Zdaroŭje

Doktar raskazaŭ, ci daduć balničny biez tempieratury

Pacyjent, jaki adčuvaje niedamahańnie, i pry adsutnaści pavyšanaj tempieratury moža atrymać balničny, raspavioŭ hałoŭny doktar Bresckaj abłasnoj kliničnaj balnicy Alaksandr Karpicki, piša BiełTA.

Ilustracyjnaje fota «Naša Niva»

Jon paćvierdziŭ, što vonkavyja prykmiety — ślozaciačeńnie, zakładzienaść nosa, pačyrvanieńnie horła — źjaŭlajucca padstavaj dla taho, kab balničny byŭ vydadzieny navat u tym vypadku, kali ŭ pacyjenta niama pavyšanaj tempieratury. «Tempieratura — heta adzin ź simptomaŭ, jaki byvaje pry prastudnych, virusnych zachvorvańniach», — skazaŭ Alaksandr Karpicki.

Kamientujučy mierkavańnie ab tym, što rabotniku vydajuć balničny tolki pry najaŭnaści pavyšanaj tempieratury, jon zaŭvažyŭ, što nijakich instrukcyj dziejničać takim čynam u miedykaŭ niama.

«Pačynajučy sa studenckaj łavy i dalej padčas pracy nichto pra heta nie kaža. Mabyć, u narodzie isnuje takoje mierkavańnie», — zaŭvažyŭ jon.

Razam z tym, praciahnuŭ Alaksandr Karpicki, časam na pryjom da doktara prychodziać niesumlennyja pacyjenty, i heta taksama treba razumieć. Kali doktar bačyć, što pacyjent simuluje, jon spytaje ŭ jaho pra tempieraturu.

Pieršy namieśnik načalnika Hałoŭnaha ŭpraŭleńnia pa achovie zdaroŭja Minskaha abłvykankama Zinovij Hozman zaŭvažyŭ, što pry vydačy listkoŭ niepracazdolnaści situacyi razhladajucca indyvidualna.

«Listok niepracazdolnaści dajecca i pa kliničnych, i pa epidemijałahičnych pakazańniach», — adznačyŭ jon.

U takich vypadkach miedyki mohuć pacikavicca, kim pracuje pacyjent. Adna sprava, kali heta ajcišnik, jaki pracuje dystancyjna z domu, inšaja sprava — vychavalnik u dziciačym sadku, jakomu balničny, vidavočna, patrebny, kab vylečycca i nie zaražać u hety čas dziaciej.

«Kali pacyjent adčuvaje, što jon chvory, i jamu nie vydajuć listka niepracazdolnaści, čamu jon nie źviartajecca da zahadčyka adździaleńnia abo da načmieda palikliniki? — zadaŭsia pytańniem Zinovij Hozman. — U nas časta pacyjenty pišuć adrazu ŭ Ministerstva achovy zdaroŭja. A pytańnie vyrašajecca vielmi prosta. Zahadčyki adździaleńniem — heta najbolš kvalifikavanyja daktary, jakija vyrašajuć takija situacyi».

Pry niedamahańni z vysokaj tempieraturaj Ministerstva achovy zdaroŭja rekamienduje nie naviedvać ambułatorna-palikliničnuju słužbu, a vyklikać doktara na dom, pry vostrych vypadkach — chutkuju miedycynskuju dapamohu, dadaŭ namieśnik ministra achovy zdaroŭja, hałoŭny dziaržaŭny sanitarny doktar Biełarusi Alaksandr Tarasienka.

«Miedycynskaja dapamoha budzie akazana ŭsim», — skazaŭ jon.

Kamientary

Ciapier čytajuć

Biełaruś admoviłasia časova adkryć punkt propusku «Bieniakoni»25

Biełaruś admoviłasia časova adkryć punkt propusku «Bieniakoni»

Usie naviny →
Usie naviny

U rasijskim Ił-76, jaki źbili ŭ Sudanie, byŭ biełarus

Dziciačy sad u Breście ŭsio ž budzie. Čynoŭniki kažuć, što pierakanali piensijanieraŭ4

Sioleta ź Biełarusi departavali bolš za 3,6 tysiačy zamiežnikaŭ1

U Mazyry mužčyna niekalki razoŭ udaryŭ nažom žonku, a potym kinuŭsia ź im na milicyjaniera1

Uspaminy Beły Šahał pakazvajuć niečakany Viciebsk. I raskryvajuć jašče adnu tajamnicu karcin Šahała8

Pamior fotažurnalist Jaŭhien Koktyš. Jon zdymaŭ Bykava i Mulavina

Pa viartańni z Polščy zatrymali zasnavalnika škoły muzyki Uładzimira Patapienku3

Ejsmant apraŭdvałasia, čamu Łukašenka praihnaruje čempijanat pa kołcy droŭ11

Domik u svaim lesie. Minčuk kupiŭ dabitaje saŭminaŭskaje lecišča i zrabiŭ tam hruntoŭny i stylny ramont6

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Biełaruś admoviłasia časova adkryć punkt propusku «Bieniakoni»25

Biełaruś admoviłasia časova adkryć punkt propusku «Bieniakoni»

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić