Mierkavańni

Ministr ekanomiki schłusiŭ — pra vajnu

Ministr ekanomiki raskazaŭ, jak jahonych prodkaŭ vyvozili ŭ Hiermaniju palicai z bčb-paviazkami. Ale takoha nie mahło być voś čamu.

Ministr ekanomiki Alaksandr Čarviakoŭ napiaredadni 9 Maja padzialiŭsia ź BiełTA historyjaj svaich prodkaŭ, dzie nie praminuŭ prypleści biełaruskuju simvoliku. Maŭlaŭ, jahonych adnaviaskoŭcaŭ vyvozili ŭ nacysckuju Hiermaniju palicai ź bieł-čyrvona-biełymi paviazkami.

Čarviakoŭ raskazaŭ litaralna nastupnaje:

«Siamja majoj babuli žyła ŭ siale pad Oršaj. Z prychodam akupantaŭ jany vymušany byli pierajechać u chleŭ-ziamlanku. A ich dom zaniaŭ niamiecki palavy doktar. Adnojčy jon papiaredziŭ, što budzie nalot.

Chutka pryjšli palicai z bčb-paviazkami, sabrali amal usich maładych ludziej i pavieźli ŭ Hiermaniju. Adtul nichto nie viarnuŭsia. Maja mama była starejšaj ź dziaciej u siamji. I kali b nie niamiecki lekar, jaje b taksama zabrali».

Na sumleńni dapamožnaj palicyi, jakaja kałabaravała ź niemcami, jak i anałahičnyja struktury ŭ inšych akupavanych krainach, sapraŭdy niamała hrachoŭ, ale palicyjanty nie nasili bieł-čyrvona-biełych paviazak, paviazki ŭ ich byli biełyja z nadpisam Polizei. 

Moža być, u viosku prychodzili nie palicyjanty, a niechta inšy z kałabaracyjanistaŭ? Ale nacyjanalnyja arhanizacyi, jakija vykarystoŭvali bieł-čyrvona-biełuju simvoliku, padčas niamieckaj akupacyi dziejničali nie va ŭsioj Biełarusi, a tolki na terytoryi Hienieralnaj akruhi Biełaruś.

Hetaja akruha składała adnosna nievialikuju častku ciapierašniaj Biełarusi, centralnuju i častku zachodniaj: Minščyna, Barysaŭščyna, Navahradčyna, Lidčyna, Dzisienščyna, Brasłaŭščyna. Astatnija ž terytoryi byli ŭ składzie niepasredna Rejcha (Hrodna i Vaŭkavysk), hienieralnaj akruhi Litva (Ašmianščyna), rejchskamisaryjata Ukraina (Paleśsie).

A ŭsia ŭschodniaja častka: bolšaja častka sučasnych Viciebščyny i Homielščyny, uschodniaja častka Minščyny, usia Mahiloŭščyna — byli častkaj zony armiejskaha tyłu hrupy armij «Centr», tam dziejničała niamieckaja vajskovaja administracyja. 

Pakolki Aršanski rajon — na samym uschodzie Biełarusi, to jon byŭ častkaj zony armiejskaha tyłu, a tam biełaruskija arhanizacyi nie dziejničali. I kali niedzie pad Minskam, Lidaj ci pad Baranavičami možna prynamsi dapuścić, što miascovyja sialanie niedzie bačyli padčas vajny bieł-čyrvona-biełuju simvoliku (choć jaŭna nie na paviazkach palicajaŭ), to dla ŭschodnich rehijonaŭ heta małavierahodna.

Ale akurat na chłuśni i hruntujecca ciapierašniaja režymnaja ideałohija, tamu ničoha dziŭnaha, što jana zaraziła i ministra takoj, zdavałasia b, deideałahizavanaj śfiery, jak ekanomika.

Kamientary

Ciapier čytajuć

Łukašenka kaža, što prapanoŭvaŭ Zachadu «pieradać niekalki tysiač» palitviaźniaŭ

Łukašenka kaža, što prapanoŭvaŭ Zachadu «pieradać niekalki tysiač» palitviaźniaŭ

Usie naviny →
Usie naviny

Čamadanava raskazała, što kateharyčna nielha abmiarkoŭvać na kuchniach28

«Bolš hladzicie biełaruskaje telebačańnie». Čynoŭnik ź Miniusta adkazaŭ na zakłapočanaść umovami ŭtrymańnia palitviaźniaŭ8

U Minsku za vyroščvańnie kanoplaŭ zatrymali ŭładalnika načnoha kłuba4

U kałonii adpravili tolki 27% karupcyjanieraŭ. A 67% adpuścili dadomu

Małdaŭski aliharch Płachatniuk pryjazdžaŭ u Maskvu i Minsk z čužym pašpartam

«Mnie pahražali rasstrełam». Jak pieraśledujuć biełarusaŭ pa «spravie dvarovych čataŭ»4

Keci Pery schadziła na spatkańnie z Džaścinam Trudo6

Bijatłanistka Łaŭra Dalmajer zahinuła ŭ harach Pakistana2

Danyja pakupnikoŭ upryhožańniaŭ Belaruskicry mahli trapić u ruki siłavikoŭ. HUBAZiK pahražaje kryminałkaj za novyja zakazy9

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Łukašenka kaža, što prapanoŭvaŭ Zachadu «pieradać niekalki tysiač» palitviaźniaŭ

Łukašenka kaža, što prapanoŭvaŭ Zachadu «pieradać niekalki tysiač» palitviaźniaŭ

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić