Śviet1010

U Litvie stvaryli pietycyju z prośbaj zabiaśpiečyć svabodu pieramiaščeńnia praź miažu ź Biełaruśsiu

Ciapierašnija mahčymaści pierasiačeńnia miažy Litvy i Biełarusi nielha nazvać svabodaj pieramiaščeńnia, heta katavańnie dla ludziej i stvareńnie surjoznych pieraškod, ličyć Eduardas Jonis, aŭtar pietycyi da Siejma i ŭrada Litvy. Dakumient apublikavany na sajcie peticijos.lt 19 sakavika.

Pamiežny pierachod Bieniakoni — Salečniki. Fota ilustracyjnaje

«Ministerstva nacyjanalnaj abarony, Dziaržaŭnaja pamiežnaja słužba i inšyja źviazanyja ź imi arhanizacyi, vykarystoŭvajučy palityčnuju kanjunkturu, sprabujuć spravicca sa svajoj niazdolnaściu kantralavać situacyju šlacham zakryćcia punktaŭ propusku, što niepasredna zakranaje intaresy ludziej, asabliva žycharoŭ pamiežža. Nie było nijakaha abmierkavańnia z hetaj hrupaj nasielnictva, vysłuchoŭvańnia prapanoŭ, pažadańniaŭ», — skazana ŭ tekście pietycyi.

Aŭtar prapanuje siem punktaŭ, na jakija musiać źviarnuć uvahu litoŭskija ŭłady dla palapšeńnia situacyi na miažy. Siarod ich zabieśpiačeńnie bieśpieraškodnaha ruchu praz astatnija punkty propusku, kab pierasiačeńnie miažy nie pieratvarałasia ŭ prynižeńnie čałaviečaj hodnaści i fizičnyja katavańni. Jon prapanuje maksimalny termin čakańnia — dźvie-try hadziny ŭ ekstranych vypadkach. Taksama stvaralnik pietycyi ličyć, što praces pierasiačeńnia miažy paskoryła b admiena čakańnia ŭ ahulnaj čarzie dla aŭtamabilaŭ u čyrvonym i zialonym kalidorach.

Akramia taho, prapanujecca dazvolić pierasiakać miažu na rovary i pieššu, arhanizavać «cyvilizavanyja zony čakańnia», «a nie pad daždžom kala šłahbauma». Prosić aŭtar arhanizavać taksama dastatkovuju kolkaść pasažyrskich aŭtobusaŭ i zabiaśpiečyć ich prajezd biez čerhaŭ. Jość taksama punkt z prapanovaj zvolnicca tym supracoŭnikam, jakija nie mohuć pracavać, nie parušajučy intaresaŭ i pravoŭ hramadzian.

Za sutki pietycyja sabrała bolš za 500 podpisaŭ.

Kamientary10

  • &
    21.03.2024
    Pietycyja nakavana na marhinez. Zaraz u susiedniaj krainie zusim supraćlehłyja nastroi adnosna i biełarusaŭ, i miažy i h.d. Ale kaniešnie toje što tvoryć zaraz ułada Litvy adnosna skazanaha ŭ petycyi heta sapraŭdy ździek i parušieńnie usich mahčymych DEMAKRATYČNYCH pravoŭ.
  • Halina
    21.03.2024
    Poddierživajem!
  • Lijetuvis
    21.03.2024
    Ja smotriu, mnohije nie ponimajut, počiemu Litva zakryvajet svoju hranicu. Možiet, napriahitieś i vspomnitie sobytija chotia by s avhusta 2020-ho.

Ciapier čytajuć

Dźmitryj z Alšan raskrytykavaŭ biarozaŭskuju tušonku. U adkaz jamu mnohaje patłumačyli11

Dźmitryj z Alšan raskrytykavaŭ biarozaŭskuju tušonku. U adkaz jamu mnohaje patłumačyli

Usie naviny →
Usie naviny

Biełaruska pakazała, kolki zekanomiła, admoviŭšysia ad kavy ŭ kaviarni11

U Kramli zajavili pra stratu instrumientaŭ dla prapahandy za miažoj paśla błakiroŭki Telegram5

Usie havorać pra pahrozu ultrapravych u Jeŭropie. A ciapier u nastup pajšli jašče i ultralevyja55

«Muravanku Chraptovičaŭ» znoŭ pradajuć ź vielizarnaj źnižkaj, usiaho za 90 rubloŭ2

Źjavilisia spadarožnikavyja zdymki z nastupstvami ŭdaru rakiet pa branskim zavodzie mikraelektroniki — jon razburany1

Minski školnik praspaŭ prypynak. Ale kiroŭca aŭtobusa davioz jaho dadomu!4

Nazvany samyja ŭparadkavanyja miescy Biełarusi4

Dla realna topavych śpiecyjalistaŭ kaštoŭnaści važniejšyja za hrošy. Sprečka Pientahona i Anthropic pakazała, što ličycca z hetym davodzicca ŭsim5

Vyzvalenaja 13 śniežnia palitźniavolenaja nie viedała, što ciažarnaja: pra dzicia jana daviedałasia na piatym miesiacy7

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Dźmitryj z Alšan raskrytykavaŭ biarozaŭskuju tušonku. U adkaz jamu mnohaje patłumačyli11

Dźmitryj z Alšan raskrytykavaŭ biarozaŭskuju tušonku. U adkaz jamu mnohaje patłumačyli

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić