrada Litvy. Dakumient apublikavany na sajcie peticijos.lt 19 sakavika.

Pamiežny pierachod Bieniakoni — Salečniki. Fota ilustracyjnaje

«Ministerstva nacyjanalnaj abarony, Dziaržaŭnaja pamiežnaja słužba i inšyja źviazanyja ź imi arhanizacyi, vykarystoŭvajučy palityčnuju kanjunkturu, sprabujuć spravicca sa svajoj niazdolnaściu kantralavać situacyju šlacham zakryćcia punktaŭ propusku, što niepasredna zakranaje intaresy ludziej, asabliva žycharoŭ pamiežža. Nie było nijakaha abmierkavańnia z hetaj hrupaj nasielnictva, vysłuchoŭvańnia prapanoŭ, pažadańniaŭ», — skazana ŭ tekście pietycyi.

Aŭtar prapanuje siem punktaŭ, na jakija musiać źviarnuć uvahu litoŭskija ŭłady dla palapšeńnia situacyi na miažy. Siarod ich zabieśpiačeńnie bieśpieraškodnaha ruchu praz astatnija punkty propusku, kab pierasiačeńnie miažy nie pieratvarałasia ŭ prynižeńnie čałaviečaj hodnaści i fizičnyja katavańni. Jon prapanuje maksimalny termin čakańnia — dźvie-try hadziny ŭ ekstranych vypadkach. Taksama stvaralnik pietycyi ličyć, što praces pierasiačeńnia miažy paskoryła b admiena čakańnia ŭ ahulnaj čarzie dla aŭtamabilaŭ u čyrvonym i zialonym kalidorach.

Akramia taho, prapanujecca dazvolić pierasiakać miažu na rovary i pieššu, arhanizavać «cyvilizavanyja zony čakańnia», «a nie pad daždžom kala šłahbauma». Prosić aŭtar arhanizavać taksama dastatkovuju kolkaść pasažyrskich aŭtobusaŭ i zabiaśpiečyć ich prajezd biez čerhaŭ. Jość taksama punkt z prapanovaj zvolnicca tym supracoŭnikam, jakija nie mohuć pracavać, nie parušajučy intaresaŭ i pravoŭ hramadzian.

Za sutki pietycyja sabrała bolš za 500 podpisaŭ.

Kamientary10

  • &
    21.03.2024
    Pietycyja nakavana na marhinez. Zaraz u susiedniaj krainie zusim supraćlehłyja nastroi adnosna i biełarusaŭ, i miažy i h.d. Ale kaniešnie toje što tvoryć zaraz ułada Litvy adnosna skazanaha ŭ petycyi heta sapraŭdy ździek i parušieńnie usich mahčymych DEMAKRATYČNYCH pravoŭ.
  • Halina
    21.03.2024
    Poddierživajem!
  • Lijetuvis
    21.03.2024
    Ja smotriu, mnohije nie ponimajut, počiemu Litva zakryvajet svoju hranicu. Možiet, napriahitieś i vspomnitie sobytija chotia by s avhusta 2020-ho.

Ciapier čytajuć

«Paŭstańnia takich pamieraŭ u Biełarusi nikoli nie było». Historyk raskazaŭ, čym unikalny 2020-ty i što my voźmiem ź jaho na budučyniu11

«Paŭstańnia takich pamieraŭ u Biełarusi nikoli nie było». Historyk raskazaŭ, čym unikalny 2020-ty i što my voźmiem ź jaho na budučyniu

Usie naviny →
Usie naviny

Na haryščy pad Stoŭbcami znajšli artefakty, jakija sialanie 60 hadoŭ tamu schavali ad savieckaj ułady1

Navukoŭcy zaniepakojenyja: zapasy presnaj vady na Ziamli skaračajucca, a ŭzrovień akijanu raście4

U Branskaj vobłaści USU padarvali most kala sutyku miežaŭ Biełarusi, Rasii i Ukrainy

Zachodnija śpiecsłužby fiksujuć źnižeńnie kolkaści rasijskich dyviersij u Jeŭropie1

Navukoŭcy znajšli niezvyčajnyja formy žyćcia ŭ samych hłybiniach akijana. Raniej dumali, što tam uvohule nichto nie žyvie

Drahičynskaja rajonka vypuściła kamplimientarnaje videa pra ŭparadkavańnie horada. U kamientarach raskryli i inšy bok1

«Pa zahadzie źvierchu, ale nie Papy». Ksiondz Uładzisłaŭ Zavalniuk upieršyniu publična raskazaŭ pra svajo zvalnieńnie

Stanisłava Hlińnik admoviłasia ad vice-śpikierstva ŭ Kaardynacyjnaj radzie5

U Minsku źbirajucca źnieści ciapličny kambinat i dvuchpaviarchovyja damy na Parnikovaj. Što płanujecca ŭzamien?4

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«Paŭstańnia takich pamieraŭ u Biełarusi nikoli nie było». Historyk raskazaŭ, čym unikalny 2020-ty i što my voźmiem ź jaho na budučyniu11

«Paŭstańnia takich pamieraŭ u Biełarusi nikoli nie było». Historyk raskazaŭ, čym unikalny 2020-ty i što my voźmiem ź jaho na budučyniu

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić