Internet i ŚMI2020

Žyćciovyja pryhody Jaŭhiena Pustavoha: čym viadomy prapahandyst STB

Ahladalnik STB Jaŭhien Pustavy raniej aśviatlaŭ rabočyja pajezdki Łukašenki i raskazvaŭ, jak pavysić nadoi. Ale słavu nabyŭ dziakujučy pracy nie reparciora, a prapahandysta.

Pad palityčny stendap Pustavoha vydzielili asobnuju rubryku — «Palityka biez halštukaŭ i kupiur». U bajavoj stojcy jon raskazvaje, jak pratest ździmajecca, a Cichanoŭskaja psuje imidž krainy.

«Azłoblenyja marhinały pomściać za toje, što stalica nie adhuknułasia na ich zakliki «vychodź», — kamientuje jon błakiroŭku daroh pratestoŭcami. — Heta navat nie pakryŭdžanaja mienšaść, ciapier siarod ich bolšaść radykałaŭ z kryminalnym vopytam».

Skrynšot STB

Pustavy kaža, što trapić u «čornuju knihu Biełarusi» (telehram-kanał, jaki publikuje asabistyja dadzienyja siłavikoŭ) dla jaho — jak krapavy bieret dla supracoŭnika ŭnutranych vojsk.

Prapahandyst prybiahaje da śpiecefiektaŭ — łopaje šaryki ŭ efiry, kab nahladna pakazać, jak «łopnuła sproba zachopu ŭłady».

U hetuju niadzielu jon pracavaŭ reparcioram na maršy. U kadry sprabavaŭ pierakryčać natoŭp, jaki skanduje «Kolki kaštuje sumleńnie?».

Šlach ad Kamianca da stalicy

Jaŭhien pachodzić z Kamianieckaha rajona. 

«Vyras, jak pisaŭ Jakub Kołas u «Novaj ziamli», «na les hledziačy». Tamu najlepšy sielskahaspadarčy reparcior krainy — samy darahi kamplimient, jaki ja kaliści čuŭ», — raskazvaŭ jon u intervju.

Žurnalisckuju karjeru mužčyna pačynaŭ na rehijanalnym TB — byŭ karespandentam TRK «Brest». Paśla jaho ŭziali ŭ Biełteleradyjokampaniju karespandentam pa Brestčynie. A potym Jaŭhien pajechaŭ u stalicu.

U 2013-m jon źmianiŭ BT na małazaŭvažny «Mir». 

«Kalektyŭ infarmacyjnaj słužby — prosta lubata, adny dziaŭčaty-pryhažuni, ja — adziny siarod karespandentaŭ pradstaŭnik mužčynskaha połu. Pryros tut, atrymlivajecca, jak łopuch siarod ruž, čamu dahetul naradavacca nie mahu», — zachaplaŭsia jon tady. 

Na STB Pustavy pracuje palityčnym ahladalnikam. Pa słovach kaleh, mantažoram ź im ciažka — Jaŭhien moža zavieścisia z paŭsłova i zładzić kaleham isteryku.

Nabožny i niežanaty

Bałaka, šumny, viasioły — apisvajuć Pustavoha znajomyja. A jašče vielmi nabožny — časta čytaje malitvy i hutaryć pra Boha. Na Vialikdzień žurnalist zdymaŭ repartaž u Žyrovičach.

Prykłaŭsia da abrazoŭ, abniaŭsia z baciuškami — i zachvareŭ paśla na karanavirus: u manastyry ŭ toj čas była epidemija.

Cikava, što historyja na hetym nie skončyłasia. Padčas karancinu Jaŭhien vyrašyŭ zazirnuć u redakcyju, čym nie nadta abradavaŭ kaleh. Za daterminovy vychad z samaizalacyi jaho pazbavili premii.

Pustavy lubić rabić kamplimienty dziaŭčatam. Sam jon niežanaty.

Ci słužyŭ Pustavy, nieviadoma, ale vajennaja tema jaho pa-sapraŭdnamu zachaplaje.

«Luby sapraŭdny mužčyna lubić zbroju, kamuflaž, naviny z koleram chaki. Armija — heta taki instytut dziaržaŭnaj ułady, jaki zaŭsiody cikavić hledačoŭ», — kazaŭ jon.

Dyfiramby ad dušy

«Naša Niva» chacieła pahutaryć ź Jaŭhienam, ale kiraŭnictva STB nie dało zhody na intervju.

«My z vami pa roznyja baki, ale za praŭdu», — tolki i adkazaŭ žurnalist.

Skrynšot STB

Kalehi Pustavoha paćviardžajuć: jon ščyra vieryć u toje, što raskazvaje z ekrana. Nie curajecca słova «prapahandyst» i ličyć Uładzimira Sałaŭjova za kumira.

«Jon horača lubić našu ŭładu i budzie pieć dyfiramby da apošniaha», — charaktaryzujuć žurnalista.

Kamientary20

Ciapier čytajuć

Učora Minsk znoŭ zatapiła. Čamu stalica nie hatovaja da daždžoŭ?4

Učora Minsk znoŭ zatapiła. Čamu stalica nie hatovaja da daždžoŭ?

Usie naviny →
Usie naviny

«Zakazaŭ bolš, čym mašyn na linii». Kiraŭnik «A1 taksi» — pra ceny i biełaruskuju movu ŭ dadatku2

Jak samyja niebiaśpiečnyja narkakarteli śvietu zachoplivajuć Jeŭropu10

Bahaćcie Iłana Maska za adzin dzień skaraciłasia na $34 młrd paśla svarki z Trampam4

Namieśnica redaktara «Minsk-Navin» raskazała, jak źmianiłasia jaje žyćcio paśla šlubu z musulmaninam ź Siryi15

U Kijevie pad rasijskim udaram zahinuli troje ratavalnikaŭ

«Historyja nie vyklikaje davieru». Polšča pieradała Litvie spravu ab mižnarodnaj abaronie biełaruski, jakaja časta jeździła ŭ kamandziroŭki7

«Ja viedaju, što na hetaj vajnie ja zdochnu. Ale chaču stvaryć narmalny šturšok ruchu»: vyjšła druhaja častka filma «Vołat. Žyćcio na nuli»9

U Kazachstanie patłumačyli zahadkavyja ahni nočču nad krainaj

Cichanoŭskaja pra vysyłku ź Biełarusi ŭ žniŭni 2020: Mnie dali na zbory 20 chvilin43

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Učora Minsk znoŭ zatapiła. Čamu stalica nie hatovaja da daždžoŭ?4

Učora Minsk znoŭ zatapiła. Čamu stalica nie hatovaja da daždžoŭ?

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić