Mierkavańni55

Staś Karpaŭ: Biełaruś — idealny prykład taho, što zdarajecca z krainaj, dzie ruskim dajuć usio, čaho jany patrabujuć

«Biełaruś uzoru 2022 hoda varta źmiaścić pad šklany kaŭpak i adnieści ŭ muziej etałonaŭ», — piša Staś Karpaŭ u svaim fejsbuku.

Ułasna kažučy, Biełaruś uzoru 2022 hoda varta źmiaścić pad šklany kaŭpak i adnieści ŭ muziej etałonaŭ. A tam, u muziei, treba prylapić da kaŭpaka šyldačku z nadpisam: idealny prykład taho, što zdarajecca z krainaj, dzie ruskim dajuć usio, čaho jany patrabujuć.

«Nu i čaho?» — spytajecie mianie vy. Pytańniečka na miljončyk.

Kali b rasiejcy nasili ŭnutry siabie skryžal z padrabiaznym zapisam svaich patrabavańniaŭ — zdorava było b. Ale spytaj u ruskaha: čaho tabie niestaje ŭ ZŠA, ci tam u Hiermanii, dzie ty 20 hadoŭ jak žyvieš? Ci ŭ Aŭstralii, dzie ty nikoli nie pabyvaješ? I tabie adkažuć: «Ja, c***, russkij. I ja choču, čtoby oni poniali, čto ja ich, ***, v łužie, ***, utoplu jeśli oni, ***, nie pojmut, kto ja jesť i kto oni jesť, poniał?».

Adpaviedna, u luboj krainie śvietu, dzie ruskija patrabujuć pravoŭ, im nievynosna nie «biaspraŭje». Im nievynosna, što jany musiać žadańnie pakazać «kto ty s*** jesť» abhortvać u absalutna niaznačnyja dypłamatyčnyja farmuloŭki kštałtu svaich simvałaŭ viery typu savieckich sałdataŭ ci ruskich škoł pa dziesiać štuk na mietr.

Adpaviedna, hetaja členistanohaja ŭpartaść, ź jakoj naša «ŭłada» abhładvaje miahki žyvot najlepšaha, što jość u Biełarusi, hetaje niaspyńniaje aźviareńnie, — heta tak vyhladaje realizacyja pravoŭ ruskich ludziej.

Ździrać ź ciabie skuru pad rohat pra tvaju kulturnuju niepaŭnavartaść, pieramiašanuju z voplami pra no kenseł kałča (usie anhielskija słovy, jakija varta viedać ruskamu čałavieku).

Takim čynam, asablivy sadyzm «biełaruskaj ułady» vynikaje mienavita z frustracyi ruskaha čałavieka. Frustracyi ad taho, što im prychodzicca padbirać eŭfiemizmy i adšukvać pad svaim pancyram chrybiet, kab vyhnucca i nie skazać, što «my — ruskija». 

Kab nienavidzieć biełarusaŭ i rabić ź ich ruskich, nazyvajučy samich siabie nie ruskimi, a biełarusami. 

Źniščać biełaruskuju movu, klenučysia ŭ lubovi da biełaruskaj movy. 

Źniščać niezaležnaść, biaskonca raskazvajučy pra kaštoŭnaść niezaležnaści. 

Vyvučać sapraŭdnuju historyju biełarusaŭ, kab sprabavać jaje kalektyŭna zabyć. 

Prydumvać šmattomnyja adzinki makułatury, kab pasprabavać rastłumačyć, čamu kraina, jakaja zabivała biełarusaŭ stahodździami, — heta «sumiesnaja braterskaja historyja», a krainy, ź jakimi była sumiesnaja historyja, — heta kancentrat biaskoncaha pryhniotu, jaki treba previentyŭna źniščyć pad zavyvańnie ab žadańni miru i stabilnaści.

Biełaruś — heta kraina, dzie ruskija biezumoŭna damahlisia čaho chacieli — abjekta prynižeńnia i mahčymaści prynižeńnia.

Inakš kažučy — mahčymaści repraducyravać Rasiju praź fizičnaje pieramołvańnie niaruskaha. Tak što, naprykład, estoncam nie maje sensu vieści dysputy pra pierśpiektyvy raźvićcia jakoj-niebudź Narvy. Voś jana, pierśpiektyva.

Kamientary5

  • Skukotiŝaaa
    20.12.2022
    Inohda łučšie žievať, čiem stučať po "kłavie". Słabieńko i primitivnieńko. 
  • Ustavšij ot płochich novostiej
    20.12.2022
    Očień čiestno, očień točno i emocionalno.
    Pośle biełaruskoj riekonkisty, našiej nacionalnoj političieskoj prohrammoj možiet stať:
    Diekołonizacija.
    Dierusifikacija.
    Diesovietizacija.
    V samom širokom i hłubokom smyśle.
  • Juraś
    21.12.2022
    Skukotiŝaaa, ruski karabiel idzi...

Ciapier čytajuć

Łukašenka: Što tvorycca ŭ krainie, u nas usie hetuju huś kruciać25

Łukašenka: Što tvorycca ŭ krainie, u nas usie hetuju huś kruciać

Usie naviny →
Usie naviny

U Hrodnie znosili skład i abrynuli častku ściany na prajeznuju častku. Askiepki paškodzili aŭtamabil

«Nie zrazumieli, što heta biehaje». Na zapraŭcy znajšli kata, jaki byŭ uvieś u apiokach i zialoncy3

Rasijskija bieśpiłotniki atakavali handlovy centr u Sumach

Tramp zajaviŭ, što «Pucin choča zaklučyć ździełku»12

Ukraina abjaviła ŭ vyšuk «Ženiu z Homiela». Što pra jaho viadoma?1

Biełaruska Karyna Kazłoŭskaja zavajavała na čempijanacie Polščy pa stralbie z łuka siem załatych miedaloŭ. Bolš prosta nie było 8

Fiestyval «Tbilisoba» paśla siamihadovaha pierapynku viartajecca ŭ Minsk1

Aryna Sabalenka z nastupnaha tydnia ŭžo nie budzie pieršaj rakietkaj śvietu7

Samalot Zialenskaha, jaki vylataŭ z Małdovy ŭ Narviehiju, ledź nie trapiŭ pad udar drona2

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Łukašenka: Što tvorycca ŭ krainie, u nas usie hetuju huś kruciać25

Łukašenka: Što tvorycca ŭ krainie, u nas usie hetuju huś kruciać

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić