Ekanomika11

Žychary Bresckaj vobłaści zarablajuć na bruśnicach. Kolki?

Zarablać na bruśnicach stali žychary Hancavickaha i Łuninieckaha rajonaŭ. Mienavita ich ciapier možna sustreć na rynku ŭ Baranavičach ź lasnoj jahadaj. Pradajuć jaje pa canie ad 4 da 5 rubloŭ za litr, piša «Hancavicki čas».

Fota ilustracyjnaje

«Ja optam pradavała, dva viadry, kab nie stajać i paśpieć na dyziel. Dyk skinuła canu i addała pa 4 rubli za litr. Dzień pracy — i 96 rubloŭ u kišeni», — raskazała žycharka Hancavičaŭ, piensijanierka Volha Piatroŭna.

Jana skazała, što razam ź joj handlavała žančyna z Łuninieckaha rajona, jakaja padzialiłasia infarmacyjaj, što ŭ ich užo niekatoryja narychtoŭščyki pačali prymać bruśnicy koštam pa 2,5 rubla za kiłahram.

Paćvierdzić abo abvierhnuć hetuju infarmacyju nie atrymałasia. U jahadnych vajbier-čatach jość abjavy tolki pra zakupku malinaŭ, durnicaŭ, ažynaŭ, truskałak.

Zrešty, mahčyma, što masava narychtoŭščyki nie prymajuć bruśnic praz toje, što aficyjny siezon ich narychtoŭki pačniecca krychu paźniej. Tak, z aficyjna apublikavanaha na Nacyjanalnym pravavym internet-partale rašeńnia Bresckaha abłvykankama vynikaje, što źbirać bruśnicy ŭ 2023 hodzie ŭ paŭdniova-zachodnim rehijonie možna budzie tolki z 12 žniŭnia.

Adnak daśviedčanyja jahadniki śćviardžajuć, što ŭ asnoŭnym bruśnicy ŭžo saśpieli i hatovyja da ŭžyvańnia.

«Śpiakota jakaja stajała! Voś tamu jahada ŭ lesie ŭžo śpiełaja, čyrvonaja. Chto ž jaje niaśpiełuju brać budzie? Takuju nie pradasi, tolki darma jahadu papsuješ. I praca svaja marnaja», — skazała piensijanierka z Hancavičaŭ.

Čytajcie taksama:

U Biełarusi baraviki źbirajuć tysiačami. A pačym pradajuć hryby?

Čyrvonyja parečki — 50 kapiejek, ahurki — rubiel. Pačym u ludziej kuplajuć harodninu, jahady, lisički

Čarnic mała-mała

Kamientary1

  • panoŭ
    09.08.2023
    Eto za jahadA? Čamu nie jahadY?

Ciapier čytajuć

Alaksandr Łukašenka prakulhaŭ pa čyrvonaj darožcy na płoščy Ciańańmeń. Kola vykonvaŭ rolu achoŭnika10

Alaksandr Łukašenka prakulhaŭ pa čyrvonaj darožcy na płoščy Ciańańmeń. Kola vykonvaŭ rolu achoŭnika

Usie naviny →
Usie naviny

Žychar Kobryna staŭ fudbłohieram i zavajavaŭ tyktok svaim vyrazam tvaru i prostymi receptami1

«Kali navučymsia pavažać čužuju pracu?» U Minskaj vobłaści z pola skrali baniery zhuščonki, jakimi ŭpryhožvali rułony sałomy6

Alaksandr Vučyč vyklučyŭ Biełaruś sa składu Jeŭropy8

U Minsku zatapiła tramvajnyja rejki na praśpiekcie Mašerava

Baćka zabiŭ syna-hiejmiera padčas svarki z-za hulni ŭ «Tanki», i jamu amal ničoha za heta nie było2

Byłoj źniavolenaj pa spravie Tut.by, u jakoj na froncie va Ukrainie zahinuŭ syn, sabrali hrošy za ličanyja hadziny

«Jeŭraopt», «Chit!» i «Hrošyk» buduć pradavać «Svajo»11

Łukašenka abiacaje kitajcam pabudavać druhuju AES dla ich ciaplic, a zarablać na kvietkach i harodninie buduć Baskaŭ ź Ciacierynym15

Nestlé zvolniła svajho hienieralnaha dyrektara za raman z padnačalenaj10

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Alaksandr Łukašenka prakulhaŭ pa čyrvonaj darožcy na płoščy Ciańańmeń. Kola vykonvaŭ rolu achoŭnika10

Alaksandr Łukašenka prakulhaŭ pa čyrvonaj darožcy na płoščy Ciańańmeń. Kola vykonvaŭ rolu achoŭnika

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić