Hramadstva

«A ci jość jašče Biełaruś?» Post viadomaha žurnalista i pradprymalnika vyklikaŭ haračaje abmierkavańnie

Zasnavalnik partała «Pra biznes» Vital Valaniuk padzialiŭsia ŭ Fejsbuku razvažańniami pra situacyju ŭ krainie i adčuvańnie siabie ŭ joj. Mnohich jaho słovy začapili.

Vital Valaniuk. Fota: Fejsbuk

«Užo bolš za try miesiacy ja nie ŭ Biełarusi, — piša ŭ Fejsbuku miedyjamieniedžar. — Viadoma, sumuju pa rodnych i blizkich. Pa tych, kaho nie mahu pravieryć asabista. Ale dziŭnaje pačućcio: pa krainie nie. Zusim. I viartacca nie chočacca.

Tamu što ja nie viedaju, čym by ja zajmaŭsia siońnia ŭ RB. U mianie źnikła mahčymaść paŭnavartasna zajmacca tym, što ja stvaraŭ z kalehami apošnija hady. I akramia peŭnych abjektyŭnych abmiežavańniaŭ, ja taksama subjektyŭna nie vieru ŭ toje, što misija «raźvićcia pradprymalnictva» moža być realizavana ciapier u majoj rodnaj krainie.

Možna niejak sprabavać zajmacca vyžyvańniem, kožny dzień pieraadolvajučy ciažkaści nie taboj stvoranyja. Ale ŭ raźvićcio ja nie vieru. Akno mahčymaściaŭ, jakoje było ŭ Biełarusi ŭ 2014-2019, nahłucha začyniłasia. Zabietaniravana. Kali budzie nastupnaje i ci budzie, ščyra, nie viedaju. A psichatyp pradprymalnika, dyj luboha narmalnaha čałavieka taki, što jon fizična nie moža doŭha biez raźvićcia. Biez voknaŭ mahčymaściaŭ.

Niadaŭna ŭ adnoj dobraj dušeŭnaj kampanii, razvažali: a ci jość jašče Biełaruś? Nie viedaju.

Ale viedaju, što, jak minimum, možna pahladzieć na vopyt habrejaŭ, jakija žyli biez svajo krainy stahodździami. I dziakujučy svajoj enierhii, viedaŭ, pradprymalnaści prarastali ŭ lubym hramadstvie. Treba vučycca ŭ lepšych. I jak habrei, padtrymlivać netvork, suviazi adno z adnym. Asabliva ciapier.

Belarus is not just a country. It's a state of mind.

Budziem žyć. Budziem pradprymać. Budziem padtrymlivać suviazi».

Ludziam, jakija zastajucca ŭ krainie, hetyja słovy baluča adhuknulisia. 

«Tym, chto pračytaŭ hety post i žyvie ŭ krainie, jakoj pa vašym mierkavańni niama, možna sieści i pamierci», — prakamientavała adna z žančyn.

«Usie nie mohuć źjechać. Nie chočuć. Zastajucca. I ty trymaješsia za hetu mahčymaść zastacca, kolki možaš. My jość. My žyviom. U Biełarusi ŭsio jašče lepšyja zachady sonca i śvitanki, samyja dušeŭnyja ludzi, najlepšyja draniki. Nie treba nas voś tak vykidać sa svajho žyćcia», — byŭ inšy vodhuk.

Vital patłumačyŭ, što ŭ poście apisaŭ tolki svaje pieražyvańni i toje, što dla jaho Biełaruś ciapier — nie hieahrafičnaja kropka, a stan śviadomaści.

I mnohija pahadzilisia z hetym.

«Akno mahčymaściaŭ ciapier realizujecca pa stvareńni mocnaj dyjaspary, i heta dla Biełarusi taksama važny etap», — padzialiŭsia dumkami adzin ź biznesoŭcaŭ.

Kamientary

Ciapier čytajuć

Kiraŭnik Lidy zaklikaŭ siłavikoŭ nie spyniać palityčnych represij28

Kiraŭnik Lidy zaklikaŭ siłavikoŭ nie spyniać palityčnych represij

Usie naviny →
Usie naviny

Pad Minskam učora bačyli śmierč

Čas dla vialikaha nastupu Rasii: jakimi mohuć być «apošnija 50 dzion vajny»3

Aŭtobus Minsk — Vilnia źjechaŭ u kiuviet u Vałožynskim rajonie

Dla haradžan — pieramoha, dla viaskoŭcaŭ — trahiedyja. Što pakazała dziaržaŭnaje apytańnie pra Druhuju suśvietnuju vajnu24

Achova i dziasiatki ludziej u kamandzie: za što žyvie Ofis Cichanoŭskaj u Vilni?49

Užo ŭ adzinaccać hadoŭ? Va ŭsim śviecie ŭzrost pačatku pieršych miesiačnych praciahvaje maładzieć7

Źjaviłasia niečakanaja viersija pryčyny źniknieńnia Mielnikavaj, jakaja «šmat što tłumačyć»37

Šmatdzietnaja amierykanskaja siamja ŭciakła ŭ Rasiju ad «ŁHBT-prapahandy». Muž užo trapiŭ na vajnu18

«Takoha jašče nie było». Adbyłasia masiravanaja ataka na Kryvy Roh, Vińnicu, Charkaŭ3

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Kiraŭnik Lidy zaklikaŭ siłavikoŭ nie spyniać palityčnych represij28

Kiraŭnik Lidy zaklikaŭ siłavikoŭ nie spyniać palityčnych represij

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić