Zdaroŭje33

Videakanfierencyi niehatyŭna adbivajucca na pracy mozha i serca, vočnyja zaniatki i sustrečy — nie

Vydańnie The Washington Post apisała novaje daśledavańnie, u jakim vyvučałasia mazhavaja i sardečnaja aktyŭnaść ludziej padčas videakanfierencyj. Voś, da jakich vysnoŭ pryjšli navukoŭcy.

Ilustracyjnaja vyjava. Fota: Alistair Berg / Getty Images

Novaje daśledavańnie, apublikavanaje ŭ časopisie Scientific Reports, pakazała, što pastajannyja i doŭhija videakanfierencyi ŭ Zoom, FaceTime, Microsoft Teams i inšych płatformach mohuć škodzić pracy mozha i serca čałavieka.

Jak heta vyznačałasia?

Navukoŭcy praanalizavali ŭpłyŭ tak zvanaj «stomlenaści ad zumaŭ» (stanu źniasileńnia paśla videazvankoŭ) na arhanizmy 35 studentaŭ adnaho z univiersitetaŭ Aŭstryi. Čalcy hrupy padzialilisia napałam i pa čarzie naviedvali to vočnyja, to dystancyjnyja zaniatki praciahłaściu 50 chvilin kožnaja.

U toj ža čas navukoŭcy praviarali stan studentaŭ pry dapamozie aparataŭ EEH (elektraencefałahramy) i EKH (elektrakardyjahramy) dla manitorynhu aktyŭnaści mozha i serca, a taksama ładzili apytanki nakont nastroju i stomlenaści ŭdzielnikaŭ hrupy.

«Metaj daśledavańnia byŭ pošuk fizičnych źmien, źviazanych sa stomlenaściu, uzbudžeńniem niervaŭ i mazhavych chvalaŭ, a taksama sa skaračeńniem sardečnaha rytmu ŭ studentaŭ. Vyniki analizu pakazali, što byli prykmietnyja adroźnieńni pamiž nastupstvami zaniatkaŭ užyvuju i anłajn. 

U anłajn-studentaŭ na praciahu lekcyi ŭvieś čas pavialičvałasia stomlenaść i sanlivaść, a ich mozh z usich sił napružvaŭsia, kab viarnuć kancentracyju. A studenty, jakija vučylisia ŭžyvuju, naadvarot, byli bolš žyvymi, aktyŭnymi i ščaślivymi. Prybory nie fiksavali nijakaha paharšeńnia ich stanu», — piša The Washington Post sa spasyłkaj na navukoŭcaŭ.

Tyja adznačyli, što z ulikam vynikaŭ analizu, videakanfierencyi karyśniej razhladać tolki ŭ jakaści dadatku da realnych sustreč, a nie ich poŭnaj zamieny. 

Taksama navukoŭcy zaklikali pravieści bolš maštabnaje daśledavańnie «stomlenaści ad zumaŭ» z bolšaj kolkaściu ŭdzielnikaŭ analizu.

Kamientary3

  • A. N.
    26.11.2023
    [Red. vydalena]
  • Piatruś
    27.11.2023
    Viedajem my hetych prapłačanych zachodnich navukoucau, za pačku dalarau zrobiać takija vyniki, jakich patrabuje "haspadar".

    Chto nia vieryć - pašukajcie pra toje, jak ExxonMobile kuplau navukoucau!

  • Maksim Dizajnier
    29.11.2023
    Vot, pamiarkounyja autisty, počitajtie, kakaja polza ot živoho obŝienija.

Ciapier čytajuć

Kaleśnikava: U 2020‑m ja zmahałasia nie suprać Łukašenki, a za ludziej, svabodu i svabodnyja vybary61

Kaleśnikava: U 2020‑m ja zmahałasia nie suprać Łukašenki, a za ludziej, svabodu i svabodnyja vybary

Usie naviny →
Usie naviny

«Padarunak» ad režymu da Dnia palitviaźniaŭ». Što viadoma pra masavyja pieratrusy ŭ svajakoŭ aktyvistaŭ

Palak chacieŭ trapić u Biełaruś, pieralezšy cieraz płot u Litvie3

Pientahon apublikavaŭ druhuju častku rassakrečanych materyjałaŭ pra NŁA4

U Rasii vinavaciać USU va ŭdary pa internacie z padletkami. Ukraincy admaŭlajuć4

U Hrodnie kačka vyvieła kačaniat na čaćviortym paviersie adnaho z damoŭ. Vyšynia akazałasia praźmiernaj1

Kala «Pieršaha nacyjanalnaha handlovaha doma» ŭ Minsku testujuć novyja śviatłafory FOTY2

U Rasii całkam zabaranili armianskuju minierałku «Džermuk»5

«Nakiravaŭ aŭtamabil u bok palicyjantaŭ». U polskaj prakuratury prakamientavali spravu sa stralboj pa biełarusie ŭ Polščy12

Usie biełaruskija banki pačnuć sačyć za miescaznachodžańniem klijentaŭ? Alfa-bank užo papiaredziŭ, admovicca niemahčyma20

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Kaleśnikava: U 2020‑m ja zmahałasia nie suprać Łukašenki, a za ludziej, svabodu i svabodnyja vybary61

Kaleśnikava: U 2020‑m ja zmahałasia nie suprać Łukašenki, a za ludziej, svabodu i svabodnyja vybary

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić