Zdaroŭje

Doktar raskazaŭ, ci daduć balničny biez tempieratury

Pacyjent, jaki adčuvaje niedamahańnie, i pry adsutnaści pavyšanaj tempieratury moža atrymać balničny, raspavioŭ hałoŭny doktar Bresckaj abłasnoj kliničnaj balnicy Alaksandr Karpicki, piša BiełTA.

Ilustracyjnaje fota «Naša Niva»

Jon paćvierdziŭ, što vonkavyja prykmiety — ślozaciačeńnie, zakładzienaść nosa, pačyrvanieńnie horła — źjaŭlajucca padstavaj dla taho, kab balničny byŭ vydadzieny navat u tym vypadku, kali ŭ pacyjenta niama pavyšanaj tempieratury. «Tempieratura — heta adzin ź simptomaŭ, jaki byvaje pry prastudnych, virusnych zachvorvańniach», — skazaŭ Alaksandr Karpicki.

Kamientujučy mierkavańnie ab tym, što rabotniku vydajuć balničny tolki pry najaŭnaści pavyšanaj tempieratury, jon zaŭvažyŭ, što nijakich instrukcyj dziejničać takim čynam u miedykaŭ niama.

«Pačynajučy sa studenckaj łavy i dalej padčas pracy nichto pra heta nie kaža. Mabyć, u narodzie isnuje takoje mierkavańnie», — zaŭvažyŭ jon.

Razam z tym, praciahnuŭ Alaksandr Karpicki, časam na pryjom da doktara prychodziać niesumlennyja pacyjenty, i heta taksama treba razumieć. Kali doktar bačyć, što pacyjent simuluje, jon spytaje ŭ jaho pra tempieraturu.

Pieršy namieśnik načalnika Hałoŭnaha ŭpraŭleńnia pa achovie zdaroŭja Minskaha abłvykankama Zinovij Hozman zaŭvažyŭ, što pry vydačy listkoŭ niepracazdolnaści situacyi razhladajucca indyvidualna.

«Listok niepracazdolnaści dajecca i pa kliničnych, i pa epidemijałahičnych pakazańniach», — adznačyŭ jon.

U takich vypadkach miedyki mohuć pacikavicca, kim pracuje pacyjent. Adna sprava, kali heta ajcišnik, jaki pracuje dystancyjna z domu, inšaja sprava — vychavalnik u dziciačym sadku, jakomu balničny, vidavočna, patrebny, kab vylečycca i nie zaražać u hety čas dziaciej.

«Kali pacyjent adčuvaje, što jon chvory, i jamu nie vydajuć listka niepracazdolnaści, čamu jon nie źviartajecca da zahadčyka adździaleńnia abo da načmieda palikliniki? — zadaŭsia pytańniem Zinovij Hozman. — U nas časta pacyjenty pišuć adrazu ŭ Ministerstva achovy zdaroŭja. A pytańnie vyrašajecca vielmi prosta. Zahadčyki adździaleńniem — heta najbolš kvalifikavanyja daktary, jakija vyrašajuć takija situacyi».

Pry niedamahańni z vysokaj tempieraturaj Ministerstva achovy zdaroŭja rekamienduje nie naviedvać ambułatorna-palikliničnuju słužbu, a vyklikać doktara na dom, pry vostrych vypadkach — chutkuju miedycynskuju dapamohu, dadaŭ namieśnik ministra achovy zdaroŭja, hałoŭny dziaržaŭny sanitarny doktar Biełarusi Alaksandr Tarasienka.

«Miedycynskaja dapamoha budzie akazana ŭsim», — skazaŭ jon.

Kamientary

Ciapier čytajuć

Maštabny zboj u troch biełaruskich bankach: z rachunkaŭ źnikajuć hrošy6

Maštabny zboj u troch biełaruskich bankach: z rachunkaŭ źnikajuć hrošy

Usie naviny →
Usie naviny

Biełarusam paabiacali pakazać pa telebačańni Lihu čempijonaŭ3

Sabalenka vyjšła ŭ paŭfinał Uimbłdona, ledź nie asaromiŭšysia ŭ matčy sa 104-j rakietkaj śvietu2

Bratu Ihara Łosika vynieśli prysud pa spravie «Biełaruskaha Hajuna»1

Sabalenka stanie druhoj u historyi tenisistkaj, jakaja nabrała bolš za 12 000 rejtynhavych bałaŭ5

Knyrovič raskazaŭ, čamu były dyrektar aršanskich zavodaŭ paśla vyzvaleńnia pajšoŭ vajavać za Rasiju, dzie i zahinuŭ12

Hiermanija zajaviła pra łaziernuju ataku Kitaja na jaje samalot u Čyrvonym mory1

Sto hadoŭ tamu śviatar-biełarus trapiŭ u Polšču pa abmienie palitviaźniami. Ciapier biełarusy adšukali jaho mahiłu2

«Cichanoŭski nam viarnuŭ samaje hałoŭnaje pytańnie». Pra što kaža Čały?42

Da 1 listapada štrafavać za parušeńnie novych pravił markiroŭki tavaraŭ nie buduć1

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Maštabny zboj u troch biełaruskich bankach: z rachunkaŭ źnikajuć hrošy6

Maštabny zboj u troch biełaruskich bankach: z rachunkaŭ źnikajuć hrošy

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić