Śviet99

U Šviecyi prajšoŭ sud nad Hretaj Tunbierh. Prysud byŭ vielmi cikavy

Klimatyčnaja aktyvistka Hreta Tunbierh paŭstała ŭ paniadziełak pierad sudom pa abvinavačvańni ŭ niepadparadkavańni palicyi padčas pratestu na poŭdni Šviecyi ŭ minułym miesiacy, paviedamlaje AP.

Hreta Tunbierh. AP Photo / Lewis Joly, File

Tunbierh i inšyja aktyvisty byli zatrymanyja paśla taho, jak 19 červienia jany spynili ruch na naftavym terminale ŭ porcie Malmio.

Pavodle zajavy pres-sakratara šviedskaj prakuratury Aniki Kolin i zajavy prakuroraŭ, Tunbierh vystavili abvinavačvańni praz toje, što jana admoviłasia vykanać zahad palicyi pakinuć miesca pratestu padčas akcyi.

Prakuror Šarłota Atasen paviedamiła, što za złačynstva niepadparadkavańnia zvyčajna karajuć štrafami.

Tunbierh pryznała, što ŭdzielničała ŭ akcyi pratestu i nie vykanała zahadu palicyi, ale nie pryznała siabie vinavataj i zajaviła, što dziejničała ź nieabchodnaści.

«Maje dziejańni apraŭdanyja. Ja liču, što my znachodzimsia ŭ nadzvyčajnaj situacyi, jakaja pahražaje žyćciu, zdaroŭju i majomaści. Nieźličonaja kolkaść ludziej i supolnaściaŭ znachodziacca pad pahrozaj jak u karotkaterminovaj, tak i ŭ doŭhaterminovaj pierśpiektyvie», — zajaviła jana sudu.

Zrešty, sud abviaściŭ, što jana prysudžanaja da štodzionnaha štrafu za niepadparadkavańnie pravaachoŭnym orhanam. Havorka idzie pra 30 štodzionnych štrafaŭ pa 50 šviedskich kron (kala 4,50 jeŭra). Akramia taho, jana pavinna apłacić 1000 šviedskich kron (kala 87 jeŭra) u Fond dapamohi achviaram złačynstvaŭ.

Za miežami suda Hreta Tunbierh sustrełasia z presaj i nazvała prysud absurdnym.

«Absurdna, što tyja, chto dziejničaje ŭ adpaviednaści z navukaj, pavinny płacić za heta canu… Pakul pramysłovaść vykapniovaha paliva moža spalić našu sučasnaść i budučyniu», — zajaviła jana.

Hreta adznačyła, što budzie praciahvać svaje akcyi. Jana taksama zajaviła, što nie budzie padavać apielacyju na prysud.

Tunbierh natchniła hłabalny moładzievy ruch, jaki patrabuje ŭzmacnieńnia baraćby sa źmianieńniem klimatu, paśla taho, jak z 2018 hoda ładziła štotydniovyja akcyi pratestu pad ścienami šviedskaha parłamienta.

Razam ź joj buduć sudzić jašče troch čałaviek.

Kamientary9

  • Karłsan
    24.07.2023
    Mojša, idzi u s..ku.
  • hoblen
    24.07.2023
    I Hriettu v škołłu)
  • Jelena
    24.07.2023
    Soros opłatit.

Ciapier čytajuć

Biełaruski IT-miljarder Hurski: Maju pieršuju žonku zabiŭ hiembler2

Biełaruski IT-miljarder Hurski: Maju pieršuju žonku zabiŭ hiembler

Usie naviny →
Usie naviny

«Da našaj mašyny išła chutčej za milicyjantaŭ». Jak u Miadzielskim rajonie šukali źnikłuju 74-hadovuju žančynu2

Navukoŭcy vyśvietlili, jakija pradukty ŭ racyjonie žančyn siarednich hadoŭ pavyšajuć šancy na zdarovaje stareńnie

Piać hadoŭ tamu ŭ Hrodnie zatrymali Siarhieja Cichanoŭskaha6

«Moj termin paŭnamoctvaŭ padychodzić da kanca». Iłan Mask pakidaje administracyju Trampa4

U biełaruskich radzilniach biaruć u zakładniki niemaŭlat, jakich naradzili mihrantki, kab spahnać z baćkoŭ hrošy? Raźbirajemsia13

Miadźviedzieŭ raskazaŭ, kolki rasijan padpisali vajskovyja kantrakty, i mocna razyšoŭsia z Pucinym1

U Francyi dziciačy chirurh hvałciŭ pacyjentaŭ, kali jany byli pad narkozam5

Siłaviki pryjšli ŭ «Viačerni Babrujsk», «Babrujsk Info» i «Volnaje Hłybokaje»8

Žančyna paskardziłasia, što kiroŭca aŭtobusa nie adčyniŭ joj dźviery, choć jašče nie pajechaŭ. Ale ci abaviazany?2

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Biełaruski IT-miljarder Hurski: Maju pieršuju žonku zabiŭ hiembler2

Biełaruski IT-miljarder Hurski: Maju pieršuju žonku zabiŭ hiembler

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić