Zdaroŭje33

Videakanfierencyi niehatyŭna adbivajucca na pracy mozha i serca, vočnyja zaniatki i sustrečy — nie

Vydańnie The Washington Post apisała novaje daśledavańnie, u jakim vyvučałasia mazhavaja i sardečnaja aktyŭnaść ludziej padčas videakanfierencyj. Voś, da jakich vysnoŭ pryjšli navukoŭcy.

Ilustracyjnaja vyjava. Fota: Alistair Berg / Getty Images

Novaje daśledavańnie, apublikavanaje ŭ časopisie Scientific Reports, pakazała, što pastajannyja i doŭhija videakanfierencyi ŭ Zoom, FaceTime, Microsoft Teams i inšych płatformach mohuć škodzić pracy mozha i serca čałavieka.

Jak heta vyznačałasia?

Navukoŭcy praanalizavali ŭpłyŭ tak zvanaj «stomlenaści ad zumaŭ» (stanu źniasileńnia paśla videazvankoŭ) na arhanizmy 35 studentaŭ adnaho z univiersitetaŭ Aŭstryi. Čalcy hrupy padzialilisia napałam i pa čarzie naviedvali to vočnyja, to dystancyjnyja zaniatki praciahłaściu 50 chvilin kožnaja.

U toj ža čas navukoŭcy praviarali stan studentaŭ pry dapamozie aparataŭ EEH (elektraencefałahramy) i EKH (elektrakardyjahramy) dla manitorynhu aktyŭnaści mozha i serca, a taksama ładzili apytanki nakont nastroju i stomlenaści ŭdzielnikaŭ hrupy.

«Metaj daśledavańnia byŭ pošuk fizičnych źmien, źviazanych sa stomlenaściu, uzbudžeńniem niervaŭ i mazhavych chvalaŭ, a taksama sa skaračeńniem sardečnaha rytmu ŭ studentaŭ. Vyniki analizu pakazali, što byli prykmietnyja adroźnieńni pamiž nastupstvami zaniatkaŭ užyvuju i anłajn. 

U anłajn-studentaŭ na praciahu lekcyi ŭvieś čas pavialičvałasia stomlenaść i sanlivaść, a ich mozh z usich sił napružvaŭsia, kab viarnuć kancentracyju. A studenty, jakija vučylisia ŭžyvuju, naadvarot, byli bolš žyvymi, aktyŭnymi i ščaślivymi. Prybory nie fiksavali nijakaha paharšeńnia ich stanu», — piša The Washington Post sa spasyłkaj na navukoŭcaŭ.

Tyja adznačyli, što z ulikam vynikaŭ analizu, videakanfierencyi karyśniej razhladać tolki ŭ jakaści dadatku da realnych sustreč, a nie ich poŭnaj zamieny. 

Taksama navukoŭcy zaklikali pravieści bolš maštabnaje daśledavańnie «stomlenaści ad zumaŭ» z bolšaj kolkaściu ŭdzielnikaŭ analizu.

Kamientary3

  • A. N.
    26.11.2023
    [Red. vydalena]
  • Piatruś
    27.11.2023
    Viedajem my hetych prapłačanych zachodnich navukoucau, za pačku dalarau zrobiać takija vyniki, jakich patrabuje "haspadar".

    Chto nia vieryć - pašukajcie pra toje, jak ExxonMobile kuplau navukoucau!

  • Maksim Dizajnier
    29.11.2023
    Vot, pamiarkounyja autisty, počitajtie, kakaja polza ot živoho obŝienija.

Ciapier čytajuć

«Pra sustreču Łuku zaŭsiody prasili pieradać Pucinu». Šuster raskazaŭ, jak Łukašenka prapanoŭvaŭ svaje pasłuhi amierykancam9

«Pra sustreču Łuku zaŭsiody prasili pieradać Pucinu». Šuster raskazaŭ, jak Łukašenka prapanoŭvaŭ svaje pasłuhi amierykancam

Usie naviny →
Usie naviny

U Rečycy hareŭ pryvatny siektar1

Maks Korž vystupić na stadyjonie ŭ Varšavie. Niekalki vulic pierakryjuć i źmieniać ruch transpartu 9 žniŭnia9

Hienpłan Minska buduć źmianiać. Haradžanie mohuć ahučyć prapanovy7

Cichanoŭskaja źviarnułasia da biełarusaŭ z nahody piataj hadaviny pratestaŭ24

U Minsku ŭzbrojenyja siłaviki zatrymali indyvidualnaha pradprymalnika1

«Bajsoł» vystavić na aŭkcyjon limitavanuju sieryju hadzińnikaŭ6

ChatGPT pradstaviŭ novuju madel GPT-5. Voś što ŭ joj novaha i što abiacajuć raspracoŭščyki2

Pamiatajecie fota z muskulistym biełarusam, jaki ŭ 2020-m išoŭ u sčepcy z amapaŭcam? Ciapier jon zdymajecca ŭ kino ŭ Anhlii2

Izrailskija ŭłady ŭchvalili płan Nietańjachu pa akupacyi horada Haza16

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«Pra sustreču Łuku zaŭsiody prasili pieradać Pucinu». Šuster raskazaŭ, jak Łukašenka prapanoŭvaŭ svaje pasłuhi amierykancam9

«Pra sustreču Łuku zaŭsiody prasili pieradać Pucinu». Šuster raskazaŭ, jak Łukašenka prapanoŭvaŭ svaje pasłuhi amierykancam

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić