Hramadstva

«A ci jość jašče Biełaruś?» Post viadomaha žurnalista i pradprymalnika vyklikaŭ haračaje abmierkavańnie

Zasnavalnik partała «Pra biznes» Vital Valaniuk padzialiŭsia ŭ Fejsbuku razvažańniami pra situacyju ŭ krainie i adčuvańnie siabie ŭ joj. Mnohich jaho słovy začapili.

Vital Valaniuk. Fota: Fejsbuk

«Užo bolš za try miesiacy ja nie ŭ Biełarusi, — piša ŭ Fejsbuku miedyjamieniedžar. — Viadoma, sumuju pa rodnych i blizkich. Pa tych, kaho nie mahu pravieryć asabista. Ale dziŭnaje pačućcio: pa krainie nie. Zusim. I viartacca nie chočacca.

Tamu što ja nie viedaju, čym by ja zajmaŭsia siońnia ŭ RB. U mianie źnikła mahčymaść paŭnavartasna zajmacca tym, što ja stvaraŭ z kalehami apošnija hady. I akramia peŭnych abjektyŭnych abmiežavańniaŭ, ja taksama subjektyŭna nie vieru ŭ toje, što misija «raźvićcia pradprymalnictva» moža być realizavana ciapier u majoj rodnaj krainie.

Možna niejak sprabavać zajmacca vyžyvańniem, kožny dzień pieraadolvajučy ciažkaści nie taboj stvoranyja. Ale ŭ raźvićcio ja nie vieru. Akno mahčymaściaŭ, jakoje było ŭ Biełarusi ŭ 2014-2019, nahłucha začyniłasia. Zabietaniravana. Kali budzie nastupnaje i ci budzie, ščyra, nie viedaju. A psichatyp pradprymalnika, dyj luboha narmalnaha čałavieka taki, što jon fizična nie moža doŭha biez raźvićcia. Biez voknaŭ mahčymaściaŭ.

Niadaŭna ŭ adnoj dobraj dušeŭnaj kampanii, razvažali: a ci jość jašče Biełaruś? Nie viedaju.

Ale viedaju, što, jak minimum, možna pahladzieć na vopyt habrejaŭ, jakija žyli biez svajo krainy stahodździami. I dziakujučy svajoj enierhii, viedaŭ, pradprymalnaści prarastali ŭ lubym hramadstvie. Treba vučycca ŭ lepšych. I jak habrei, padtrymlivać netvork, suviazi adno z adnym. Asabliva ciapier.

Belarus is not just a country. It's a state of mind.

Budziem žyć. Budziem pradprymać. Budziem padtrymlivać suviazi».

Ludziam, jakija zastajucca ŭ krainie, hetyja słovy baluča adhuknulisia. 

«Tym, chto pračytaŭ hety post i žyvie ŭ krainie, jakoj pa vašym mierkavańni niama, možna sieści i pamierci», — prakamientavała adna z žančyn.

«Usie nie mohuć źjechać. Nie chočuć. Zastajucca. I ty trymaješsia za hetu mahčymaść zastacca, kolki možaš. My jość. My žyviom. U Biełarusi ŭsio jašče lepšyja zachady sonca i śvitanki, samyja dušeŭnyja ludzi, najlepšyja draniki. Nie treba nas voś tak vykidać sa svajho žyćcia», — byŭ inšy vodhuk.

Vital patłumačyŭ, što ŭ poście apisaŭ tolki svaje pieražyvańni i toje, što dla jaho Biełaruś ciapier — nie hieahrafičnaja kropka, a stan śviadomaści.

I mnohija pahadzilisia z hetym.

«Akno mahčymaściaŭ ciapier realizujecca pa stvareńni mocnaj dyjaspary, i heta dla Biełarusi taksama važny etap», — padzialiŭsia dumkami adzin ź biznesoŭcaŭ.

Kamientary

Ciapier čytajuć

Stała viadoma sutnaść spravy Softkłuba2

Stała viadoma sutnaść spravy Softkłuba

Usie naviny →
Usie naviny

Pahroza navisła nad Hulajpolem. Ci ŭdasca spynić rasijskaje nastupleńnie?19

«Adbyvajecca pastupovy adkat». Častka ŭkraincaŭ, jakija paśla vajny pierajšli na ŭkrainskuju movu, užo viarnulisia da ruskaj63

Błohier sprabavaŭ raspłacicca pamiatnaj banknotaj naminałam 80 rubloŭ. Ci atrymałasia?5

U Nalibockaj puščy pradajecca z aŭkcyjona stary młyn na bierazie raki

Kaścioły Biełarusi namalavali ŭ papularnym trendzie «viazanyja harady» FOTY3

Pradstaŭnik Trampa admoviŭsia ad sustrečy ź Zialenskim u Ankary, bo toj nie zhodny z prarasijskim mirnym płanam31

Ajcišnik naźbiraŭ da 28 hadoŭ $10 miljonaŭ. Choča pajści na piensiju, ale baicca, što nie chopić2

Słučaki aburajucca: škołu abharadzili tak, što dla pachodu ŭ kramu treba rabić ładnaha kruhala2

Lidarka «Sumlennych ludziej» Alena Žyvahłod atrymała prapanovu ruki i serca na bierazie Atłantyčnaha akijanu. Ale pabracca šlubam pakul nie moža41

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Stała viadoma sutnaść spravy Softkłuba2

Stała viadoma sutnaść spravy Softkłuba

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić