Hramadstva

Boŭi, Bosch, čabor i navat čeles. Biełaruska viaža ŭnikalnyja švedary i pradaje pa ŭsim śviecie

Siarod viazanych prac Śviatłany Stankievič — vielmi šmat švedraŭ ź biełaruskimi siužetami. Raspytali, jak jana pryjšła da taho, kab pieranosić na ich tutejšyja cytaty, uzory damatkanak, karciny ajčynnych mastakoŭ i inšaje.

Adna z prac Śviatłany: švedr, jaki składajecca z uzoru Brasłaŭskaj damatkanki i sa słovaŭ, blizkich zamoŭcy.

Cviatłana raskazvaje, što cikaŭnaść da viazańnia ŭ jaje źjaviłasia jašče ŭ dziacinstvie, dziakujučy maci i babuli.

«Maja maci i jaje siastra-dvajniatka niejki čas uvohule viazali švedry dla časopisaŭ: heta była takaja praca ŭ toj čas. U nas doma było vielmi šmat časopisaŭ pra viazańnie, i ja ad ich prosta nie mahła adarvacca! A potym paprasiła maci navučyć mianie hetamu», — raskazvaje Śviatłana.

Śviatłana ŭ švedry svajho aŭtarstva.

Maci pakazała bazu, i na asnovie jaje pačalisia ŭžo ŭłasnyja ekśpierymienty.

Na stvareńnie adnaho švedra sychodzić ad niekalkich dzion da dvuch tydniaŭ — usie zaležyć ad składanaści ŭzoru i pamieraŭ.

U pracesie

«Mnie davodziłasia rabić jak niešta vielmi prostaje, tak i vielmi składanaje. I tak paviałosia, što mnie vielmi padabajecca stvarać mienavita składanyja, niezvyčajnyja rečy, bo heta kruty i nadta tvorčy praces.

Byvajuć uvohule zamovy, jakija stoadsotkava supadajuć z maim nastrojem — niešta takoje voś, što ja i sama daŭno chacieła zrabić, ale nie dachodzili ruki. Tak, naprykład, ja viazała švedr ź siužetami Boscha, i z Devidam Boŭi», — kamientuje surazmoŭca.

Akramia ciopłych, Śviatłana pačała viazać i letnija rečy — pakul heta dla jaje ekśpierymientalnaje pole.

Admietna, što ciaham apošniaha hoda ŭ majstrychi pačali zamaŭlać usio bolš rečaŭ z čysta biełaruskimi siužetami.

«Ja i raniej rabiła biełaruskija prynty na zakaz — naprykład, ź siužetami Jazepa Drazdoviča. Ale tolki apošnim časam zapyt na ajčynnaje tak uzmacniŭsia. Ja była vielmi radaja zamovie z vyjavami čabaru, kardyhanu, što idejaj abapiraŭsia na vyjavy damatkanak ŭ spałučeńni ź biełaruskimi słovami. Mnie padajecca, što hłabalna taki zapyt źviazany z asabistym pieraasensavańniem taho, chto my jość i žadańniem samaidentyfikavacca i pazicyjanavać siabie jak biełarusaŭ. I ja dumaju, što hety trend budzie macnieć. Maja ž zadača jak mastački — pakazvać, jak heta možna rabić praź viazanaje adzieńnie».

Kamientary

Ciapier čytajuć

«Nie raju na Rasiju iści: ja spaŭ ad siły pa try hadziny za sutki». Dalnabojščyki paraŭnoŭvajuć zarobki i ŭmovy pracy ŭ Jeŭropie i Rasii9

«Nie raju na Rasiju iści: ja spaŭ ad siły pa try hadziny za sutki». Dalnabojščyki paraŭnoŭvajuć zarobki i ŭmovy pracy ŭ Jeŭropie i Rasii

Usie naviny →
Usie naviny

Ukrainka sa Słavianska pierapachavała muža, kab jaho mahiła nie apynułasia pad akupacyjaj5

Na słuchańniach KR Prakopjeŭ vyśviatlaŭ, čamu Cichanoŭskaja sieła tam, dzie sieła63

U Japonii papularny fiestyval admianili z-za napłyvu turystaŭ

Hanna Karalova finišavała ŭ łyžnym skijatłonie na 34‑m miescy3

Zialenski: Biełaruś uciahvajuć u vajnu. Heta budzie vialikaja trahiedyja37

U rasijskaj Ufie nieviadomy z nažom napaŭ u internacie na studentaŭ, paranienyja šeść čałaviek1

Na pažary ŭ Hrodnie zahinuli try čałavieki

Cichanoŭskaja: Płan «Pieramoha» byŭ pamyłkaj57

Pamiatajecie Asol Śliviec? Žyćcio frystajlistki źmianiłasia da niepaznavalnaści, ciapier jana Abihal7

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«Nie raju na Rasiju iści: ja spaŭ ad siły pa try hadziny za sutki». Dalnabojščyki paraŭnoŭvajuć zarobki i ŭmovy pracy ŭ Jeŭropie i Rasii9

«Nie raju na Rasiju iści: ja spaŭ ad siły pa try hadziny za sutki». Dalnabojščyki paraŭnoŭvajuć zarobki i ŭmovy pracy ŭ Jeŭropie i Rasii

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić