Mierkavańni3333

Cyhankoŭ: Nie padazravaŭ, što Babaryka źjaŭlajecca prychilnikam sacyjalizmu — mary siaredniaha čałavieka

Žurnalist Vital Cyhankoŭ padzialiŭsia ŭ fejsbuku razvahami pra adno ź dziŭnych, na jaho dumku, vykazvańniaŭ, jakoje dapuściŭ va ŭčarašnim intervju «Lusterku» były palitviazień Viktar Babaryka. 

Viktar Babaryka. Fota: lookby.media

Mianie davoli mocna ŭraziŭ adzin momant u intervju Viktara Babaryki «Zierkału».

«Jak ideja sacyjalizmu. Ideja sacyjalizmu słušnaja, ale [padčas] realizacyi jaje, na žal, kryviščy pralili vielmi šmat. Ale sama ideja dobraja».

Uch. Pryznajusia, niečakana. I nie tamu, što Babaryka — bankir. Ja jakraz praciŭnik hetaj tak lubimaj levymi «hrupavoj identyčnaści», kali ty čorny, mihrant, hiej, miljanier, habrej, žančyna i hetak dalej — to pavinien dumać mienavita tak, jak «pradpisana» dumać hetaj hrupie. Ja dapuskaju, što i bankir moža być ščyrym prychilnikam sacyjalizmu. Dapamahali ž balšavikam rasijskija kupcy i amierykanskija bankiry.

Ale słovy Babaryki prahučali dla mianie jak dyskusii ŭ siaredzinie 1980-ch, kali na chvali pierabudovy pačali ačyščać «śvietłaje imia» Lenina — maŭlaŭ, Stalin sapsavaŭ usio, a voś za Leninym byŭ by sapraŭdny sacyjalizm.

Mnie prosta cikava, dzie i kali adbyłasia «pravilnaja» realizacyja hetaj idei. Dzie i kali za sto dvaccać hadoŭ sproby realizacyi hetaj idei pryviali da čahości inšaha — akramia HUŁAHu, rasstrełaŭ, adbirańnia majomaści, deficytu, dehradacyi i žabractva.

I nie treba mnie lehiendy i mify pra sacyjalizm u sučasnaj Šviecyi: niama tam nijakaha sacyjalizmu, tam kolkaść miljarderaŭ na dušu nasielnictva adna z najvialikšych u śviecie. Tam sapraŭdy pačynali budavać elemienty sacyjalizmu ŭ 1970-ja, nacyjanalizavali vytvorčaści — ale chutka heta pryviało da zaniapadu i sami sacyjał-demakraty, jakija tady kiravali i pravodzili hetyja reformy, pryznali heta pamyłkaj.

Siońniašnija jeŭrapiejskija dziaržavy — heta, biezumoŭna, kapitalizm, tolki z mocnymi sacyjalnymi harantyjami (jakija, darečy, usio mienš vytrymlivajuć sutyknieńnie z realnaściu).

Pry hetym ja liču, što idei realnaha sacyjalizmu sapraŭdy viečnyja. Ideja roŭnaści vynikaŭ — niezaležna ad pracy, talentu i namahańniaŭ — zaŭsiody budzie papularnaj. Ideja zajzdraści da bolš udałych, paśpiachovych — zaŭsiody budzie papularnaj. Ideja «ŭziać usio i padzialić» — zaŭsiody budzie papularnaj.

Ale prablemka ŭ tym, što navat kali ŭsim dać biezumoŭny dachod (hrošy ni za što) — to atrymalniki nie buduć hetym zadavolenyja. Jany buduć aburacca, čamu im dali tolki 2 tysiačy jeŭra ŭ miesiac (prosta tak, biez umovaŭ), a inšyja majuć miljony. Bo ludzi, jakija majuć hrošy ni za što, i ničoha nie robiać — dehradujuć i razbeščvajucca. Niezaležna ad taho, ci heta biedniaki, ci heta arystakraty.

Ja nie vyklučaju, što ŭ najbližejšyja dziesiacihodździ jakaja-niebudź raźvitaja kraina (mahčyma, navat i ZŠA) mohuć pravalicca ŭ samy sapraŭdny sacyjalizm, kubinskaha i vieniesuelskaha raźlivu. Bo sacyjalizm — heta mara siaredniaha čałavieka. Ludziej, jakija vybirajuć roŭnaść zamiest svabody, stabilnaść zamiest raźvićcia, kalektyŭnaje zamiest indyvidualnaha, — takich zaŭsiody šmat.

Ja prosta nie padazravaŭ, što i Babaryka źjaŭlajecca prychilnikam hetaj «słušnaj idei».

Kamientary33

  • Racio
    26.02.2026
    A čto tut udivlaťsia? Babaryka kak i Aleksijevič - dieti sovka.
  • Mienia tierzajut smutnyje somnienija
    26.02.2026
    Čamu niemcy prapanavali pierajezd u Hiermaniju tolki Babaryku, a astatnim palitviaźniam- nie?
  • babrujčanin
    26.02.2026
    Mianie ni ździŭlajet
    Chodorkoŭski taksama za kratami źviarnułsia ci paviarnułsia da " sacyjalizma" ( jen ašukaniec ale ni durań Za kratami zrazumieł invistavać patrebna u adukacyi praśviaščeńnie kulturu achovu zdaroŭja patrebna " dzialicca" kab ni zhubić ŭsie
    Pamyłka stereacip Cyhankova jak i ŭsich tzv" pravakoŭ" heta saŭdepaŭskaje minułaje " radavaja traŭma"
    Roŭnaść ni admianiaje svabodu
    Roŭny dostup da adukacyi achovy zdaroŭja ..pierad zakonam ( ni zaležna jaki u ciabie advakat))))
    Stabilnaść pry kapitaliźmi stabilny razryŭ pamiž zvyjčanym čałaviekam i 1-3 % źvierchnuvaryšej
    Kallektyŭnaje indyvidualnaje )))
    Usimi hetymi " busami" padmanuli u 1917 i u 1991 ..sacyjaliźḿ kamuniźḿ kapitaliźḿ
    Konvierhiencyja prapanavał A Sacharaŭ u siaredzinie kancie 80ch
    convergere — sbližaťsia, schodiťsia) — političieskaja tieorija vtoroj połoviny XX vieka, sohłasno kotoroj SSSR postjepienno stanovitsia boleje libieralnym, a Zapad — boleje socialističieskim, v riezultatie čieho dołžna voźniknuť usriednionnaja socialno-ekonomičieskaja sistiema, sočietajuŝaja principy socializma i kapitalizma

Ciapier čytajuć

Pratasievič znoŭ ženicca — ciapier z tarołaham Nastaśsiaj, jakaja pracavała ŭ elitnym miedcentry «Miersi»

Pratasievič znoŭ ženicca — ciapier z tarołaham Nastaśsiaj, jakaja pracavała ŭ elitnym miedcentry «Miersi»

Usie naviny →
Usie naviny

Pucin na zakrytaj sustrečy z bujnymi biznesmienami prapanavaŭ im dobraachvotna prafinansavać vajnu z Ukrainaj8

U ZŠA źbirajucca vypuskać dalary z podpisam Trampa4

U Biełarusi bolš nie buduć prymać płatnikaŭ u mieduniviersitety. Što pra heta kažuć daktary?4

Kaciaryna Andrejeva pieradała Donaldu Trampu list pra biełaruskich palitviaźniaŭ6

«Treba sieści i razmaŭlać». Koŭł zajaviŭ pra nieabchodnaść dyjałohu pamiž Biełaruśsiu i Litvoj na ŭzroŭni ministraŭ27

Łaŭroŭ: ZŠA chočuć zabrać «Paŭnočny patok» i «Paŭnočny patok — 2»5

Vyznačylisia ŭdzielniki finałaŭ stykavych matčaŭ adboru na čempijanat śvietu pa futbole

Tramp zajaviŭ, što adkłaŭ udary pa enierhietycy Irana na 10 dzion3

Navukoŭcy vyznačyli 45 padobnych da Ziamli płaniet, dzie moža isnavać žyćcio

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Pratasievič znoŭ ženicca — ciapier z tarołaham Nastaśsiaj, jakaja pracavała ŭ elitnym miedcentry «Miersi»

Pratasievič znoŭ ženicca — ciapier z tarołaham Nastaśsiaj, jakaja pracavała ŭ elitnym miedcentry «Miersi»

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić