Ekanomika

Urad pierahledzić umovy dziaržpadtrymki pry budaŭnictvie žylla

U Biełarusi naśpieła nieabchodnaść źmianić padychody da zabieśpiačeńnia hramadzian žyllom. Ab hetym zajaviŭ premjer-ministr Biełarusi Raman Hałoŭčanka ŭ časie narady va ŭradzie.

 Hałoŭčanka kanstatuje, što tyja ŭmovy, jakija isnujuć dla budaŭnictva ź dziaržpadtrymkaj, ludziej nie zadavalniajuć. Sama narada, pavodle jaho słoŭ, źviazana z «peŭnymi ciažkaściami, jakija ŭźnikajuć u halinie budaŭnictva žylla ŭ krainie, asabliva ź dziaržpadtrymkaj». 

«I nie tamu, što my nie možam budavać bolš. Vidać, dziejnyja miechanizmy, jakija zabiaśpiečvajuć dziaržpadtrymku, pačynajuć stračvać aktualnaść», — skazaŭ Raman Hałoŭčanka. 

Heta akazvaje ŭpłyŭ na budaŭnictva.

«Pryčyna — pierš za ŭsio admova hramadzian, jakija majuć prava na dziaržpadtrymku, ad budaŭnictva. Nie tamu, što my jaje nie možam zabiaśpiečyć, — prosta ludzi admaŭlajucca na hetych umovach brać padtrymku. Pry hetym kolkaść ludziej, jakija stajać na ŭliku jak tyja, što majuć patrebu ŭ palapšeńni žyllovych umoŭ, niahledziačy na ​​toje, što tempy budaŭnictva žylla ź dziaržpadtrymkaj vielmi istotnyja, skaračajecca pavolnymi tempami», — dadaŭ jon. 

Adnačasova ŭ krainie, pavodle jaho słoŭ, raście kolkaść žadajučych pabudavać žyllo z maładych siemjaŭ, jakija znachodziacca na ŭliku, bieź dziaciej abo z adnym dziciem (a dziaržpadtrymka pradastaŭlajecca tolki siemjam, jakija majuć nie mienš jak dvuch dziaciej).

«Usie hetyja tendencyi i sacyjalnaja značnaść pytańnia śviedčać ab nieabchodnaści źmianieńnia padychodaŭ pa zabieśpiačeńniu hramadzian žyllom», — skazaŭ Hałoŭčanka.

Jakija źmieny adbuducca, pakul nieviadoma.

Zhodna ź Biełstatam, u studzieni-lutym 2024 hoda było ŭviedziena ŭ ekspłuatacyju 417, 1 tys. kv. m žylla ahulnaj płoščy, a žylla ź dziaržpadtrymkaj — 74, 4 tys. kv. m. Hetyja ličby značna mienšyja za minułahodnija. U studzieni-lutym 2023 hoda pabudavali 588,2 tys. kv. m žylla, dla hramadzian, jakija majuć patrebu ŭ palapšeńni žyllovych umoŭ, uviedziena ŭ ekspłuatacyju 253,1 tys. kv. m, z vykarystańniem dziaržaŭnaj padtrymki — 184,5 tys. kv. m.

Kamientary

Ciapier čytajuć

Što pościać biełaruskija sielebrycis, jakija apynulisia pad bombami i dronami ŭ krainach Bližniaha Uschodu4

Što pościać biełaruskija sielebrycis, jakija apynulisia pad bombami i dronami ŭ krainach Bližniaha Uschodu

Usie naviny →
Usie naviny

U Techasie mužčyna rasstralaŭ natoŭp kala bara. ŚMI źviazvajuć heta z amierykanskimi ŭdarami pa Iranie9

Režym Łukašenki časova stanie mienš ahresiŭnym da susiedziaŭ, ale stratehična budzie imknucca da avałodańnia atamnaj zbrojaj29

ZŠA paćvierdzili vykarystańnie stełs-bambardziroŭščykaŭ B-2 dla ŭdaraŭ pa Iranie. Jany vykanali biespasadačny pieralot praz pałovu śvietu z bazy ŭ Misury

ZŠA raspačali źniščeńnie iranskaha fłotu21

Navukoŭcy stvarajuć bakteryi, zdolnyja źjadać rakavyja puchliny znutry

Tramp abviaściŭ, što pahadziŭsia na pačatak pieramovaŭ ź Iranam4

Nietańjachu abviaściŭ ab eskałacyi apieracyi ŭ Iranie, kab «ścierci terarystyčny režym ź ziamli»6

«Žonka syšła — pierajšoŭ na piražki»: Pašynian paśla hučnaha razryvu ŭvarvaŭsia ŭ sacsietki z vuličnaj ježaj12

Iran atakavaŭ francuzskuju bazu ŭ Abu-Dabi — adna z rakiet upała za niekalki mietraŭ ad kruiznaha łajniera z turystami3

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Što pościać biełaruskija sielebrycis, jakija apynulisia pad bombami i dronami ŭ krainach Bližniaha Uschodu4

Što pościać biełaruskija sielebrycis, jakija apynulisia pad bombami i dronami ŭ krainach Bližniaha Uschodu

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić